Random or fate?!

Part 35

Celý uzimený sme si doma sadli ku krbu a v objatí sme s a zohrievali.

„Nech vám tam neprihoria zadky hrdličky.“ Zasmial sa Martin a zapol telku. Dvojičky už dávno spali, tešili sa na darčeky a my sme čakali už len na Martina.

„Kde máš darčeky?“ pozrela som na neho, keď me s Harrym dávali pod stromček tie svoje.

„Hore.“ Povedal v nezáujme a ďalej sledoval telku.

„Nechceš ich priniesť?“ položila som tam porcelánovú sadu pre mamu.

„Ani nie.“ Zasmial sa.

„Martin!“ zvýšila som hlas a Harry spozornel.

„Harold poď mi pomôcť.“ Keď sa mu uráčilo vstať stiahol aj Harryho. Pohladil ma po vlasoch a šiel s mojim úžasným bratom. Poukladala som tam posledné darčeky. Mala som mierne nutkanie rozbaliť si svoje darčeky, no musela som vydržať do zajtra... O chvíľu sa so smiechom dovalili obaja s hračkami v rukách.

„Čo sa deje?“ položila som futbalovú loptu pod stôl.

„To by si nepochopila.“ Povedal Harry a ďalej sa smial.

„Ako chceš.“ Povedala som mierne urazene a ďalej som sedela na zemi. Pamätám si Vianoce, keď som bola malá. Spoločne s Martinom sme sedávali už o piatej ráno na hornej chodbe a čakali sme kým vstane niekto z dospelých. Keď vstala mama, zbehli sme dole a celý vzrušený z darčekov sme ich začali rozbaľovať. Keď som mala desať, dostala som kopačky. Malé čierne botičky, ktoré sú doteraz moje šťastné. Nosila som ich na každý zápas a vždy mi priniesli výhru.

„Lucy, ideme spať?“ pozrel na mňa Harry, keď sme už sedeli na sedačke a pili sme tretie pivo.

„Ak ma odnesieš.“ Usmiala som sa. Netrebalo mu to hovoriť dvakrát. Postavil sa, vzal ma do náručia a odniesol do postele. Takmer som Martinovi odkopla hlavu, no vôbec ma to netrápilo. S Harrym sme šli pokojne spať, no ráno bolo...

„Harry, Lucy vstávajte!“ dvojičky sa k nám hodili do postele. Harrymu... au...

„William a Josh ak okamžite nevypadnete, vezmem vám všetky darčeky.“ Povedala som a otočila som sa na druhú stranu.

„Ale čo to, netešíš sa na darčeky. Pekne poďme z postele!“ Harry zo mňa strhol paplón a zhodil ma z postele. Nie doslovne. Chytil ma na ruky, pobozkal a zniesol ma dole. Sadla som si na gauč a pozoroval som šťastné tváre dvojičiek, keď si rozbaľovali darčeky. Kopačky, lopta, dresy, autá, dráhy... tešili sa ako maličký. Boli naozaj zlatý. Väčšina bola od Harryho, no tie kopačky a loptu majú odo mňa a od Martina. Na rozdiel od dvojičiek som dostala samé praktické veci. A aj Harry.

„Harry, pekné Vianoce.“ Zasmial sa Martin a hodil mu malú škatuľku.  Harry ju odbalil a hneď sa začal červenať.

„Ty debil.“ Zasmial sa a hneď si ju vložil do vrecka. Celý deň bol taký ešte trochu prispaný. Mama a otec dnes šli k starkým, Carla a Luke dostali dvojičky na starosti a ja a Harry sme deň preležali v posteli. Večer sme sa však mali stretnúť konečne s ostatkom skupiny.

„Ideme?“ pozrel na mňa Harry. Zapla som si poslednú náušnicu, vzala kabelku a vykročila som za ním. Cestou do domu som mala zmiešané pocity.  Budú tam všetci? Aj Niall? Louis aj Eleanor? Čo Danielle?

„Zlato, poď.“ Ani som si neuvedomila a už sme stáli pred domom. Vystúpili sme z auta, Harry vytiahol kľúče a odomkol. Smiech, ktorý plynul po dome mi bol známy. Zalovila som v spomienkach a priradila hlasy k tváram. Pomaly som s obavami vchádzala do obývačky. Ich spoločný dom mi bol dôverne známy.

„Lucy? Lucy Moore?“ Malik vyštartoval ako strela z kresla a hneď ma objal. Po ňom Niall, Liam a nakoniec Loui.

„Vedel som tu.“ Pošepkal mi do ucha. Štipla som ho do ramena, no on sa neprestajne usmieval.

„Lucy!“ Eleanor s bruchom ako pneumatika sa mi hodila okolo krku.

„Tak čo ty mamička?“

„Vieš jak si mi chýbala!“ ešte raz ma objala.

„Aj mne si chýbala a moc!“ Danielle sa mi hodila zozadu na chrbát.

„Aj ty mne Peazer.“ Zasmiala som sa. Nakoniec som sa objala so všetkými. Perrie, Sophia, Jade... Sadla som si k nim na sedačku a podrobila som sa výsluchu.

„Tak ako bolo?“ pozrel na mňa Zayn a podval mi pohárik.

„Úžasne.“ Zasmiala som sa a hrkla som ho do seba.

„A škola?“ pozrela na mňa Eleanor a vložila si do úst poslednú lyžičku koláča.

„Ale tak... teraz pôjdem praxovať do nemocnice.“ Eleanor prikyvovala a nakladala si ďalší koláč.

„A vrátiš sa?“ pozrel na mňa Louis s maličkou nádejou. Nad týmto som ešte nepremýšľala ani ja...

„Neviem.“

„Čo nevieš?“ vrátil sa zvonku vysmiaty Harry. Spoločne so Zaynom šiel na fajčiarsku debatu aj keď nefajčí.

„Či sa vráti do L.A alebo nie.“ Povedal Louis. On mi to robí naschvál.

„Tak ja dúfam...“

„Neviem.“ Prerušila som ho trochu zvýšeným tónom.

„Dobre, ale nechceli by sme ísť von? Alebo?“ Zayn videl menší problém, rozhodol sa konať.

„Zayn ak si nevšimol som tehotná.“ Povedala podráždene Eleanor.

„Dobre, dobre bacuľka. My môžeme ostať tu.“ Pobozkal ju Louis na líce a sadol si vedľa nej.

„Louis!“ zazrela na neho El.

„Tak ja ostanem aspoň pokecáme, choď Louis, máme Girls Party.“ Louis pozrel so zdvihnutým obočím, no keď ho Eleanor doslovne vykopala z gauča, obliekol sa a odišiel.

„Hneď sme naspäť.“ Povedal Harry a pobozkal ma, kým som zatvárala dvere. Keď som sa vrátila, Eleanor tlačila do hlavy ďalší koláč. To je už piaty za poslednú pol hodinu. Tehotenstvom sa jej nejako zväčšil apetít.

„Tak? Počula som o Edovi.“ Začala. Ten Louis! Priškrtím ho.

„A?“ tvárila som sa, že ja nič...

„To by si mi mala asi povedať ty nie?“ položila tanier a vyložila si nohy na voľný roh stola.

„Eleanor, to je za mnou. Rozišli sme sa a teraz som s Harrym. Ak sa ti to nepáči, sťažuj sa svojmu mužíčkovi.“ Presne tak, Louis na tom má najväčší podiel.

„Louis? Čo s tým má on?“ nechápavo prepla program v telke.

„On ma presvedčil o láske k Harrymu. No a Ed to pochopil skôr ako som stihla zasiahnuť ja.“ Sklopila som zrak.

„Lucy, chápem ťa.“ Pohladila ma po ramene a silno ma objala. Rozprávali sme sa a napokon sme zaspali na gauči. 

People :) ďalšia časť :) BUdem fakt vďačná ak mi dáte nejaké nápady ako pokračovať :) Votes and comments :)