Random or fate?!

Part 23

Tak a tu je ďalšia časť... Votes and comments please :) Ak nebude ani jeden coment, nepridám ďalšiu časť.

„Lucy, chcem spraviť najdôležitejšie rozhodnutie v mojom živote.“ Pošepkal mi do ucha, z vrecka kabátu vytiahol malú škatuľku, kľakol si na koleno...

„Lucy Moore, staneš sa mojou ženou?“ V hrdle i ostala veľká hrča. Nevedela som nič vysloviť. No nakoniec som sa zmohla na...

„Áno.“ Harry mi vzal ruku a navliekol mi prsteň. Ruky napokon obmotal okolo môjho, pobozkal ma. Bozkával ma tak dlho až sme sa nepotrebovali obaja zhlboka nadýchnuť. Domov sme sa vracali šťastní, zamilovaní a zasnúbení. Neviem či som z toho bola taká nadšená ako Harry. Nerada sa viažem... Na druhý deň ráno sme si rozbaľovali darčeky. Ja som ten svoj mala už na prste. Strieborný s kamienkom uprostred.

„Harry toto je pre teba.“ Podala som mu gitaru. Harry začal trhať papier ko malé dieťa.

„Lucy, ja a milujem!“ silno ma objal a pobozkal na líce. „Na tomto zahrám na našej svadbe.“ Začal vybrnkávať nejakú melódiu a ja som hneď vedela čo je to za pieseň.

„Don’t let me. Don’t let me go...“ Boli to slová tej najkrajšej piesne.

„Don’t let me. Don’t let me go...“ spievala som spoločne s ním. Keď dohral, chytil moju tvár do svojich dlaní a pobozkal ma. Na  chvíľu som zabudla na to, že jeho mama, otec aj sestra na nás čumia. Zabudla som na všetky hádky čo sme mali. Videla som len seba a Harryho.

„Mama, otec asi by sme vám mali niečo povedať.“ Harry preplietol svoje prsty s mojim a pozrel na svojich rodičov. „Zasnúbili sme sa.“ Povedal Harry a dal mi bozk na líce.

„Harry, nemal si sa najprv spýtať. Veď ste ešte taký mladý...“ jeho mama bola mierne šokovaná, Gemma nám začala hneď gratulovať a jeho rodičia napokon tiež. Deň bol spočiatku pokojný, no potom...

„Ako to môžeš povedať Harry!“ začala som po ňom vrieskať.

„Nemyslel so to tak.“ Povedal vyrovnane.

„Harry! Ale povedal si to!“ kričala som. Ležal na posteli a tváril sa, že všetko je v poriadku. „Vieš čo, ak ti to je jedno!“ treskla som s dverami na jeho izbe a bežala som dole. Anne (Harryho mama) stála pri sporáku.

„Dej sa niečo srdiečko?“ pozrela na mňa, keď som si obúvala čižmy.

„Nie, všetko je v poriadku, len sa idem prejsť.“ Zapla som posledný gombík na kabáte, vyšla som na ulicu a kráčala som smerom k námestiu.

„Lucy! Lucy stoj!“ kroky, pomaly dopadajúce do snehu, zastali tesne z mnou. Chytil ma za ruku. Chcela som spraviť krk, no nepustil ma.

„Pusti ma!“ vytrhla som sa mu zo zovretia a kráčala som ďalej.

„Lucy nerob mi to...“ kráčal pri mne.

„Harry, ja ti to nemám robiť? Pozri sa na seba.“

„Lucy, odpusti mi, prosím.“ Chytil ma za ruky a díval sa mi do očí. „Prosím.“

„Harry, ak niečo povieš, najprv si to dobre premysli!“ pobozkala som ho.

„Takže už sa nehneváš?“ pozrel so psími očami.

„Nie.“ Chytila som ho za ruku a vykročila vpred. Spoločne sme sa prechádzali po námestí, potom sme sa rozlúčili s jeho rodičmi a ešte večer sme odišli. Cesta v aute bola tichá, lebo ešte pred odchodom sme sa ešte stihli pohádať. Znova za maličkosť. Keď sme prišli k nemu domov, vzala som si tašku, vošla do hosťovskej a zabuchla za sebou dvere. Ľahla som si na posteľ a zaspala som. Takto som si manželstvo nepredstavovala. Hádky... samé hádky...

„Lucy, priniesol som ti raňajky. Prosím aspoň sa najedz.“ Počula som hrknutie príboru o tanier. Nechcela som jesť. Teda... Len čo som si pomyslela, že nechcem jesť, žalúdok mi začal neznesiteľne škvŕkať. Potichu som otvorila dvere, vzala si tanier a znova ich zavrela. Omeleta a s kečupom napísané I AM SORRY a srdiečko. Keďže môj žalúdok nevidel v tom nič viac ako jedlo... Zjedla som omeletu, vypila pomarančovú šťavu. Rozhodla som sa ďalej ho netrápiť a zišla som dole. Sedel na sedačke a pozeral na vypnutú telku. Hneď ako začul, že schádzam zo schodov ku mne pribehol.

„Lucy, prepáč. Naozaj! Prepáč!“ bolo vidieť, že bol zúfalí...

„Ďakujem za raňajky.“ Povedala som a odložila riady do drezu.

„Lucy...“ povedal zúfalo.

„Harry, pamätáš si ako som ti vravela, že si máš najprv premyslieť čo povieš?! Zase si vravel s na plnú hubu. Harry naozaj sa uvedom, lebo ten prsteň ti vrátim.“ Vzala som si kabelku a šla som domov. Nechala som ho tam samého. Doma som im oznámila veľkú novinu.

„Čo si sa? Nie je to nejaké unáhlené?“ pozrela na mňa zdesene mama.

„A ty si sa kedy vydala? Elena, veď ty si mala len o dva roky viac! Dopraj svojej dcére.“ Povedala Carla a obzerala si prsteň.

„Carla, ale to iné.“ Povedala mama a odhryzla si z koláča.

„V čom?“ Carla rozvíjala túto tému.

„Vo všetkom!“ povedala mama.

„Dobre, nerozvíjajte to!“ povedala som, stiahla ruku a hlbšie si sadla do kresla. Celý deň som presedal v kresle, pchala som sa niečím sladkým  a pozerala vianočné rozprávky.

„Luc, návšteva.“ Medzi dverami stál Harry.

„Lucy, môžem?“ pozrel na mňa. Prikývla som. Postavila som sa z kresla a šla som s ním do svojej izby. Zavrela som dvere a spoločne sme si sadli na posteľ.

„Lucy, odpusť.“ Povedal a sklonil hlavu.

„Miláčik, máš odpustené.“ Postavila som sa, sadla som si mu na kolená, chytila som jeho tvár a pobozkala som ho. Myslela som, že už žiadna hádka nebude. No práve naopak. Celý ďalší týždeň sa niesol len v hádkach. Z Harryho strany to bolo najprv podpichovanie, no potom mi to začalo liezť na nervy, začala som kričať, začali sme sa hádať, Harry to potom oľutoval a začal sa mi ospravedlňovať.

„Goota be youuu, only youuu.“ Mobil mi začal vibrovať na bruchu.

„Čo chceš?“ zodvihla som. Môže byť rád, že po tom ráne mu vôbec zodvihnem ten posraný mobil.

„Lucy, aspoň dnes. Nechcem začať nový rok rozhádaný.“ Presne tak, dnes je Silvester.

„Harry, uvedom sa konečne! Mám ti ten prsteň vrátiť?“ znova som začala staronovú tému.

„Lucy, netýraj ma! Vieš, že ma to mrzí.“ Presne toto sú jeho argumenty... jeho všetko mrzí, no som zvedavá ako by to mrzelo, keby som mu do úsmevu hodila ten prsteň.

„Harry! Nový rok je až o pol noci, predtým ideme na tú párty. Už som dohodnutá s Louisom, že po mňa príde, nemusíš si robiť starosti. Večer sa uvidíme.“ Oznámila som mu a zložila som hovor. Mobil mi zazvonil ešte asi päť krát, no keďže som si bola istá, že je to Harry, hodila som mobil na posteľ a zavrela som sa v kúpeľni. Obliekla som sa do šiat, ktoré som dostala od Harryho na Vianoce. Vysoké čierne ihličky na platforme, vyžehlené vlasy, čierna linka, kabelka, mobil a môže sa ísť.