„Maličká prosím ešte to vydrž. Mamička ťa za chvíľu odvezie do nemocnice.“ Musela som vyzerať ako debil, keď som prosila svoje dieťa aby počkalo kým príde na svet. James ma preniesol do auta a v nemocnici sme boli za minútu. Hneď ma brali na sálu a o pár minút...
„Mamička, môžete sa pozrieť...“ do rúk mi podala moju maličkú. Bola taká malá a chutná. „Vezmeme vám ju. Spravíme jej vyšetrenia a potom vám ju prinesieme na izbu.“ Ako povedali tak aj spravili. Hodinu som ju zvierala v náručí. Mala som naozaj dobrý pocit. Som matka! Zrazu sa rozleteli dvere.
„Lucy prepáč, že som tu nebol! Naozaj ma to mrzí! Tak som tu chcel byť.“ Harry s vystrašeným výrazom kráčal k posteli.
„Harry, milujem ťa.“ Pobozkala som ho. Chýbal mi a teraz ho mám pri sebe aj s maličkou. „Naša...“ odmlčala som sa. Nevedela som meno...
„Darcy.“ Povedal jednoznačne Harry. Nemohla som namietať, bolo to nádherné meno. Aké jemné a plné lásky.
„Darcy.“ Zopakovala som a pohladila jej spiacu tvár. Harry si sadol na okraj postele. Jednou rukou podopieral tú moju, kde som držala Darcy a druhou ma hladil po tvári. O niekoľko minút sa do izby dovalili všetci. Louis, Eleanor, Danielle, Liam, Sophia, Zayn Perrie, Niall, mama, otec, Anne, Martin, Chris, dvojičky. Ak si ma tu budú chcieť nechať, asi ma budú musieť dať na nejakú väčšiu izbu.
„Lucy! Drahá moja! Ukáž mi tu moju neterku!“ Gemma priletela z Paríža, len aby videla Darcy. „Gratulujem braček!“ potľapkala ho po pleci. Hrdo sa vyprsil a ďalej sa venoval lekárom. Keď sa izba trochu uvoľnila, Harry si konečne podržal svoju dcéru v náručí ako pravý otec.
„Zajtra si vás môžem odviesť domov.“ Zodvihol hlavu od Darcy a usmial sa na mňa.
„Harry, som unavená.“ Zívla som.
„Odnesiem malú a potom ešte prídem.“ Prikývla som. Držala som sa, aby som nezaspala skôr, no únava bola silnejšia. Cítila som ako ma Harry pobozkal na čelo, no energiu na to aby som otvorila oči som už nemala. Na druhý deň som sa obliekla a ešte doobeda sme odišli. Doma som Darcy uložila do postieľky a ostala som pri nej.
„Pamätáš na tú noc, keď sme takto stáli nad Tomom?“ Harryho ruky obmotali moje telo. Niet úniku...
„Tú noc, keď si mi vravel o našej spoločnej budúcnosti?“
„Presne na tú... Lucy chcel som sa ťa na niečo spýtať skôr ako sa malá narodila, no situácie mi nejako nepriali. Preto sa ťa teraz pýtam Lucy Moore, vezmeš si ma?“ kľačal pred postieľkou nášho dieťaťa, pozeral sa mi hlboko do očí a držal otvorenú škatuľku s prsteňom.
THE END
Naozaj ďakujem všetkým čo ste čítali túto story. Ďakujem za všetk votes a comments :) Dúfam, že vám táto story páčila ... Bola moja prvá :) I love you so much :*
YOU ARE READING
Random or fate?!
FanfictionStretnúť človeka, ktorého milujete nie je jednoduché... Lucy Moore sa to podarilo, no podarilo sa jej ho aj stratiť... Jediná otázka čo jej po celý čas udiera v mysli je: "Náhoda či osud?"
