Random or fate?!

Part 40

„Ideme vyskúšať spálňu?“ Harryho bočné úmysly v slovnom spojení „vyskúšať spálňu“ sa mi nepáčili...

O pár dní...

„Veď už nie som malé dievčatko!“ podala som Harrymu poslednú škatuľu a ďalej sa venovala Carle.

„Ale tvoja mama...“ Moja mama. Zasmiala som sa, ale len v mysli. Nemôžem predsa vysmiať svoju vlastnú matku.

„Moja mama. Haha.“ Povedala som ironicky. „Carla, počúvaj. Mama je v Londýne. Po prvé je ďaaaalekooo odtiaľto, po druhé som dospelá a po tretie... si moja najmilovanejšie tetuška na svete.“ Dobre trochu podlizovanie, vždy zaberie. No mala som aj obavy, ale nedávala som ich na sebe poznať.

„Tak teda dobre.“ Carla ma s veľkým povzdychom objala. Ostala opretá stáť o dvere, no zrazu sa vyparila. Harry aj s Lukom sa so smiechom dovalili do chodby.

„Prosím ťa, len nepríde o pár dní s baby testom.“ Zúfalstvo sa hneď premenilo na úškrn. Objal ma, poprial šťastie a pripomenul mi našu dohodu. Takmer som zabudla!

„Luc, toto ti chcem dať.“ V rukách mala veľkú knihu. Kuchársku?

„Veď vieš, že som antidrevo!“ namietala som. Dva dôvody... som antidrevo! A po druhé, nemám chuť strážiť rodinné tajomstvo...

„Lucy, stará mama mi to dala, kým som sa odsťahovala. Prosím, vezmi si to. Upozorňujem, je to skôr niečo ako denník. Nápis kuchárska kniha je skôr iba maskovanie. Aj ja sama som bola prekvapená z niektorých informácii.“ Povedala s úškrnom a podala mi minimálne tonovú knihu. Ešte raz som každého objala a konečne sme vypadli.

„Neviem čo z toho robia takú vedu.“ Zapla som si pás. Zakývala som Carle, ktorá už už išla roniť  krokodílie slzy.

„Čo  si čakala?! Oslavné sprievody? Aj v Carle sa už zobúdzajú nejaké tie materinské city.“ Materinské city? O čom točí?

„Vieš o niečom o čom ja neviem?“ prekvapene som na neho pozrela. Sústredene hľadel na cestu a akoby som počula ako sa mu točia kolieska v hlave.

„Neviem o čom vravíš.“ Povedal po chvíli ticha.

„Harry nehraj sa na sprostého. Materinské city? Vieš o niečo viac ako ja.“ Povedala som tvrdšie a trochu drsnejšie ako som možno chcela.

„Ak by som niečo vedel ja, tak potom určite aj ty. Veď Carla je tvoja teta.“

„Dobre Harold. Nebudeme sa hádať keď šoféruješ.“ Ukončila som debatu a zvyšok cesty, ktorá už netrvala dlho som si čítala nové správy na internete. Už sa písalo o novom Harryho dome. Písalo sa aj o údajnom rozpade skupiny, za ktorý môžem ja.

„Harry pozri.“ Podala som mu mobil s článkom keď sme stáli v dopravnej zápche. Harry očami prechádzal riadok po riadku.

„To čo má byť?“ vrátil mi mobil.

„Vidíš ako ma nenávidia... Neviem či to bol dobrý nápad dať sa znova dokopy.“ Povedala som a sklonila som hlavu.

„Lucy tak teraz ma dobre počúvaj.“ Nadvihol mi hlavu, no skôr sa posunul vpred. Keď sme opäť zastali, pokračoval. „To, že sme opäť spolu je tá najlepšia vec v mojom živote akú  som si mohol želať. Znova ťa mám pri sebe a to je jediné po čom som tak dlho túžil. To čo sa píše. Vieš, že to nie je pravda, tak prečo sa nad tým pozastavuješ. Sú to tie, ktoré by z nás radšej mali buzerantov. Hlavne zo mňa a Louisa. Niektoré sa nevedia predýchať to, že Eleanor a Louis sa vzali a teraz budú mať dieťa. To sú tie, ktoré to nechápu. Sama vieš aké to bolo. A skupina sa nerozpadla a ani nerozpadne! Už von koncom nie kvôli tebe!“ chytil ma za ruky a ignoroval trúbiace autá. Kolóna sa pohla no Harry stál na mieste.

„Lucy Moore, pokiaľ budem žiť, budem ťa chrániť telom i dušou. Si ten najdrahší poklad na tomto zasranom svete. Milujem ťa ako ešte nič v mojom živote.“ Chytil moju tvár do rúk a pobozkal ma.

„Pochopila si?“ pozrel na mňa ako na malé dieťa. Prikývla som a utrela som si slzy. Keď sme sa pohli vpred, odložila som mobil do vrecka a pozerala som von oknom. V jednom aute sedela skupinka dievčat. Zrazu začali klopkať na okná a začali sa usmievať. Stiahla som okienko. Ony tiež.

„Lucy a Harry! My vás tak milujeme! Môžeme si vás odfotiť?“ šťuchla som do Harryho. S úsmevom sa otočil a pozrel na dievčatá.

„Jasnačka.“ Natlačil sa na úplne na mňa a usmial sa do približne troch či štyroch fotoaparátov.

„My vás tak zbožňujeme! Ste spolu úplne zlatý!“ blondína takmer vypadla z okna ako sa nakláňala. Len som sa usmievala, pocit, že je niekto rád, že som s Harrym vo mne vyvolával radosť. Keď sme sa pohli, začali sme sa s Harrym smiať. Toto sa v hodinovej kolóne zopakovala minimálne päťkrát. Keď sme sa konečne dotrepali domov, Doggy už poskakoval pri bráne. Pomohla som Harrymu nanosiť veci do jednej z takzvaných pracovní a potom sme si vyčerpaný ľahli na sedačku a pri filme Marley & Me sme zaspali. Nasledujúce týždne boli náročné. Musela som písať záverečné práce, musela som napísať osnovu z praxi, pripravovala som sa na testy, Harry pendloval medzi Londýn a L.A ako mínový vojačik, Carla mi volala takmer každých 5 minút a oznamovala mi aký nádherný prsteň dostala a ako sa leskne pod slnkom a ako pod svetlom lampy, akoby som ho nevyberala ja... Nie len ja, ale aj Harry sme každú noc vyčerpaný klesli do postele pod perinu. On však v Londýne a ja v tom obrovskom dome v L.A. Keď aj bol tu, nemali sme na seba toľko času ako by sme si želali...

Nová časť :) dúfam, že ma nebudete nenávidieť... :) votes and comments please :)