Random or fate?!

Part 7

„Kde si bola celú noc?“ otcov hrubý hlas sa niesol z obývačky až ku mne. Výsluch, tak toto som potrebovala... Viem, že rodičom by sa klamať nemalo, ale na môjho otca to neplatí.

„U Emily.“ Tak a teraz už len dúfať, že si to nepôjde hneď overovať.  A aj keby, dúfam, že ma Em podrží....

„Dobre.“ Ani sa na mňa nepozrel a ďalej sa venoval svojmu notebooku a striedavo telke. Tak toto šlo ľahko. Dnes začíname školu o desiatej, takže mám necelých pätnásť minút na to aby som sa osprchovala, obliekla a prišla do školy. Vybehla som do kúpeľne na hornom poschodí a len desať minút mi trvalo kým som zapla vodu a vliezla do sprchového kúta.  Po dvadsiatich minútach čo mi horúca voda stekala po tele som to vzdala. Do školy budem meškať tak či tak... Vyše hodiny som sa ešte motala po dome. Okolo pol dvanástej som konečne vysadla na motorku a o pár minút som bola pred bránami školy. Až kým som neprišla pred dvere do triedy som premýšľala na čo sa vyhovorím.... Bolesť brucha? Či hlavy?? Zaspala som?? Stlačila som kľučku a vstúpila do triedy. Také neobvyklé ticho tam ešte v živote nebolo. Všetci ležali na laviciach a dokonca aj profesorka sa netvárila nejako živo... sadla som si do poslednej voľnej lavice vedľa Jamesa a ostala som ticho. Netváril sa, že by mu bolo práve najlepšie a pod očami mal neznesiteľné kruhy. Ľahla som si na lavicu a kým nezazvonilo som ostala bez pohnutia. Po zazvonení sa všetci pobrali nadýchať čerstvého vzduchu, no jedine ja a Emily sme ostali v triede. Emily nebolo do reči preto som sa začala hrať s mojim iPhonom. Vďaka bohu za aplikácie! Môj mobil začal vibrovať a prestal. Bola to iba sekunda, možno viac.. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že to bola sms. Otvorila som ju a na prvý pohľad mi bolo číslo neznáme. Po prečítaní jej obsahu som hneď vedela kto ju písal.

Harry: Ako sa má moja školopovinná princezná??  Úškrnom som dočítala a hneď som aj odpisovala.

Ja: Určite lepšie ako si šunky doma váľať .  Stlačila som tlačidlo odoslať a čakala na odpoveď. Tá prišla v momente.

Harry: Ale ja zarábam peniažky. A o piatej po teba prídem a pôjdeme... to je prekvapko... O piatej?! Prečo musím mať práve dnes tréning?? A o piatej??! S nechuťou som musela odpísať na odpor.

Ja: Harry naozaj ma to mrzí, ale mám tréning. Odoslať a... zazvonilo a všetci sa nahrnuli do triedy. Snažila som sa ukryť telefón no bolo neskoro.

„Píp.“ Sms prišla tak trochu povediac nahlas a nevhod. Profesorka stála priamo pri mne a už mi začala dohovárať. Koniec koncov... Snažila som sa ju ukecať, aby mi ten mobil nechala no ona sa nedala. S veľkou neochotou som jej ho dala. Potom som si ľahla na lavicu ako všetci ostatný a premýšľala. Prečo vlastne chodí Harry so mnou?? So mnou?? Ja som iba obyčajné dievča s nevýrazným životom...

„Cŕŕŕŕ!“ konečne zazvonilo a skončila sa tá najdlhšia a posledná hodina v mojom živote. Po hodine som si vzala mobil, prilbu a letela som si domov po veci. V tej rýchlosti som aj zabudla na tú sms. Ledva som to na tú piatu stihla. V šatni som nebola jediná, takže som počkala kým všetci vypadnú. Prezliekla som sa, vzala som si fľašu a utekala som na ihrisko. Tréner nám oznámil plány do budúcej sezóny. Zase kapitán... a konečne útok! Teším sa! Inak ostal náš tím celkom nezmenený. Po pol hodine počúvania tých otravných kecov sme konečne začali trénovať. Kým sme sa rozcvičili, bola polka tréningu za nami. Ostatok sme iba hrali. Pár ľudí sa prišlo na nás pozrieť, no aj to bolo nič moc. Keď sme sa konečne celý spotení kráčali do šatne, niekto ma chytil za boky a stiahol na bok. Takmer som sa udrela o železná zábradlie.

„Konečne!“ jeho pery sa prilepili na moje na zotrvali tak približne... dlho...

„Harry.“ Odlepila som sa od neho a silno som ho objala. Jeho pevné ruky ma oblapili a nepustil ma. Nasávala som jeho úžasnú vôňu. No neviem, či jemu bola príjemná tá moja vôňa. Deodorant zmiešaný s vôňou častého ťažko vytrénovaného potu. Keď som si to uvedomila, v momente som sa od neho odtiahla.

„Ako? Počkať? Čo tu vlastne robíš? A ako si vedel kde som? “ začudovane som sa na neho pozrela a dala som sa na minimálne metrový odstup.

 „Tajné zdroje.“ Zasmial sa a znova si ma pritiahol k telu. Chcel ma pobozkať, no ja som sa uhla. Prvý raz čo mi to bolo nepríjemné... Využila som jeho prekvapenie a vypáčila som sa z jeho zovretia. Naznačila som mu, že budem rýchlo a utekala som do šatne.... Rýchla sprcha, nahádzala som veci do tašky, mokré vlasy som si zviazala a utekala som za Harrym. Poslušne ma čakal na lavičke a hľadel do mobilu. Mám pocit, že sa niečo stalo....

Z Harryho pohľadu...

Čakal som na ňu a medzi tým som si prezeral niečo na internete. No nezabúdal som ani na tú raňajšiu hádku s Louisom. Nechápem to... Boli sme najlepší priatelia a teraz sa hádame aj o to, kto otvorí smetný kôš. Trápi ma to. Louis je aj bol mojim bratom... nechápem čo sa stalo...

„Som tu!“ zvolala na mňa a nežne ma pobozkala. Jej pery boli pre mňa ako liek. Keď sa odo mňa odtiahla, jej vlasy mi na tričku zanechali mokrý fľak. Bolo mi to však jedno, hlavne, že ju mám. Chytila ma za ruku a ťahala ma von. Pekne som ju držal za ruku a nechal som sa viesť. Pred vchodom zastala a otočila sa ku mne. Spojila naše pery a bolo to nádherné. Naozaj odo mňa tie jej bozky odháňali neistotu. Chytil som ju a ruku a viedol k autu. To ticho prerušila svojím jemným „Ehmmm...“

„Ehmmm... Harry ja tu mám...“ ukázala na ten pekelný stroj kvôli, ktorému som skoro nezaparkoval...

„Problém?“ pozrela na mňa, keď som ostal ticho. Čo jediné som mohol... pokýval som hlavou. Dala mi pusu na líce, nasadila si prilbu, vysadla na motorku a už jej nebolo... Nasadol som do auta a...