Random or fate?!

Part 38

Pred pol nocou som sa usadil na ten pekelný gauč, ktorý mi do rána určite zničí chrbticu. Prebudil som sa na jemné pohladenie po líci. V prvom momente som si myslel, že sa mi sníva. Otvoril som oči.

„Lucy?“ stála predo mnou v pyžame a s úsmevom na perách. Pery, ktoré som chcel bozkávať...

„Harry, lekári mi dovolili ísť domov. Volala som Carle, prinesie mi oblečenie.“ Sadla si na posteľ a pozerala si na nohy. Pohojdávala nimi. Cítil som z nej niečo zvláštne... Strach?

„Idem sa porozprávať s lekármi.“

„Nie!“ zastavila ma.

„Prečo?“ otázka na telo.

„Lebo.“ Povedala a postavila sa pred dvere.

„Lucy, no ja idem či sa ti to páči alebo nie.“ Veľmi nerád, ale odstrčil som ju od dverí a šiel som pohľadať nejakého schopného lekára. Bielych plášťov nebolo na chodbe veľa, odchytil som jedného mladého doktorka.  

„Prosím vás, moja priateľka, Lucy Moore. Izba 144. Prosím môže už ísť domov?“ postavil som sa pred neho.

„Jasné, len pár dní by mala ešte odpočívať. Mala by začať normálne jesť a hlavne zdravo. Mali by ste na ňu dohliadnuť. A hlavne nech sa nepúšťa na dlhé trate.“ Usmial sa a odišiel. Jesť, zdravo, nie dlhé trate... Jasné! Keď som sa vrátil do izby, Carla už skladala pyžamo a Lucy vychádzala z kúpeľne.

„Môžeme ísť.“ Usmial som sa a chytil som ju za ruku. Keď sme vychádzali z nemocnice, zastavil nás akýsi doktor. Nebol príliš mladý, no zjavne sa dobre poznali.

„Len som odpadla, veď viete, bola som behať a, no...“

„Dávaj si na seba pozor! Budem ťa ešte potrebovať Moore.“ Potriasol jej rukou, zaželal skoré uzdravenie a my sme mohli ísť.

„Kto to bol?“ pozrel som na ňu skúmavo, keď sme už v súkromí sedeli v mojom čiernom Land Rovery.

„Jackonson. Môj vyučujúci doktor. Veď som ti o ňom vravela, skôr ako...“ ostala ticho lebo dobre som vedel čo nasleduje.

„Ostanem tu s tebou. Máš ležať. Oddychovať a ja ti budem variť tie najzdravšie jedlá.“ Usmial som sa.

„Harry, ďakujem. Ale ak ma pochopíš, musím ísť do školy.“

„Lucy! Máš oddychovať!“ zvýšil som hlas.

„Toto ty nikdy nepochopíš! Harry nebol si na výške! Je to pre mňa kľúč k dobrej práci! Ty si nemusel tvrdo makať na skúškach. Peniaze sa ti hrnú samé od seba!“ zasiahlo mi to srdce.

„Lenže spev je moja práca!“ ohradil som sa.

„Idem do školy, či sa ti to páči alebo nie!“ vystúpila a zabuchla dvere. Pozeral som ako vchádza do domu.

„Harry ideš?“ Luke mi zaťukal na okno. Zatriasol som hlavou akoby som sa práve prebral z tranzu a vystúpil som.

„Neviem, čo mám robiť!“ povedal som. Potreboval som chlapskú radu.

„S Lucy?“ pozrel na mňa. Oprel som sa o auto a prikývol. Jemne sa zasmial. „Chlapče vybral si si to najtvrdohlavejšie dievča na svete. S ňou veľa nespravíš.“ Potľapkal ma po pleci a vošiel do domu.

„Vďaka.“ Povedal som potichu a zavrel dvere na dome. Vyzul som si topánky a šiel som za Carlou. Stála v kuchyni a opierala sa o kuchynský pult.

„Treesk!“

„Lucy, dvere...“ povedala Carla a obrátila sa k drezu. Vidím, že aj ona je už z nej v koncoch. Luke ako neutrálna osoba by to mal vyriešiť. Celý deň som strávil ako tichý pozorovateľ. Pozeral som ako Carla pripravovala zdraviu prospešnú jedálnu bombu, ako Luke sleduje ligu amerického futbalu, no a nakoniec i to ako ma Lucy ignorovala. Do obeda iba šťuchla, odôvodnila to, že z tej raňajšej infúzie  ma žalúdok na vodách.

„Lucy, aspoň ten chlieb. Nič si celý deň nejedla.“ Priniesol som jej večeru na tácke.

„Harry, vravím ti, že nie som hladná. Ale ďakujem, že sa zaujímaš.“ Položila kôpku učebníc na zem. Prečítal som si názov. Odborná medicína pre pokročilých.

„Lucy, prosím.“ Položil som tácku a vstal som z postele. Pomaly som prešiel k nej.

„Harry, zjem to. Dobre? Len dokončím toto.“ Ukázala na učebnice a papiere, ktoré boli takmer po celom stole.

„Idem dole a keď sa o pätnásť minút vrátim. Tácka bude prázdna.“

„Dobre.“ Prišlo mi to akoby som sa rozprával som svojou malo dcérkou, ktorá nechce jesť...

Z pohľadu Lucy...

Len čo odišiel z izby, otvorila som okno a chlieb som hodila susedovmu psovi. Oblizol sa asi tak ako ja, keby som mala aspoň trochu na ten chlieb chuť. Džús som vyliala chúďatku kvetinke a ďalej som sa venovali práce na tému Medicína a jej rozvoj. Tou praxou som si ani neuvedomila ako málo času mi ostáva do záverečných skúšok. Už len z toho dôvodu som nechcela ostať domov. Viem, že moje zdravie je dôležitejšie, no...

„Lucy, tak čo?“ Harry vošiel do izba a ostal mierne prekvapený, že na tácke neostalo nič.

„Ako vidíš.“ Usmiala som sa. Vzal tácku, ešte chvíľu sedel v izbe, niečo sa mi snažil povedať, no keď si uvedomil, že ho absolútne nevnímam, so sklonenou hlavou odišiel. Pre pol nocou, keď som dopisovala 69 stranu práce vošiel do izby znova Harry.

„Idem spať. Dobrú noc.“

„Aj ja už idem.“ Zaklopila som počítač no skôr ako som sa otočila, bol už preč. Vybehla som za ním na chodbu. Šiel do hosťovskej.

„Harry? Veď ale moja posteľ? Ja ty?“ postavila som sa medzi dvere. Sadol sa na kraj postele a pozeral na mňa.

„Naozaj chceš, aby som spal u teba?" Pozrel na mňa.

„Áno Harry! Zachránil si mi život! Si môj priateľ! A ja ťa milujem!“ veta čo veta som kráčala k nemu bližšie. Zastala som pred ním. Chytila som mu tvár do rúk a pobozkala som ho. Harry ma chytil a pritiahol si ma k sebe bližšie.

„Tak poď.“ Usmiala som sa, chytila som ho za ruku a ťahala k sebe do izby. Tam sme sa zvalili na posteľ, bozkávali sme sa, objímali, hladkali... Ráno som sa prebudila na svetlo presvitajúce z nezatiahnutých závesov. Pomrvila som sa. Bola som pevne zakliesnená v Harryho zovretí. Pousmiala som sa, nadvihla som jeho ruku a vyliezla som z postele. Otvorila som notebook a začala dopisovať prácu.

„A je to...“ povedala som a zavrela súbor.

„Čo je?“ Harry sa posadil a pretrel si oči.

„Práca, jedna z troch. Je hotová.“ Povedala som a sadla som si pod jeho perinu.

„Lucy, naozaj neostaneš budúci týždeň doma?“ chytil ma okolo pásu a oprel si hlavu o moje rameno.

„Harry, mám toho naozaj veľa. Musím ísť do školy. Prepáč.“ Pobozkala som ho. Prikývol a vyliezol spod periny.

„Kam ideš?“ pozerala som smerom k nemu.

„Do kúpeľne. Ideš so mnou?“ vystrelila som ako strela s túžbou zopakovať si včerajšiu noc.

Peopleeeeeeeee :) Ďalšia časť :) Komentujte, ja potom neviem či ďalej pridávať :( *Votes and comments please :)*