Random or fate?!

Part 2

„Konečne!“ usmiala som sa a objala som ju. Má novú voňavku. Naozaj silnú!! Normálne mi prečistila nosné dutiny... Potrebovala som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, preto som sa postavila trochu na bok. Emily mi niečo hovorila, no ja som sa nemohla sústrediť. Behal mi hlavou Harry. Čo vlastne robil u nás v škole?? Z mojich myšlienok ma vytrhla Emily, kto iný...

„Pre boha počúvaš ma?“ drgla do mňa takou silou, že som skoro spadla na zem. Nezdá sa...

„Vôbec.“ Povedala som na rovinu. Emily len prevrátila očami a počkala kým si zo skrinky vytiahnem veci. Zobrala som si iba mobil a peňaženku. Dnes musíme ísť znova pomáhať do telocvične, takže aspoň bude pokoj od múmie...

„Takže hovorila som, že...“ znova som ju nepočúvala, no sústredila som sa na dôležitejšie veci. Kráčali sme smerom do telocvične.

„Takže platí?“ spýtala sa ma tesne pred dverami. Prikývla som. Bohužiaľ zase neviem do čoho som sa zamotala... v telocvični bola iba riaditeľka a pár ľudí. Reťaz, ktorú som včera nechala na Harryho, pečlivo visela na svojom mieste a všade bol nesmierny neporiadok.

„Konečne ste prišli dievčatá.“ Povedala, keď nás zbadala medzi dverami.  Falošne som sa usmiala a kráčala priamo k nej. „Takže začneme.“ Povedala a všetci sa rozpŕchli. Každý vedel čo má robiť, jedine ja som tam ako prikovaná ostala stáť. Vôbec som nevedela čo mám robiť.

„Pani riaditeľka?“ odvrátila zrak od papierov a pozrela na mňa.

„Jane, tieto papiere je potrebné odniesť do mojej pracovne.“ Podala mi zväzok papierov vážiaci hádam tonu. Takže dnes jej budem robiť poskoka. No pekne...  Skôr ako som odišla som sa pristavila pri stole, ktorý niečo kreslil. Vládol tam bordel. O nič lepšie to nebolo v celej tejto miestnosti. Zodvihla som obočie, prekrútila som očami a kráčala som k riaditeľovi. Teda do jej pracovne. Mala by tam byť sekretárka, ale pre istotu mi dala kľúče. Naša riaditeľka je veľmi naivný človek... Sekretárka tam nebola. Zastrčila som kľúčik do zámky a dva krát obrátila. Zámok povolil a ja som bezpečne vstúpila dnu. Položila som jej papiere na stôl a chystala som sa na odchod. Nemôžem to predsa nevyužiť... Počítač však mala vypnutý a súril ma čas. Keď som však sedela za jej stolom, všimla som si tam fotografie. Jej manžel, deti a...

„Harry?“ prekvapene som si obzerala fotku. Bol to on, možno pred dvoma rokmi, ale bol! Obrátila som fotografiu.

„Pre moju najmilšiu tetušku na svete! S láskou jej synovec Harry.“ Čítala som to s takým prekvapením, že mi srdce bilo až dakde k krku. Naša riaditeľka je teta toho Harryho? Toho slávneho Harryho Stylesa??

„Čo tu robíš?“ dvere sa rozleteli a stála tam riaditeľkina sekretárka. Rýchlo som vrátila fotku na svoje miesto.

„Ja- ja - ja...“ duchaprítomne som zodvihla papiere. Prikývla a odišla.

„Uff.“ Chvála bohu! Tak a teraz by som sa už mala pratať... Zobrala som kľúče, zamkla pracovňu a s tichým „Dovidenia“ som obišla sekretárku. V hlave mi stále behal Harry...

„AU!“ do niekoho som vrazila a padla na zem. Predo mnou sa zjavil... čudujte sa svete. Harry!

„Prepáč, nevide...“ podal mi ruku no vetu nedokončil.

„Ďakujem.“ Povedala som a reflexne som si začala oprašovať zadok. Pozeral na mňa tak prekvapene ako aj na neho. Mlčky sme tam stáli, takmer päť minút. Prezerala som si črty jeho dokonalej tváre. Kučeravé vlasy, vyfúkané dohora, zelené oči, nádherné ústa a rozopnutá košeľa. Spod košele bolo vidieť jeho tetovania. Keď som si uvedomila, že na neho čumím, odvrátila som zrak.

„Prepáč nevidel som ťa.“ Konečne dokončil to čo začal.

„To je v poriadku.“ Usmiala som sa. Zase ticho... Jeho oči, putovali po mojej tvári. Aj keď som sa na neho nepozerala, cítila som to.

„Ehm...“ za chrbtom sa mi ozvali hlasy. Hneď som sa zvrtla, pozdravila Harryho a odišla som za deckami. Emily, James a Derek na mňa čakali na konci chodby. Riaditeľke som na obede vrátila kľúče, vlámať sa tam so v pláne nemala...

„Jane, kto bol ten chalan?“ Emily si práve na vidličku natočila poslednú špagetu. Klamať alebo pravdu??

„Neviem, ale to určite nejaký magor  lebo do mňa vrazil.“ Povedala som a odpila som si s Jamesového laté.

„Sexy magor.“ Poznamenala Emily, keď prežúvala.  S plnými ústami by sa hovoriť nemalo... Keď sme dojedli išla som s chalanmi na tréning a Emily išla do telocvične. Chalani išli na pred, potrebovala som sa ešte zastaviť na v skrinke. Vytiahla som si veci a kráčala som na ihrisko. Dneska bola strašná zima. Naozaj neznášam toto počasie! V šatni už nebol takmer nikto. Prezliekla som sa, natiahla som si na koleno ortézu a bežala som na ihrisko. Znova posledná.

„Prepáčte.“ Povedala som ospravedlňujúco a zaviazala som si kopačky.

„Keďže ste tu všetci, môžeme začať.“ Tento tréning vôbec nebol smrteľný. Skôr uvoľnenie na znak ukončenia sezóny. Po tréningu som išla domov, pod sprchu  a s mojou milovanou Brit von. Brit je môj havinko. Teda skôr šteniatko.... Vzala som vôdzku a vyšla som zadom záhrady rovno do lesa. Kráčala som v tieni stromov  a pohmkávala som si melódiu piesne Counting Stars od One Republic. Brit pobehovala okolo mňa a kde tu odbehla tak, že som ju nevidela. Zavrela som oči a ani nie krok som spravila a už som zase do niekoho vrazila. Nie!

„Toto je náhoda či osud?“ pozrela som na Harryho a ten sa usmial.

„Osud.“ Povedal jednoznačne. Obaja sme sa zasmiali. Ten dokonalý smiech...

„Čo tu robíš?“ pozrel na mňa s prekvapením.

„Venčím tam to stvorenie.“ Ukázala som na Brit, váľajúcu sa v lístí. „A ty?“ myslela som si, že hviezdy sú o takomto čase niekde v meste sa podpisujú sa fanúšikom...

„Relaxujem.“ Usmial sa.

„Tak to ťa nebudem vyrušovať.“ Povedala som a kráčala som ďalej. Kroky v lístí mi však naznačovali, že kráčal za mnou.

„Počkaj.“ Povedal a chytil ma za ruku. Zastala som priamo pred jeho dokonalou tvárou.  Stáli sme objala, tesne vedľa seba s takmer minútovými prestávkami dýchania. Jeho pery sa priblížili až sa dotkli mojich. Bozkával tak úžasne. No nie! Odtiahla som sa a bežala som preč. Viem, že to vyzie ako zbabelosť, no nie... Nemôžem... Brit bežala za mnou, takže som nemala ďalšiu starosť na krku. Harry tam ostal prekvapený stáť, no nič nepovedal...