Random or fate?!

Part 9

 Nová časť... naozaj vás prosím, aby ste dali comment. Comments and votes please :) :) :) 

O mesiac...

„,Harry, prestaň! To šteklí!“ Harry ma zvalil na posteľ a začal ma bozkávať. Takto pred mesiacom, by mi ani nenapadlo, že by som niekedy mohla byť takáto šťastná. Každý deň stráviť s človekom, ktorého naozaj úprimne milujem. O pol hodinu sme už vedľa seba sladko odfukovali...Moje bujné sny ma v noci prebudili. Harry ležal na svojej polovici. Bol taký sladký... V hrdle som mala tak sucho, že som takmer ani nevedela prehĺtať. S veľkou nevôľou som sa vydrala spod periny a bežala som si do kuchyne po vodu. Nabrala som si plný pohár vody a vypila som ho. Zrazu som počula kroky a rozsvietenie svetla. Harry sa objavil za mnou s rozospatým výrazom.

„Zobudila som ťa?“ pozrela som previnilo na neho. Pokrútil hlavou, vybral z chladničky mlieko a s chuťou sa napil. Vzal ma na ruky a ako nevestu zaniesol do izby. Položil ma na posteľ, nahol sa nado mňa, pobozkal ma a napokon sme zaspali. Môj spánok sa spánkom nazvať nedá. Bdela som... Bála som sa, že ten sen bude pokračovať. Ráno ma zobudili Harryho hladké a ľadové ruky. Prechádzal mi rukami po brušku a cítila som ako sa na mňa díva.

„Nedívaj sa na mňa!“ povedala som a ani oči som neotvorila. Nebolo treba... Harry ma neposlúchol a namiesto toho ma začal bozkávať. Po jeho bozkoch som sa prebrala ako rybička. Po pol hodine leňošenia v posteli sme sa konečne rozhodli ísť na raňajky. Okolo domu bolo plne paparazzov. Odkedy sa prevalilo, že Harry Styles má priateľku, obletujú dom vodne v noci. Niekedy prespíme u nás, ale aj tam nás nájdu a v spoločnom dome... o tom ani nehovorím. Harry ma pevne držal za ruku a ťahal k autu zaparkovanom na príjazdovej ceste.

„Mňa z toho raz porazí!“ povedal Harry a snažil sa vycúvať.

„Miláčik?“ pozrela som na neho. Poznám ho dobre a mám pocit, že teraz tak trochu zúril. Neotočil sa, neodpovedal, no keď sme boli v dostatočnej vzdialenosti, zastavil.  Otočil hlavu smerom ku mne a na tvári mal široký úsmev.

„Milujem ťa!“ povedal to najkrajšie ako vedel. Jeho ruky priľahli na mojom krku a pobozkal ma. V momente, čo však spojil naše pery, za oknom sa objavil nejaký muž s fotoaparátom. Harry neváhal a naštartoval. Skoro mu prešiel po nohe, no bolo mu to jedno. Zastavili sme sa v StarBuckse . Harry si kúpil celé raňajky, zatiaľ čo ja iba kávu. Cez prázdniny si asi totálne pokazím jedálniček...  Prechádzali sme sa rannými ulicami Londýna.

„Čo dnes podnikneme?“ pozrela som na neho. V jednej ruke som držala pohár a druhú so mala vloženú v tej Harryho. 

„Lucy....“ začal a znelo to takmer ako rozchod. Preľaknuto som zastala a pustila som mu ruku. Ak sa chce rozísť, tak... „Lucy, dnes odlietame.“ Povedal to tak sklamane, až som mu takmer nerozumela. Odlieta?? Kam?? A prečo dnes??!! „Manažér nám vybavil koncertovú šnúru. Vraj iba dva týždne, možno mesiac.“ Mesiac??!! To nie je možné!!

„Prečo?“ pozrela som na neho, takmer so slzami.

„Manažér, neviem, ale dlhšie o tom vravel... Sľubujem, že ti budem volať, písať a niekedy si vybavím voľno! A predsa, Eleanor tu ostane...“ Eleanor. Takmer som na ňu zabudla. Za ten mesiac sa z nás stali najlepšie kamarátky. Keďže Emily odišla na celé prázdniny do Austrálie, ostala som sama a Eleanor je to pravé dievča, ktoré som hľadala. Pomôže, poradí a je mi ako sestra, ktorú som nikdy nemala. Samozrejme ak nerátam Emily... Usmiala som sa, no iba tak nesmelo. Harry ma pobozkal a celú cestu mi vravel ako ma miluje, ako je rád, že sme spolu a samé tieto sladké drísty. Po obede sme išli odviesť chalanov na letisko.

„Nechcem, aby si odišiel!“ povedala som Harrymu, keď som stála prilepená na jeho hrudi.

„Ani ja, ale práca je práca.“ Povedal sklesnuto a cítila som ako si založil ruku do môjho zadného vrecka na nohaviciach. Eleanor sa rovnako ťažko lúčila s Louisom a u Sophii a Perrie to nebolo o nič jednoduchšie. Jedine Niall bol sám. Bolo mi ho trochu ľúto, preto som aj jemu darovala jedno silné kamarátske objatie.

„Louis, daj mi na neho pozor!“ povedala som, keď som ho objímala. Louis s Harrym sa občas riadne pochytia, ale kamaráti sú stále. Louis prikývol a posledný pohľad venoval Eleanor.

„Milujem ťa!“ povedal Harry a silno ma objal. Venovala som mu posledný bozk, ťažko som mu pustila ruku a potom som už len spoločne s ostanými sledovala ich kráčajúce osoby smerom k odletovej hale.

„Ideme?“ pozrela na mňa Eleanor. Stáli sme tam už len my dve a dívali sme sa smerom, kde už takmer nik nebol. Prikývla som. Nasadli sme do Louisovho auta.

„Ako zvládaš, keď Loui odchádza?“ pozrela som na Eleanor, keď som videla ako s kamennou tvárou šoféruje nočnými ulicami Londýna.

„Ako vidíš...“ povedala pomedzi plač. Takže nie len ja so taká citlivka... O pár minút sme už fňukali vo dvojici. S El sme sa zastavili v obchode. Kúpili sme si niečo na večeru, veľké vedro zmrzliny a išli sme do spoločného domu. Bez chalanov to tam bolo prázdne... Pustili sme si nejaký film, vysmrkali sme tonu vreckoviek, zjedli sme celú zmrzlinu a každá sme išli spať do inej izby. Ľahla som si do Harryho postele. Zababušila som sa a ešte nasávala poslednú zachytenú vôňu jeho tela. Nakoniec som zaspala. Ráno som sa zobudila na strašný rachot. S neochotou som vstala a zišla do kuchyne. Eleanor stáli pri chladničke a hľadela do nej ako na telku.

„Bré ránko.“ Povedala som rozospato.

„Bré.“ Povedala zamyslene El. Od chladničky sa ani nepohla. Ak chce míňať elektrinu, nech sa páči... Pretočila som očami, naliala som si kávu a sadla som si do obývačky na sedačku. Keď sa po hodine nič nezmenilo, a môj žalúdok začal vydávať žalostné piesne, rozhodla som sa konať. Naštartovala som auto a spoločne sme sa vydali na raňajky do StarBucksu. Mala som oblečený Harryho overal z XFactoru a Eleanor mala Louisove staré tepláky.  Najpohodlnejšie čo sme v dome našli. Viacerým paparazzom sme sa po ceste nevyhli, preto tie prekliate momentky na internete.  V StarBuckse sme si dali pravé anglické raňajky a potom sme išli nakupovať... Trochu ma štvalo, že Harry sa ešte neozval. Eleanor mi však vysvetlila, že vždy sa ozvú tak tri dni po tom ako odídu. Vraj majú veľa práce a nevychádza im čas. Ale aj tak... Neostávalo mi preto nič iné, len čakať...