Random or fate?!

Part 8

Neviem či sa vám to bude páčiť, ale prosím comment! :) 

Mobil v mojom vrecku začal nehorázne vyzváňať. Niall? Čo ten zase chce? Sledoval som cestu, Lucy a ešte som sa snažil vytiahnuť mobil. Keď sa mi to konečne podarilo, musel som sa sústrediť na Lucy a mobil dozvonil. Vliekla ma po takých uličkách čo by som ani sám nepoznal. Nakoniec zastala. Jej dom, teda myslím bol vysvietený. V každej izbe, ktorá mala okno do ulice sa svietilo. Zaparkoval som pred garážovými dverami a vystúpil z auta. Lucy práve bezpečne odparkovala a otvorila dvere do domu.

„Tak poď.“ Povedala a chytila ma za ruku. V dome bola úžasná vôňa a strašný hluk. Vyzul som si topánky a nasledoval som ju. Viedla ma obývačkou, kde hral televízor. Potom kuchyňou odkiaľ pochádzala tá neuveriteľne vynikajúca vôňa. Na stole bolo prestreté, na linke bolo prichystané jedlo, no nikde nikoho. Lucy ma zaviedla na poschodie. Z jednej izby sa ozýval krik, z druhej ACDC a na tretej otvorila dvere. Bola to celkom veľká a priestranná izba s úžasnou posteľou.

„Tak milý Harry, toto je moja izba.“ Povedala a hodila sa na posteľ. Zavrel som dvere a hodil sa vedľa nej. Nevidel som lepšiu príležitosť. Nahol som sa nad ňu a začal ju bozkávať. Jej sladké pery....

Z pohľadu Lucy...

Ležali sme v mojej posteli. Jeho pery chutili úplne božsky. Môj život je zrazu ako rozprávka. Zrazu sa dvere rozleteli. Harry sa šokovane odtiahol a ja som sa ihneď posadila.

„Prepáčte, nevedel som.“ Martin opatrne začal cúvať. Zavrel dvere a ja som mala fakt len kúsok od toho, aby som vybuchla. Hodila som sa späť na posteľ.

„To bol...“

„Môj brat.“ Skočila som Harrymu do reči. Neviem či je najlepšie sa teraz o tom rozprávať... Postavila som sa z postele a zmizla v šatníku. Harry ostal v izbe. Obliekla som si šaty, rozpustila som si vlasy, dala som si kvetovú čelenku, kabelku do ruky a vyšla som. Ľahko sa to píše, no trvalo mi to dobrých 20 minút. Keď som vyšla, obzeral si môj zošit s piesňami. Jedným chmatom som mu ho vytrhla a založila za chrbát.

„Heeej!“ povedal nazlostene a snažil sa vziať si ho späť. Pritlačil ma k stene a začal ma bozkávať. Pri jeho bozkoch, zabudnem na všetko, dokonca teraz aj na ten zošit. Jeho bozky sú ako omamná látka účinkujúca v momente. Využil situáciu a cítila som ako mi pomaly vyťahuje zošit spoza chrbta. Keď ho už celý mal vo svojej moci, odtiahol sa.

„Úžasné píšeš.“ Povedal a začal znova listovať. Vytrhla som mu zošit, hodila som ho do šuplíka v stole a otočila kľúčikom. Áno, šuplíky na zámok... Osvedčená vec ako niečo utajiť pred súrodencami.

„Ďakujem, ale už by sme mali ísť.“ Prikývol, chytil ma za ruku a vyšli sme z domu. Sadla som si na miesto spolujazdca a sledovala jeho sústredenú jazdu. Zastal pred, mne,  neznámou reštauráciou. Niečo prehodil s čašníkom po francúzsky a ten nás zaviedol k stolu. Celkom na druhom konci reštaurácie. Harry sa  s ním chvíľu rozprával, kým nám druhý čašník priniesol jedálny lístok. Harry sa, predpokladám, rozlúčil a už sa naplno venoval mne. Teda, najprv si vybral jedlo.

„Čo si dáš miláčik?“ pozrel na mňa. V jedálnom lístku nebolo nič, čo bežne jedávam... no musela som si vybrať. Nejaké cestoviny... Predpokladám. Škoda, že z francúzštiny prepadám...

„Toto.“ Ukázala som na názov jedla a Harry sa usmial. Neviem čo mu bolo smiešne... Veď uvidíme, keď mi prinesú jedlo. Harry zavolal čašníka a znova začal brblotať tou hatlaninou. Naliali nám víno a priniesli nejaký predkrm.

„Tak na nás.“ Povedal a zodvihol pohár. Usmiala som sa a odpila som si z toho lahodného vína.  

„Tak....“ povedal a odložil pohár. „Späť k tomu zošitu.“ Usmial sa. Ak si myslí, že sa o tom budeme baviť, je na omyle. Po chvíli premýšľania som začala rozprávať. Celý večer bol nádherný... Po večeri sme sa zviezli centra mesta. Romantická prechádzka po Londýne. Harry mi do ucha šepkal samé nádherné veci....

„Milujem ťa! Sľubujem ti, že budeme navždy spolu!“ povedal a znova spojil naše pery. Sladké pery, jeho vôňa, londýnske svetlo ulice a ten pocit. Pocit, ktorý sa nazýva láska a hreje ma pri srdci.