Random or fate?!

Part 10

Pokračovanie... Votes and comments please :)

O pár dní...

„Lucy, telefón!“ Ako strela som bežala do kuchyne po mobil. Len čo mi ho mama dala do ruky, zodvihla som ho.

„Miláčik!“ Harry! Ten hlas!!

„Harry!“ povedala som s úsmevom na tvári, ktorý však on nemohol vidieť.

„Prepáč, naozaj som nemal čas... Zavalili nás prácou!“ Koniec vety povedal naštvane.

„To je v poriadku Harry.“ Povedala som. Som rada, že vôbec zavolal.

„Milujem ťa!“ povedal po chvíli ticha.

„Aj ja ťa milujem Harry Styles!“ teraz by nasledoval bozk, no keďže tu nie je... musela som pobozkať iPhone.  Sadla som si na hojdačku a vyše hodiny sme sa rozprávali. Vravel mi o plánoch, čo robia a kam ešte všade pôjdu a kedy asi prídu. Počúvalo sa to ťažko, keď som vedela, že nie je tu... tu pri mne.

„Milujem ťa.“ Posledné slová čo mi Harry povedal pred tým ako zložil. Vonku sa zotmelo a aj sa schladilo. Išla som preto dovnútra. Vybehla som do izby, zababušila som sa pod perinu a s ukrutnou bolesťou hlavy som zaspala.   Ráno som sa zobudila s nádchou.

„Úžasne, som chorá.“ Povedala som sama pre seba. Leto a ja ochoriem?! Dáva to zmysel?! Celý deň som preležala v posteli a snažila som sa nabrať energiu. Inak to však nebolo ani cez týždeň. Nasledujúci týždeň som ležala v posteli. Tá otrasná chrípka ma natoľko skolila, že som sa takmer nedostala ani z postele.

„Cŕŕŕŕn!“ prekliaty zvonček! S vreckovkou v ruke a dekou prehodenou cez ramená som pomaly schádzala zo schodov. Zvonček zvonil častejšie a hlasnejšie. Skoro mi hlavu roztrhlo! Obrátila som kľúčik, zatlačila som kľučku. Medzi dverami stál Harry s úsmevom na tvári a kyticou ruží v ruke.

„Ahoj!“ chcel ma pobozkať, no ja som mu to nedovolila. Odtiahla som sa do bezpečnej vzdialenosti.

„Spravil som niečo?“ úsmev z tváre mu zmizol a tváril sa prekvapene. Okrem toho, že som kvôli nemu spala menej ako pol hodinu, tak nemám byť za neho prečo nahnevaná.

„Som chorá a nechcem...“ nedopovedala som... Harry ma k sebe pritiahol a začal bozkávať. Nechcela som, aby bol chorý no odtiahnuť sa už nedalo. Jeho pery chutili tak úžasne sladko. Stáli sme uprostred obývačky, bozkávali sme sa a nevnímali okolie.

„Toto mi chýbalo.“ Povedal Hazza a ešte raz ma pobozkal. Letmo , ale aj to bol bozk.

„Ale ak budeš chorý, nezvaľuj to na mňa!“ kráčala som do kuchyne. Harryho som mala v pätách. Kvety som dala do vázy s vodou, položila som ju na stôl, spravila som čaj a spoločne s Harrym som sa uvelebila na gauči. Harry mi rozprával ako bolo v USA...

„A potom sme boli vonku a zastavilo ma také dievča a vravelo mi, že si tá najúžasnejšia baba akú som si len mohol vybrať. V tom momente som si položil otázku, či je náhoda alebo osud, že si si získala moje srdce.“ Ako mi to vravel do očí sa mi naliali slzy. Chytil mi tvár do dlaní a pozeral mi hlboko do očí. Cítila som z neho nehu, istotu a lásku. Upokojoval ma...

„Milujem ťa!“ povedal  a spojil naše pery. Vydržali by sme tam byť takto do večere, keby nás Martin nevyhodil. S neochotou sme museli ísť von. Obliekla som sa teplo a ruka v ruke  som kráčala s Harrym po studených letných uliciach. Pár ľudí nás zastavilo, odfotografovalo... Bolo to zvláštne. Doteraz o mne nikto nikde nepočul a teraz počujem svoje meno na každom rohu ulice... Je to zvláštne. Stretli sme Louisa a Eleanor, Nialla ako vychádza z reštaurácie a Zayna ako stojí pred klenotníctvom s cigaretou v ruke. Keď sme sa pri ňom pristavili, vravel niečo o otázke života a smrti... S Harrym som strávila celé popoludnie. Okolo piatej museli ísť chalani na letisko.

„Nechcem, aby si odišiel.“ Povedala som a pobozkala som Harryho.

„O pár dní som späť.“ Lúčilo sa mi ťažko, no ľahšie ako prvý raz. Posledný bozk a už bol znova preč. Eleanor ma zaviezla domov. Po ceste sme sa dohodli, že pôjdeme zajtra na dámsku jazdu. Obchody, obchody a obchody a kozmetika a kaderník...Všetko na odreagovanie. Keď som prišla domov, jediné čo ma čakalo bol škrek a krik. Spravila som čaj a zababušila som sa do deky a zaspala som. Okolo desiatej ma zobudil mobil. Presnejšie sms.

Harry: Už sme tu. Chýbaš mi <3 Milujem ťa :* Bola mi zima, ruky sa mi triasli no odpísala som mu.

Ja: Aj ja ťa milujem :*posielam pusinky a objím za mňa chalanov.   Moc moc mi chýbaš <3 Odoslať… Zaspala som s mobilom v ruke. Ráno ma zobudil mobil... znova...

„Gotta be youuuu uu. Only youuuu uu.“ Vyzváňanie znelo tak hrozne.

„Áno.“ Zodvihla som. Znela som rozospane, no rozumieť mi bolo. Teda v priemere.

„Lucy, stojím pred domom a teda nikde!“ Takmer som zabudla! Eleanor! Rýchlo som sa obliekla, vzala mobil, peňaženku a utekala som von. Na moje prekvapenie, Eleanor nebola sama. Stálo vedľa nej dievča. Blond (teda skôr to vyzeralo ako ombré...) vlasy, chudá postava a čisto biely úsmev.

„Ahoj...“ nachvíľu som sa odmlčala a prezrela som si druhú osobu. „Te?“ dodala som. Striedavo som sa dívala na Eleanor a na to dievča. Bolo mi akési povedomé...

„Lucy... toto je...“