Random or fate?!

Part 26

Koniec koncov, všetko raz zhasne...

O pár týždňov....

„Lucy, zoznám sa a novým trénerom.“ V kancelárii stál muž, dva metre, svalnatý, plešatý, s píšťalkou na krku, pásikovými podkolienkami a červenými šortkami.

„Davidson.“ Podal mi ruku.

„Moore.“ Povedala som, a zľahka potriasla tou jeho paprčou. Desil ma pocit, že mám nechať svoje deti tomuto bláznovi. Deti poslušne ako každý tréning čakali nastúpený na ihrisku.

„Deti, poďte sem.“ Ukázala som na striedačku. Poslušne si posadali, jeden vedľa druhého. Davidson stál vedľa mňa a nie len mne naháňal strach.

„Deti toto je váš nový tréner, pán Davidson.“ Spravil krok vpred, aby ukázal svoju autoritu alebo skôr ego.

„Lucy odchádzaš?“ pozrela na mňa Emma.

„Musím sa venovať štúdiu, no sľubujem vám, že prídem na zápasy, niekedy na tréningy, ak budete mať nejaký problém, viete, že môžete prísť za mnou. Jasné?“ viacerým vyhŕkli slzy. Silno som ich objala, no a nakoniec slzy vyhŕkli aj mne.

„Deti budete mi chýbať, no mali by sme si užiť posledný tréning.“ Postavila som sa, dala ruku do stredu a všetci položili svoje pravé paprčky na tú moju.

„Chcem vás počuť z plného hrdla. Kto sme?“

„Manchester!“

„Čo chceme?“

„Vyhrááááááááááť!“ zakričali sme čo najhlasnejšie. Potom som sa spoločne s deckami rozbehla a potom od trénovala posledný tréning. Napokon som odovzdala kľúče Davidsonovi a opustila som kus svojho živote. Bolo to ťažké... V srdci sa mi znova spravila veľká trhlina. Futbal je tam odjakživa no teraz...

Deň za dňom bol pre mňa ťažší. Pomaly som si balila veci do škatúľ, odovzdávala posledné práce a snažila sa pomaly odvykať si na toto miesto.

„Lucy, toto je posledná škatuľa.“ Martin zložil škatuľu z mojej skrine a podal mi ju do ruky. Presne som vedela, čo to je... Položila som ju na posteľ , otvorila a začala vyberať veci. Slzy sa mi začali po stý krát valiť po lícach. Nepísal, nevolal...

„Naozaj si si istá, že to chceš spraviť?“ pohladil ma po chrbte. 

„Ja musím.“ Povedala som, zavrela som škatuľu a podala ju Martinovi. „Vezmeš si ju zo sebou?“ Prikývol, vzal si ju a odišiel. Ostala som sama v mojej izbe. Už sa tak ani nedá nazvať. Je tu už len posteľ. Posteľ, čisté steny a ja. Slzy mi stále tiekli ako vodopád a v hlave sa mi ozývali hlasy.

„Milujem ťa.“ Harryho nežný hlas.

„Don’t let me. Don’t let me go...“ jeho hlas, keď spieval.

„Harry Styles, od teraz si pre mňa mŕtvy!“ a napokon ten môj... Slová, ktorými som ho vymazala zo svojho života. Zaspala som. Ráno ma na stole čakali raňajky. Rozospaná som zahryzla do chlebu a pomaly si odpila za kakaa. Mama nebola veľmi do komunikácie. Predsa, večer odchádzam... Šla som sa obliecť, na svoj posledný deň škole, dala som si fialové šaty a čierne baleríny. Vlasy som si zviazala som chvosta a dala som si gumičku s bielym kvetom. Mobil, kabelka a Martin zaviezol až pre školu. Väčšina už bola pred školou. Chalani v oblekoch, dievčatá v šatách. Krátke, dlhé, farebné, biele... Keď som sa zjavila, väčšina ustúpila a ja som sa pohodlne dostala až ku dverám. K Emily.

„Waw!“ povedal James a s otvorenými ústami na mňa pozeral. Šaty boli priliehavé a dokonale vystihovali moje vyšportované krivky.

„Dobre, poďme do triedy, potom si pôjdeme dať jedného panáka, rozlúčime sa a ja opustím toto pekelné miesto.“ Vystúpila som po schodoch, otvorila dvere a spoločne s Emily, Jamesom a Derekom sme vošli do našej triedy. Sadli sme si do lavice, no dlho sme tam neboli. Spoločne s profesorkou sme vyšli na štadión. Školský orchester, riaditeľka, celý učiteľský zbor, žiaci a... Harry. Stál po pravici svojej tety. Keď som ho zbadala, chcela som sa otočiť a ujsť. Keďže však jeho pohľad zastal na mne, nemala som kam ujsť. Postavila som sa tomu silnému zelenému pohľadu. Už nebol taký sebavedomý ako predtým. Neuhla som pohľadom, ani keď so mnou Emily trikrát zatriasla. Chcela som mu ukázať aká som silná. Nakoniec to nevydržal on. Pohľad odvrátil a odišiel. Jedna časť zo mňa sa tešila výhre, no druhá vedela, že znova odchádza, že znova som ho od seba odohnala. Časť z mojho tela mu chcela vykričať všetko čo cítim a kričať, plakať, no nemala som na to chrbtovú kosť. Po príhovore, oznámili študentov roka. Prekvapivo, bola som tam aj ja.

„Ďakujem.“ Povedala som, zodvihla som nad hlavu tú sošku a zišla z pódia. Ten pocit, získať túto sochu po šiestich rokoch... Úprimne tešila som sa. Nakoniec nám učiteľka odovzdala záverečné hodnotenia, rozlúčila sa s nami, popriala nám veľa dobrého do života a konečne nás pustila. Posledný krát som šla na ihrisko, ak by tam so mnou neboli decká, asi by som sa zložila. James ma držal za ruku, bol pri mne.

„Decká držte mi to tu. Neverím tomu Davidsonovi, stačí ak počúvam dvojičky.“ Objal som ich. A vypustila slzu... jednu. Jednu jedinú. Posledný krát som zadala do svojej skrinky kód, vzala fotografie a nechala som ju otvorenú. Rozlúčila som sa ešte s nejakými z triedy, popriala som im veľa šťastia a potom prišla tá najťažšia časť.

„Budeš mi chýbať!“ povedala Emily a silno ma objala.

„Neodchádzam naveky. Prídem sľubujem.“ Povedala som a vložila som si hlavu do jej ramena.

„Navždy.“ Povedala a vztýčila malíček.

„Navždy.“ Zopakovala som a dala som jej prísľub ako keď sme boli malé.

„Luc, vieš, že si jediná a vždy aj budeš.“ James bol o hlavu väčší, takže keď som ho objímala počula som ako mu tlčie srdce.

„Už to asi nikdy nespravím, tak teraz. A Prepáč.“ Chytil mi tvár do dlaní a nežne ma pobozkal.

„Ďakujem.“ Usmiala som a pustila som mu ruku.

„Derek. Ty blázon.“ Povedala som, postrapatila som mu vlasy, objala som ho a pobozkala na líce. Potom sme sa všetci ešte raz silno objali a nechali ma zmiznúť za dverami nášho domu. Večer som to absolvovala ešte s mamou.

„Áno mami, sľubujem, že zavolám každý týždeň.“ Povedala som pomedzi slzy.

„Drž sa.“ Silno ma objala a vreckovkou si utierala slzy. Martin sa pretlačil cez kufre do chodby.

„Dávaj si na seba pozor! Luc, vieš, že budem stále pri tebe.“ Povedal, objal ma a dal mi bozk na líce. Rozlúčila som sa s ockom, dvojičkami, vzala som si kufre, naložili ich do taxíka, nasadla som a posledný krát som zamávala svojmu starému životu.... Z lietadla sa mi ťažko pozeralo na Londýn... Anglicko.... svoj starý život... Dnes je začiatok pre môj nový život... Nový začiatok, nové skúsenosti, stane sa zo mňa nový človek...

Nová časť... ľudia dúfam, že sa vám to aspoň trochu páči. Budem rada ak dáte koment. :) *Votes & comments please guys.* :)