Random or fate?!

Part 49

Ráno sa ranné nevoľnosti akosi nehlásili. S Harrym sme si spravili raňajky a doobeda ostali sedieť pred telkou. Včerajšia večera sa odložila na dnes. Carla musela rýchlo niečo vybavovať a s Lukom sa včera nevrátili domov. Mama skoro ráno odišla do práce a otec sa zavrel v pracovni. Dvojičky som ráno zaviezla do školy a celý deň som mala pokoj.

„Kedy im to povieme?“ pozrela som na Harryho. Ležali sme na gauči, hlavu som mala opretú o jeho rameno a sledovala nejaký britský sitkom.

„Luc, neboj sa.“ Usmial sa a pobozkal ma na čelo.

„Ja sa nebojím len....“

„Nedajte sa rušiť.“ Otec preletel obývačkou a zastal až na balkóne. Cez odostreté závesy som videla ako do seba ťahá jednu cigaretu za druhou. Bolo mi ho ľúto. V práci drel ako kôň a doma nehovorím. Deň čo deň sedel v kancelárii a lámal si hlavu nad kopov papierov. Keď sa vrátil dnu s Harrym sme sa rozhodli niečo uvariť na obed. Predsa aj dvojičky budú hladné, keď prídu zo školy. Harry si obliekol maminu starú zásteru a ja som len pomimo stála pri linke.

„Ochutnáš?“ podal mi varešku. Jemne som si ju vložila do úst.  „Tak?“

„Perfektné.“ Usmial sa.  V tom momente sa ozval i moje brucho. „Aj tomu tam to zjavne chutí.“ Zasmiala som sa. Pobozkal ma a dovaril. Ja som zatiaľ išla po dvojičky. Už ma čakali pred školou so zvesenými hlavami.

„Čo sa vám stalo?“ spýtala som sa hneď ako nastúpili.

„Ale...“ povedal Will, keď som sa však pozrela do spätného videla som, že má pod okom monokel. „Will? Čo to máš?“ spýtala som sa... už som ako mama...

„Bill sa mi smial a ja no teda potom on a...“

„Zatriem ti to kým príde mama.“ Povedala som chápavo. Veď je nejaký chalan...

„A ty Josh?“ obrátila som sa.

„Ale ja celkom fajn.“ Usmial sa. Keď sme prišli domov, tam to už nádherne voňalo. Harryho som len v rýchlosti pobozkala a utekala s Williamom do kúpeľne. Z kozmetickej taštičky som si vytiahla make-up a toľko som mu tam toho natrela, že som minula takmer polovicu fľaštičky. Mal tu už riadne fialové. Ten Bill musím byť riadne silný... Nuž, ale krpec mu nemal vraziť... Kým sme sa vymotali z kúpeľne, Harry už mal prichystané na stole.

„Zavoláš otca?“ pozrel na mňa a odložil zásteru. Slušne som zaklopala na otcovu pracovňu. Nečakala som na odpoveď a vošla dnu. Okolo neho bola hádam tona papierov, spisov, blokov...

„Ocko obed.“ Zodvihol hlavu od počítača.

„Prídem.“ Povedal a ďalej sa ponoril do písania a prehrabovania sa. Zavrela som dvere a sadla si k Harrymu a dvojičkám za stôl.

„Dobrú chuť.“ Usmiala som sa a začala jesť. Bolo to naozaj chutné. „Harry no mňam.“ Zasmiala som sa a pobozkala ho.

„Ak to chcete robiť, tak nie tu! My jeme!“ povedal znechutene Josh. Obaja sme sa zasmiali a pustili do jedenia. Po obede som dohliadla na to, aby sa dvojičky naučili a keď prišla Carla s Lukom s Harrym sme si vyšli von.

„Čo myslíš ako to vezmú vaši fanúšikovia?“ chytila som ho za ruku.

„Neviem. Určite to však nebude najľahšie. Miláčik, ale určite nebudem kaziť život nášmu maličkému.“ Usmial sa a pohladil mi brucho.

„Zlatko uvedomuješ si, že je to iba malička fazuľka?“ zasmiala som sa.

„Naša fazuľka.“ Zaklincoval a zvyšok našej vychádzky sme sa pozerali po obchodoch s kočíkmi, dupačkami, dudlíkmi a podobne. Večer sme sa všetci zišli pri jednom stole. S Harrym sme sa dohodli, že skúsime využiť situáciu.

„Dobre, teraz vám chceme oznámiť...“ povedal Luke a usmial sa na Carlu.

„Bude svadba.“ Usmiala sa Carla. Mama sa začala radovať, ocko si ani neuvedomil, že práve mu jeho malá sestrička oznámila, že sa ide vydávať a ja s Harrym sme o tom už vedeli. Po večeri, pol litre červeného vína som sa rozhodla využiť situáciu.

„Mami, oci musím vám niečo oznámiť.“

„My vám niečo musíme oznámiť.“ Opravil ma Harry.

„Áno my...“ všetci mlčali a ticho nás pozorovali. „No neviem ako vám to povedať.  Som už dospelá, no prišlo to nečakane. Tak ako vám to povedať.... Budete starkí.“ Usmiala som sa a chytila si bruško.

„Starkí? To vravíš len tak?“

„Ešte študuješ!“ otec s mamou začali hádzať argumenty jeden za druhým.

„To je úžasné!“ usmiala sa Carla a ako jediná ma podporila. Luke bol trochu v rozpakoch no aj on sa zachoval určite lepšie ako moji rodičia.

„Lucy, ale samozrejme aj my sme radi, len neviem či ste sa neurýchlili.“ Usmiala sa mama. „Určite vám pomôžeme.“ Dodala. Zvyšok večera čo sme sedeli v reštaurácii, stiahli ďalšieho pol litra červeného vína a keď mali ísť domov, takmer netrafili do dverí.

„Nemyslel som si, že...“

„Ani ja.“ Nenechala som ho dohovoriť. Nepotrebovala som počuť, to čo som dobre vedela.

„Cez víkend pôjdeme do Cheschiru. Včera som volal s mamou.“

„Dúfam, že to vezme lepšie.“ Povedala som s obavami.

„Neviem, ale už spi zlatko.“ Usmial sa, položil ruku na moje brucho, zavrel oči a spal. Nasledujúce dva dni boli iba samé „Ako si to predstavujete? Kde budete žiť? Viete koľko je to výdavkov?“ moji rodičia neriešili nič iné len peniaze. Samozrejme iba ak nablízku nebol Harry. Ten sa musel venovať práci. Jediný kto sa tešil z toho malého boli dvojičky a Carla. Ja som si uvedomovala aké to bude. Budem matkou. Prídu povinnosti, starosti a všetko okolo. Plánovala som ostať v Londýne, no čo škola?! Viac ako to ma však trápili média. Neustále sa pred našim domom striedajú ako nejaká hliadka a ja bojím, že sa to čím skôr prevalí... Deckám sme to zatiaľ nepovedali. Danielle je však ako mestský rozhlas.

„Môžeme ísť?“ do tašky som si vložila zubnú kefku a do vrecka vložila mobil.

„Mám strach.“ Povedala som a pozrela na Harryho. Dvoma krokmi bol pri mne a oboma ruka obopínal moje zatiaľ normálne telo.  

„Miláčik sľubujem ti, že to bude dobré.“ Chytil ma za ruku a spoločne sme zišli dole. Rozlúčila som sa s otcom a dvojičkami, keďže mama bola  v práci a spoločne sme odišli do Cheschiru. Cesta nebola extra dlhá. O chvíľu sme zastali pred Harryho detským domom. Nemuseli sme zvoniť, keďže Anne bola v predzáhradke a okopávala kvety.

„Deti nevedela som, že prídete tak skoro. Hneď idem spraviť niečo na obed.“ Usmiala sa, hodila rukavice na zem a utekala do kuchyne. Pozdravila Harryho nevlastného otca a spoločne s Harrym šla na poschodie. Odložili sme si veci a zišli pomôcť Anne do kuchyne. Keď som utrela riady, spravila kávu a aj ju vypila, Anne konečne dovarila obed.

„Tak deti ako sa máte?“ utrela si vidličku a vložila ju do ryže.

„Veľmi dobre.“ Usmial sa na mňa Harry. Bol naozaj nenápadný...

„Nechcete mi niečo povedať?“

„No Anne, viete...“ pozrela som do zeme a potom na Harryho.

„Mami, budete starými rodičmi.“ Anne najprv vyzerala vydesene, no zdesenie vystriedal náhly úsmev.

„To je perfektné deti! Som naozaj rada.“ Oboch nás vrúcne objala. Harryho nevlastný otec bol rovnako nadšený. Nemyslela som si, že to pôjde takto ľahko... 

Hi everyone :) new part is here :) thank your votes and comments :)