Random or fate?!

Part 3

Please votes & comments!! :) 

Na druhý deň... ráno...

„Lucy  vstávaj!“ mama vletela do mojej izby so žehličkou v ruke. Zaspala som? To sa mi nestáva! Na hodinkách svietilo pol deviatej. Pol hodina do začatia školy a ja som si vylihovala v posteli. Čo sa to so mnou deje? Rýchlo som zo seba zhodila deku a bežala som do kúpeľne. Obsadená! Ešte, že v dome máme dve kúpeľne.

„Sorry Lucy.“ Martin bol v druhej? Toto je snáď zlý sen. Nastriekala som na seba hádam celý deodorant, obliekla som si Skinny Jeans, tmavé tričko s nápisom Rock a obula som i svoje čierne kožené kanady. Od včera sa počasie nezmenilo, takže mi teplo určite nebude. Vzala som si tašku, prilbu a už som frčala do školy. Kvôli tej zápche na ceste a môjmu dlhému leňošeniu som to stihla len tak tak. Emily stepovala pred vchodom a videla som, že je na mňa riadne naštvaná.

„Prepáč, zaspala som.“ Tá správa ju šokovala. Ja naozaj nikdy nezaspím.... Zobudím sa presne na čas na každodenný rituál. Beh, obchod, sprcha a škola... Neviem čo sa stalo.

„Zaspala si?“ pozrela na mňa s prekvapený a zároveň pobaveným úsmevom.

„Hej.“ Povedala som, hodila som prilbu do skrinky a kráčala som za Emily. Dnes je ten ples. S obavami, že tam bude Harry sa tam možno ani nedostanem. Emily sa však nesmierne teší.

„Takže platí to o čom sme sa včera rozprávali?“ O tom čo sme sa včera rozprávali... hm...

„O čom?“ povedala som akože som zabudla.

„No predsa to, že dnes pôjdeš poobede so mnou do mesta, spravíme si účesy a pôjdeme do telocvične. Nehovor, že si zabudla...“ Nie, ale... Ja jej to nemôžem povedať.

„Platí...“ povedala som po chvíle ticha. Telocvičňa bola hotová, preto sme dnes museli trpieť múmiu. V triede sme si sadli do voľnej dvojlavice a rozprávali sme sa... teda Emily rozprávala. Ja.. ja som premýšľala nad včerajším večerom, teda skôr popoludním.  Harry a ten bozk... a ako som utiekla... Mám svoje dôvody prečo. Zaznelo zvonenie, do triedy vstúpila múmia s nečitateľným výrazom tváre. Tak ako vždy... Celý deň kecala a kecala a kecala... Nemala som chuť ju počúvať, preto som si do uší dala slúchadla a celý deň som ignorovala okolitý svet. Nemala som chuť ani na obed, preto som ostala v triede. Kreslila som si do zošita a počúvala slová tej najúžasnejšej piesne... Teenage Dirtbag. Zamilovala som si túto pieseň, keď som bola malá, no milujem ju doteraz. Cítila som ako ma niekto chytil za rameno. Zodvihla som hlavu od zošita a hádajte kto sa ukázal... Myslela som, že po tom čo som včera spravila ma vysmeje a bude si myslieť, že som retardovaná.

„Ahoj.“ Povedala som potichu. Hanbím sa... no nič ten včerajšok nezmení.

„Ahoj.“ Povedal sklamane, no prišiel. Asi ho to trápi... Mlčky som tam sedela. Myslela som si, že odíde, no on sa posadil vedľa mňa.

„Prepáč.“ Vyliezlo z neho po niekoľkých minútach.

„Za čo?“ začudovane som sa na neho pozrela. On sa nemá za čo ospravedlňovať.

„Včera... vieš... nerobím to často a potom keď...“ videla som, že toto nerobí často. Slová z neho išli ako z chlpatej deky.

„Harry, nie. Prosím ťa. Nemárni tu slová. Ja by som sa mala ospravedlniť tebe. Takže, prepáč.“ Povedala som a sklonila som hlavu.

„Nemárnim slová! Takže sme v pohode?“ Sme? Ako kamaráti? Ani neviem či sme vôbec to...

„Harry tu si! Poďme!“ vo dverách sa objavila riaditeľka. Harry sa postavil, prekrútil očami, prehrabol si tie svoje kučery a kráčal za ňou. Tak tento rozhovor bol... no neviem čo mám povedať. Harry je milý chalan a asi... asi som sa zamilovala. Teda srdce sa zamilovalo no mozog mu to nechce dovoliť. Boj medzi týmito dvoma je hrozný! Jeden hovorí miluj, druhý nie... Sedela som tam a dívala som sa pred seba. Na tabuli bolo niečo načarbané, no vôbec sa to nedalo prečítať. Chvíľu som sa ešte dívala na tabuľu a dúfala som, že sa Harry vráti. No nie... Zazvonila a ja som sa znova ocitla v tom nezáživnom kecaní profesorky. Pustila nás o hodinu skôr! Prvá a posledná rozumná vec v tomto roku, ktorú spravila! Vraj aj ona sa potrebuje pripraviť na ples...

„Ideme?“ pozrela na mňa Emily, keď zazvonilo. Prikývla som. Zo skrinky som vytiahla prilbu a Em začala protestovať. Neviem čo sa jej nepáči...

„Ja si na motorku nesadnem!“ povedala jednoznačne.

„Takže budeš popri mne bežať? Môžeme si dať závody.“ Povedala som so smiechom a hodila som jej prilbu. S veľkou nechuťou si ju natiahla na tú svoju blonďatú hlavu  a vysadla na motorku. Naštartovala som, Emily sa ma chytila ako piraňa a už sme boli v meste. Zastavila som pred obchodom, kde mala Emily šaty.

„tak poď.“ Povedala a ťahala ma za ruku do obchodu. Okolo bolo veľa nádherných šiat. Emily niekam odbehla a ja som ostala sama. Začala som si prezerať šaty na stojane po mojej pravej ruky. Naozaj elegantné kúsky.

„Tadá!“ Emily vyšla z prezliekacej kabínky v nádherných šatách. Jemná ružová farba spojená s elegantnou bielou. Šaty boli nad kolená a Em naozaj sedeli.

„Waw.“ Povedala som a Emily začala nadšene tlieskať. Mám pocit, že ja v tých šatách budem ako šedé myška... Potom sme ešte išli do drogérie kúpiť nejaké potrebné šminky a konečne domov. K nám... Emily sa zložila u mňa v izbe ako doma.  Rozložila si na mojej posteli svoju kozmetickú taštičku, zatiaľ čo ja som si vystačila umývadlom v kúpeľni. Jemne som sa namaľovala a čakala som kým mi mama prinesie moje šaty. Zatiaľ som Emily pomohla do tých jej. Naozaj bola nádherná. Môže ľutovať, že nepriala to pozvanie od Chrisa, len preto, lebo sme partia. Emily mi natočila vlasy, aby vyniklo moje novo nafarbené ombré. 

„Dievčatá!“ mama na nás zakričala hádam aj z ulice. Zbehla som dole. Stála medzi dverami aj s mojimi šatami. Za ňou Martin aj s Jamesom a Derekom. To už je toľko??