Random or fate?!

Part 45

Napokon Harry prišiel, nasadli sme do auta a s úplnou ignoráciou opustili príjazdovú cestu. V StarBuckse sme si obaja dali kávu. Potom ma Harry donútil kúpiť si nový mobil, vraj videl ten v našej spálni. Kúpil mi najnovší iPhone, no a on dostal jeden zdarma.

„Lucy, kedy sa vrátiš do L.A?“ Harry zastal na červenej  tesne pred Emilyinim domom.

„Ešte neviem. Pár dní ma budeš mať ešte na krku.“ Usmiala som sa.

„Ja ťa mám rád na krku.“ Zasmial sa a pobozkal ma. Keď sme dorazili k Emily, ťažko sa nám lúčilo, no museli sme sa na pár hodín rozlúčiť. Harry musel ísť na skúšku a ja som sa musela dopísať ešte jednu prácu.

„Tak večer. Milujem ťa.“ Ruky si založil do mojich zadných vreciek na rifliach a pobozkal ma. Bože on bozkáva tak úžasne...

„Dobre, hrdličky, ale Lucy už musí ísť dnu.“ Emily ma stiahla dnu a nenechala nás ani poriadne rozlúčiť.

„Takže to vyzerá, že ste si to vysvetlili nie?“ povedala s úsmevom, keď sme kráčali po schodoch.

„No.“ Povedala som s úškrnom. Celé poobedie som strávila nad písaním práce. No nie len svojej. Emily ma poprosila, či by som jej nepomohla.

„No, Em hotovo. Len si to ešte skontroluj.“ Podala som jej notebook.

„Ďakujem ti moc!“ hodila sa mi okolo krku a dobre, že ma neudusila. Pár minút pred ôsmou som na seba začala dávať make-up. Nenávidím tie vyrážky! Celý týždeň nádherne čistá pleť a teraz... Obliekla som si legíny a top bez ramienok. Vlasy som si vyčesala do vysokého chvostu a namaľovala som si linku. Potom som si obula čierne UGG a obliekla môj čierny kabát. Harry bol presný ako hodinky. Otvorila som dvere, stál tesne na prahu s ružou a úsmevom na tvári.

„Ahoj.“ Pobozkala som ho.

„Pre teba.“ Podal mi ružu.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa a zaniesla ho Emily do kuchyne. Keď som sa vrátila, najprv som mu utrela červený rúž z pier a potom sme spoločne nasadli do auta. Zviezli sme sa do reštaurácie. Zjedli úžasnú čínsku večeru a potom sme šli k nemu domov. Krásny večer pri sviečkach šampanskom a v posteli... Pár dní prešlo a my sme sa s Harrym znova dostali do starých koľají.

„Lucy, podáš mi prosím tamtú múku?“ Harry ukázal na vrecko na druhej strane linky. Postavila som sa zo stoličky a podala mu vrecko. Keďže mi nedovolil pomôcť mu v kuchyni, sedela som na stoličke a sledovala tú jeho chutnú riťku ako sa zvŕta pri linke.

„Harry, zajtra budem musieť odísť.“ Využila som tichú chvíľku.

„Zajtra? Už?“ povedal, no ďalej sa venoval cestu.

„Harry bola som tu vyše týždňa a musím sa pripraviť na skúšky.“ Povedala som a a ťažkú hlavu si oprela o dlaň.

„A kam pôjdeš?“ no...

„Späť ku Carle alebo na internát. Vydržím to veď už len dva mesiace.“ Povedala som s menším nadšením.

„Ale ako to tu ja vydržím bez teba?“ povedal so sklamaním.

„Zlatko ty to zvládneš.“ Zoskočila som zo stoličky a objala som ho.

„Milujem ťa.“ Otočil sa a pobozkal ma.

„Budeš mi chýbať.“ Zaborila som si hlavu do jeho hrude.

„Chýbaš mi už teraz.“ Pobozkal ma na čelo a tuhšie si ma pritiahol k telu. Keď dopiekol, sadli sme si pred telku a spoločne sme si nadbiehali to čo za najbližšie dva či tri mesiace nestihneme. Ráno som sa zastavila rozlúčiť s Emily, mamou a dvojičkami, s deckami som sa rozlúčila ešte včera večer a Harry mi ostával na letisku.

„Harry, naozaj už musím.“ Založil si ruky do mojich zadných vreciek a nehodlal ma pustiť.

„Nie, Lucy, prosím.“ Usmial sa. Teraz sa mi snažil vysmievať. Pobozkala som ho, tuho objala a bežala som do lietadla, ktoré už takmer odlietalo. Harry mi dal kľúče od domu. Keď som priletela, zamierila som si to rovno do domu. Vzala som si to najdôležitejšie, učebnice, skriptá a podobne, niečo na oblečenie a vzala som si Harryho Land Rover, zaparkovaný pred domom. Zaparkovala som pred Carliným domom s dúfaním, že ma nevyhodí. Veľa vrúcne ma privítali a vrátili mi späť izbu, z ktorej sa nachvíľu stal sklad pre Lukovo šatstvo. Večer som si zaľahla do postele a v momente som zaspala. Ráno som sa prebudila a znova šla do školy. Keď som kráčala po chodbe zaplnenou žiakmi, na prvú hodinu, zazvonil mi mobil. Bola som presvedčená, že je to Harry.

„Áno počúvam.“ Povedala som a nahodila úsmev smerom k babám z triedy.

„Moore! Lucy Moore?“ ten hlas nepatril Harrymu. Bol to dievčenský a hlavne piskľavý. Takmer mi pukol bubienok.

„Áno, kto je tam?“ povedala som trochu stiahnutým žalúdkom.

„Počúvaj ma ty malá suka! Urobím ti zo života peklo.“ Posledné slová úplne zapišťala a potom zložila. Ak by som sa neoprela o stenu, zložila by som sa v strede chodby.

„Luc čo ti je?“ Ellie v momente dobehla. Prekvapene som na ňu pozrela a hodila som nový mobil na zem. Keď som jej povedala čo sa stalo, snažila sa ma ubezpečiť že to bol len omyl. Na doobenom vyučovaní som sa nedokázala sústrediť. Ellie ma na obed odprevadila domov. Trvala na tom, aby som ostala ležať, keď videla ako som skoro na chodbe odpadla.

„Zajtra niečo vymyslíme.“ Objala ma a ja som zavrela dvere. Nikto okrem Doggyho nebol doma. Sadla som si na sedačku a on položil hlavu na moje kolená. Hladkala som ho a myslela som na ten telefonát. Presne som vedela kto to bol... Ale odkiaľ mala moje číslo a prečo teraz? Prečo nezavolala skôr? Zaspala som na gauči a zobudilo ma až búchanie dverí. Otvorila som oči a pred očami som mala obraz Carlinej útlej postavy.

„Carla čo hľadáš?“

„Papiere, od auta... Niekto mi ho nabúral!“ nechápavo som na ňu pozerala. Carla je perfektná vodička, ona a havária?

„Kedy?“ posadila som sa a ponaťahovala si končatiny.

„Išla som z obeda, na tej najpomalšej križovatke. Mala som jasnú zelenú  a nejaký magor čo stál z pravého smeru, keď som sa pohla ja, zrazu aj on a napálil mi to rovno do dverí. Ešte šťastie, že to auto je ako tank. Nič sa mi nestalo, našťastie!“ víťazoslávne vybehla so zväzkom papierov, zabuchla dvere na dome a už som počula pískanie Lukovho auta. Havária? Telefonát? Dobre, možno to je iba čistá náhoda. Odvliekla som sa do izby a ponorila sa do učenia. Pred desiatou sa vrátila Carla s Lukom a riadne sa hádali. Dala som si slúchadlá, s ktorými som koniec koncov i zaspala. 

Ďalšia časť... Nemám teraz veľa času, tak prepáčte ak nepridám tak skoro. Prosím komentujte, inak nepridám už časť :D *votes and comments please*