Random or fate?!

Part 14

S Louisom sme sa stretli pred kinom. Teda najprv sme ich museli nájsť medzi tým davom... Ani sme sa nenazdali a stali sme sa súčasťou davu. Snažila som sa držať Harryho čo najpevnejšie, no nepodarilo sa mi to. Oddelila som sa od neho a v sekunde som nevedela kde je. Tak takto to chodí... Vymotala som sa z davu, no nebolo to jednoduché.  Ostala som stáť v malom kruhu dievčat kričiacich Harryho meno.

„Lucy, Lucy!“ doľahol ku mne Louisov hlas. Náhlil sa ku mne, aby ma odtiaľ dostal. Chytil ma za ruku a v spoločnosti Paula ma odtiaľ dostal. Harry aj s Eleanor už sedeli v aute.

„Miláčik si v poriadku?“ Harry ma rýchlo pritiahol k sebe  premeral si ma od hlavy po päty.

„Áno.“ Povedala som a už som len sledovala ako sa naše auto vzďaľuje od kina. Ďalší deň čo nevytiahneme päty z domu. Už ma to prestáva baviť. Ak by som nechodila s Harrym bolo by to úplne inak. Teraz by som ležala spoločne s Emily na pláži a neriešila problémy či ma udupe dav šialených fanúšičiek alebo nie. Keď sme prišli domov, Louis s Harrym odišli do štúdia a ja som bola znova odkázaná telke. Okolo desiatej, keď ešte Harry nebol doma som zaspala... Dni ubiehali a bolo to čoraz horšie a horšie. Bez ochranky som nemohla už ani ísť do obchodu. Rozhodla som sa však, že ju potrebovať nebudem. Harry začal tráviť čo raz viac času v štúdiu a na mňa si čas našiel málokedy. Zajtra sa začne škola a som zvedavá koľko učenia nám zase nabalia. Dnes som spala po dlhom čase zase doma. Už zase viem čo to je mať otravných bratov. Sedela som na parapete svojho okna. Vonku pršalo a Harry sa mi už pár dni zase neozval. Odpila som si z čaju a priložila som si hlavu k oknu, keď som začula zvonček. S malým hrejivým dúfaním som zišla dole. Opak bol pravdou. Medzi dverami stála teta Carla z USA. Otcova sestra žijúca v USA prišla zase na pár dní pozrieť rodinu.

„Ahoj!“ hodila som sa jej okolo krku. Ona bola jedna z tých, ktorá mi najviac pomohla.

„Nejako si nám vyrástla.“ Povedala a usmiala sa na mňa. Ten jej optimistický úsmev mi chýbal.  Do pol noci sme ešte sedeli v obývačke a rozoberali sme jej nešťastné vzťahy za posledný polrok. Potom ma únava premohla a šla som spať. Ráno ma zobudila bolesť brucha. To ten začiatok roka... Zišla som do kuchyne. Naši prváčikovia už pobehovali po obývačke s taškami na chrbtoch. Vzala som si kávu a bežala som sa obliecť. Obliekla som si šaty, vzala mobil a šla som do školy. Martin sa ponúkol, že ma odvezie, no ja som sa chcela prejsť. Harry mi včera večer poslal sms, že idú do USA za Simonom. Viac ako dva týždne sme už spolu neboli. Výnimka jednej večere, ktorú nám aj tak prekazili fanúšičky. Pred školou bolo mnoho ľudí. Len čo som prišla k bráne všetci ma začali zdraviť a fotiť sa so mnou. Nemôžem povedať, že mi to bolo nepríjemné, no...

„Lucy, Lucy! Konečne!“ Emily mi kývala z veľkého čierneho Land Roveru. Skoro som ju nespoznala. Jej dlhé hnedé vlasy dostali blonďavý nádych, jej bledá pokožka bola opálená a jej tvár bola namaľovaná. Vystúpila z auta, zakývala otcovi a hneď sa ku mne rozbehla.

„Bože tak si mi chýbala!“ povedala a začala sa hrabať v taške.

„Aj ty mne! Toľko ti toho musím povedať!“ povedala som a kým sme kráčali do triedy, ústa sa mi nezastavili. Ten nudný príhovor som len tak tak prežila. Po škole sme aj s chalanmi zašli na pizzu a potom som šla domov. Po dome rozvoniavalo kura.

„Čauko!“ povedala Carla, ktorá stála za sporákom. Ona a varí??

„Ty varíš?“ povedala som neuveriteľne. S úsmevom prikývla a do ruky mi vtlačila varechu. Nejaká omáčka s mäsom. Bolo to... mňam!

„Úžasné!“ povedala som a pozrela som do hrnca. Rýchlo ma odtiaľ odstrčila a poslala za dvojičkami na záhradu.  Obaja sedeli na trávniku a kotúľali si moju loptu. O niečom debatovali.

„Myslíš si, že keby sme Lucy povedali, tak nás tam vezme?“ povedal William a posunul loptu Joshovi.

„Mohla by, veď ak...“ v tom stíchli, lebo som sa k nim približovala.

„Kam chcete ísť?“ pozrela som na nich podozrievavo.

„Lucy my...“ William začal koktať ako vždy. Preto som pozrela na Josha.

„Vzala by si nás na tréning?“ pozrel na mňa s prosebnými očami. Oni a futbal? Tak ako... zlé by to nebolo... No obávam sa maminej reakcie. Dnes ich môžem vziať večer, ale na môj...

„Dobre.“ Povedala som. Obaja sa mi bez váhania hodili okolo krku a zvalili ma na zem.

„Ehm... Luc... máš tu návštevu.“ Povedala Carla a ukázala na dvere. Medzi dverami stál... stál tam Niall?!

„Niall?“ povedala som s úsmevom a rozbehla som sa k nemu. Niall aj Louis sú mi ako bratia.

„Ahoj!“ dlho sme sa nevideli... viac ako... no dlho...

„Nemali ste byť v USA?“ povedala som a zodvihla som jedno obočie.

„My a v USA? Čo by sme tam prosím ťa robili?“ povedal so smiechom. Tak tomuto nechápem...

„Ale veď Harry mi písal, že...“ povedala som a oprela som sa o dvere, lebo sa mi zatočila a hlava.

„Áno Harry išiel do USA, ale bez nás.“ Povedal Niall nahnevane a ešte raz ma objal. Na čo tam išiel??!