Anne do konca večere plánovala kde budeme bývať, aké zariadenie bude mať dieťa v izbe...
„Myslela som si, že...“
„Tohto som sa bál.“ Povedal a hodil sa na posteľ.
„Čoho? Veď to šlo ľahko.“ Povedala som prekvapene.
„Nevidela si ako zanietene sa vložila do úlohy starej mamy? Tohto som sa bál... teraz nám nedá pokoj s tým kedy pôjdeme kupovať oblečenie a pritom je to len fazuľka.“
„Zlatko, ale stále lepšie ako moji rodičia.“ Pohladila som ho po hrudi.
„Ale ona teraz nedá pokoj....“
„Zlato, naozaj to teraz nerieš.“ Pobozkala som ho, zhasla a dúfala som, že v priebehu pár minút zaspíme.
„Lucy, vrátiš sa do L.A?“ spýtal sa Harry.
„Harry, neviem.“ Zívla som, aby prestal kecať a spal.
„Myslel som, že by sme si mohli kúpiť malý domček. Už som ho aj bolo pozrieť. Maličký, útulný... myslím, že to maličké by tam malo naozaj dobré zázemie.“ Harry ma hladil po bruchu a pobozkal ma do vlasov.
„Nechcem, aby si kvôli mne kupoval ďalší dom. Ten v L.A musel stáť veľa...“
„Nebude to kvôli tebe. Kvôli nám obom a tomu maličkému. Lucy ja sa s tebou hodlám žiť dokonca života.“
„Harry, porozprávame sa zajtra. Keď pôjdeme domov, v aute. Teraz naozaj už som unavená...“ obrátila som sa na druhý bok a zavrela oči. Ráno som sa prebudila a Harry už vedľa mňa neležal. Dúfam, že sa včera nenahneval?! Obliekla som si niečo normálne, pyžamo hodila do tašky a zišla dole. Anne sedela v kuchyni pri stole a pri čítaní Vougu popíjala kávu.
„Dobré ráno. Neviete kde je Harry?“ sadla som si oproti nej.
„Ráno sa vybral do mesta a ešte neprišiel. Asi niekoho stretol a dali sa do reči.“ Poznamenala Anne a ani sa na mňa nepozrela. Nebolo mi nejako dobre, potrebovala som sa vyvetrať. Obliekal som si rifle, bundu, obula UGG a vyšla von. Nebolo najpríjemnejšie, ale dalo sa. Prechádzala som sa ulicami Cheschiru s dúfaním, že sa nestratím.
„Lucy? Čo tu robíš?“ Harryho hlas doľahol ku mne z ďalekého horizontu. Keď som konečne zaostrila na tú rozmazanú postavičku. „Prosím ťa! Myslel som si, že ostaneš doma!“ dobehol a pobozkal ma.
„Áno, ale musela som sa ísť trochu vyvetrať.“ Usmiala som sa.
„Dobre, ale musíme sa dohodnúť, že na takéto výlete budeme chodiť spolu, ty moja tehotná.“ Pobozkal ma a ruku založil do vrecka na mojich rifliach. „Ideme na kávu?“
„Rada by som sa vrátila, teda už do Londýna....“
„tak poďme.“ Chytil ma za ruku a ruka v ruke sme kráčali späť k Harrymu domov. Rozlúčili sme sa s Anne, naštartovali auto a už sme boli na diaľnici smer Londýn.
„Tak čo? Premýšľala si o tom dome?“ Harry zrýchlil a predbehol nejaké staré BMW.
„Harry, nechcem, aby si kupoval ďalší dom...“
„Ale ja chcem, aby to bol náš dom! Naše domáce pohodlie, rodinné zázemie...“
„Znie to nádherne.“ Usmiala som sa a predstavila si spoločné Vianoce o niekoľko rokov s naším maličký. Naše deti behajú okolo stromčeka na zemi je plno hračiek a sa spoločne k sebe túlime na sedačke a snažíme sa nezaspať.
YOU ARE READING
Random or fate?!
FanfictionStretnúť človeka, ktorého milujete nie je jednoduché... Lucy Moore sa to podarilo, no podarilo sa jej ho aj stratiť... Jediná otázka čo jej po celý čas udiera v mysli je: "Náhoda či osud?"
