Part 13

218 9 1
                                    

O tri dni...

„Ty si Lucy! Odfoť sa so mnou! Prosím!“ práve sme s mamou boli v nákupnom centre, keď ma každé tretie dievča zastavovalo, že chce so mnou fotku. Vraveli mi, že je od Harryho svinské to čo spravil. Prechádzaním po obchodoch som si uvedomila, že Harry mi chýba... Je pravda, že spravil to čo nemal, no ja sa nedokážem dlho hnevať... S mamou sme sa prechádzali celý deň po obchodoch. Viac som premýšľala. Skúsim to s Harrym ešte raz. Ale teraz si ešte užijem vodu a slnečné počasie a potom si dám svoj život doporiadku.

„Lucy, podaj mi tú tašku.“ Práve sme prileteli z Miami a snažili sme sa natrepať všetci veci do nášho auta. Teraz už len dúfať, že sa auto po ceste nerozsype. Mala som skvelú náladu a dúfala som, že dnes sa stretnem s Harrym. Musím mu najprv zavolať... Keď sme prišli domov, vzala som si veci, hodila ich do izby a išla som telefonovať. Vytočila som Harryho číslo a čakala kým to zdvihne.

„Áno?“ Znova som počula ten jeho hlas.             

„Harry mohli by sme sa stretnúť?“ spýtala som sa celkom pokojne.

„Samozrejme!“ povedal natešene. „Prídem po teba?“

„O pol hodinu u nás.“ Povedala som a zložila. Utekala som do izby. Musela som sa prezliecť, no mám pocit, že to bude komplikované.  Z tašky som pomaly vyhádzala viacero vecí, no nič čo by sa mi hodilo.

„Cŕŕŕŕn!“ pätnásť minút som hľadala a nič som nenašla. Nemala som na výber. Ostali mi tepláky a tričko čo som mala na sebe. Vzala som mikinu, pomaly a hlavne potichu som zišla k dverám. Opatrne som otvorila. Áno, Harry tam stál v celej svojej kráse.

„Ahoj.“ Povedala som a vykročila som vpred.

„Ahoj.“ Povedal a otváral dvere na aute. Sadla som si na miesto spolujazdca a čakala kým nenastúpi. Naštartoval a v aute ostalo hrobové ticho. Neostávalo mi nič iné, iba začať.

„Harry, premýšľala som...“ čakala som, že sa ozve, no on iba sústredene hľadel na cestu. „Premýšľala som o nás dvoch. Spravila som urýchlené rozhodnutie. Nechcem bez teba žiť. Chcem byť s tebou. Milujem ťa.“ Dodala som potichu. Konečne sa na mňa pozrel.

„Aj ja ťa milujem.“ Povedal a konečne sa na mňa usmial. Keď sme zastali, prvý krát ma pobozkal. Znova to boli jeho pery... Celý večer sme strávili prechádzaním sa po Londýne. Nikdy som si nemyslela, že Londýn je až tak nádherný.

„Ideme?“ pozrel na mňa a ukázal na London Eye. Prikývla som. Spoločne sme šli kúpiť lístky, no museli sme počkať. Keď sme nastupovali, Harry zavrel dvere skôr ako sa k nám stihol niekto natrepať. V tom úžasnom tichu sme sledovali každé svetielko v Londýne.

„Lucy, prepáč.“ Povedal Harry a oprel si hlavu o moje rameno.

„Navždy ospravedlnené.“ Povedala som a pobozkala som ho na líce. Harry ma jedným ťahom otočil k sebe a začal ma bozkávať. Bozkávali sme sa až kým neprešla naša jazda.

„A teraz?“ pozrela som na Harryho. Bol pevne rozhodnutý, že dnes ma domov nepustí.  Preto sme sa pekne uvelebili u neho doma. Spravili sme si čajík, ľahli do postele a celú noc sme sa rozprávali. Zaspali sme až nad ránom...

Dni sa pomaly míňali a ja som si stále uvedomovala, že som sa správne rozhodla. Prázdniny sa blížili ku koncu a odkedy sme sa s Harrym dali znova dokopy (my sme sa vlastne ani nerozišli) sme stále spolu. Pred pár dňami sme boli v zoo aj s dvojičkami. Tie si Harryho obľúbili, lebo im všetko kupuje. Mama ho má tiež celkom rada, lebo jej namiesto mňa pomáha v kuchyni a s ockom si tiež rozumie. Naposledy spolu opravovali ockovo auto. Harry si s každým rozumie, teda takmer... Martin Harryho veľmi nemusí. Správa sa k nemu povýšenecky a dáva mu najavo, že u nás doma nie je vítaný. Stihla som sa s ním, kvôli tomu už pár krát riadne pohádať. Ale čo už... nenechám si od neho kaziť život. Dnes sme sa s Louisom a Eleanor dohodli, že pôjdeme spoločne do kina.  Dala som si na seba poslednú vrstvu make-upu, vzala som si sveter, obula topánky a zišla som po schodoch do obývačky. Harry ma už čakal nahodený na gauči. V ruke ovládač a prepínal programy.

„Miláčik môžeme.“ Povedala som a zišla som po poslednom schode. Takmer som si vyvrtla členok. Harry ma zachytil a pobozkal.

„Dobre, ale už poďme.“ Usmiala som sa a chytila som ho za ruku. Spoločne sme vyšli z domu a nasadli do auta. Naozaj sú už tí fotografi otravní... S Louisom sme sa stretli pred kinom. Teda najprv sme ich museli nájsť medzi tým davom... 

Random or fate?!Where stories live. Discover now