Random or fate?!

Part 30

„Lucy?“ Ten hlas mi bol viac ako známy. Otočila som sa, aby som sa presvedčila, koho práve vidím.

„Louis?“ prekvapene som pozerala na zarasteného Louisa. Pustila som Edovi ruku a rozbehla som sa ho objať. Chytil ma do náruče a zatočil vo vzduchu.

„Tak si mi chýbala!“ povedal a pobozkal ma na líce. Ed sa dovalil ako veľká voda.

„Odpáľ kamoško.“ Snažil sa hrať na drsného? Pri jeho výzore a tom tóne hlasu... Prišlo mi to smiešne, no nezasmiala som sa.

„Ed toto  Louis, môj starý kamarát. Louis, môj priateľ Ed.“ Usmiala som sa a pozrela na Eda. Louis ostal zaskočený, no radšej ostal ticho. Aj keď som videla, že mi chce niečo dôležité povedať, Ed mu nedal priestor.

„Ideme?“ chytil ma za ruku a chcel ma dostať preč.

„Stretneme sa?“

„Zapíšem si do diára pozvanie na večeru a poviem sekretárke nech to vybaví.“ Zasmiala som sa a podala som mu malí papierik. Bolo na ňom moje nové číslo.

„Tak ti zavolám, zatiaľ pa.“ Na provokáciu ma ešte raz pobozkal na líce a usmial sa na Eda a potom odišiel opačným smerom.

„Čo to malo znamenať?“ pozrela som na Eda, keď sme boli už v dostatočnej vzdialenosti.

„Čo čo?“ nechápavo pozrel.

„Odpáľ kamoško?“ zodvihla som obočie, že mi čiapka spadla na oči.

„Nevedel som, že sa poznáte. Myslel som si...“

„Radšej nemysli.“ Zasmiala som sa a pobozkala som ho.  Domov sme prišli už dávno po obede. Mama s ockom odišli do mesta, Carla a Luke s dvojičkami do kina a Martin a Ellie sa šli previezť na mojej motorke. S Edom sme si spravili romantický večer pri sviečkach a šampanskom. V izbe sme si spravili šero a nechali sme sa unášať láskou. Na druhý deň sme sa s Edom mierne pohádali kvôli Louisovi. Pozval ma na kávičku a Ed mi začal vyčítať, že nejdem s ním a bál sa, že som Louisom niečo mala.

„Ed sme len priatelia a ak by som si s ním chcela dať rýchlovku, tak ti to asi nebudem vyhadzovať pred oči!“ do kabelky som hádzala mobil, kľúče, rúž...

„Lucy, ale čo ak! Čo ak sa z kávičky stane celonočná vychádzka a skončíte u neho v posteli pri šampanskom a sviečkach?“ hovoril to najprv bezradným a potom naštvaným hlasom.

„Ak ma takto podceňuješ? Vieš čo! Strč sa!“ zabuchla som dvere na izbe a rýchlo som zbehla po schodoch. V obývačke na mňa všetci prekvapene civeli, preto som sa rýchlo obula, prehodila som cez seba kabát a nezabudla som za sebou poriadne zabuchnúť vchodové dvere. Louis ma čakal pred domom, no bez auta.

„A auto?“ prekvapene som sa dívala okolo seba.

„Myslel som si, že chôdza je lepší liek.“ Usmial sa a objal ma.

„Ak myslíš.“ Povedala som a s pohľadom upreným na svoje čižmy som kráčala ďalej. Po dlhej chvíli ticha Louis začal ako prvý.

„Tak ako sa ti darí?“ pozrel na mňa Louis, no ja som zrak nezdvihla.

„Ako na výške. A ty?“ nečakala som nič iné ako „Vieš ako hviezde“ alebo niečo v tom zmysle.

„O pár mesiacov sa stanem ockom.“ Tak takúto odpoveď som nečakala.

„Čo?“ zodvihla som obočie. Louis si viem predstaviť ako úžasného starostlivého otecka.

„Nuž vieš... Eleanor a ja...“ usmial sa a ukázal mi ruku. Mal na nej obrúčku.

„Čo že?“ otvorila som ústa a zatriasla hlavou.

„No vieš, chceli sme pozvať na svadbu aj teba, lenže nikto sa s tebou nevedel spojiť. Číslo si si zmenila ako vidím, brata si mala v Austrálii... A tie dvojičky sú tvrdohlavejšie ako som si myslel.“

„Mali to odo mňa príkazom.“ Zamračila som sa, že aj ja som taká tvrdohlavá.

„No a nemohli sme už ďalej čakať, aj keď som vedel, že prídeš.“ Prikývla som hlavou.

„Ty si to vedel však?“ pozrela som na neho.

„Lucy, nepochybujem, že ho nenávidíš.“ Zastavil sa.

 „Ale?“ nedokončil a ja som chcela vedieť druhú časť vety.

„Stále k nemu niečo cítiš a nenávisť to nie je.“ Mal ma prečítanú. „A tá atrapa, Ed? Možno slúži ako náhrada, či ako udržanie svojich citov na uzde.“ Pozeral mi do očí a akoby mi čítal tie najhlbšie a najutajenejšie myšlienky.

„Možno, no to čo sa stalo. Nenávisť je silnejšia ako láska.“ Utrela som si slzu. Louis sa pohol, keďže sa pri nás začalo zastavovať čo raz viac zvedavcov.

„Teraz si to priznala, láska a nenávisť. Ak by si uverila srdcu...“ mierne sa usmial a potom zvážnel. „Nechceš vedieť čo s ním je?“ na túto otázku som odpoveď v hĺbke duše chcela vedieť.

„Louis?“ pozrela som na neho.

„Žije,“ povedal ako prvé. Balvan mi odpadol zo srdca. „ale ak bude pokračovať tak ako doteraz, dlho nebude.“ Nechápavo som na neho pozrela. „Jeho denný rituál je chľast, štetky, chľast, potom sa ako kedy ožraný dotrepe na skúšku, väčšinou sa pohádame, on nás pošle do riti, odíde a do večera niekde chľastá. Nie raz sme ho viezli do nemocnice na výplach žalúdka. Dokola omieľa, že už nemá pre čo žiť. Je to s ním ťažké aj s tou tvrdohlavosťou.“ Louis vedel prečo to hovorí. Srdce mi trhalo a on to vedel. Ostal ticho až kým sme neprišli do malej pizzerie takmer na konci mesta. Mrznutie mojich nôh som takmer vôbec necítila a predsa som ich mala premrznuté do špiku kosti. Keď som si vybrala a Louis tiež znova ostalo ticho. Teraz som to nevydržala ja.

„Včera som ho videla.“ V hlave sa mi znova ukázala jeho dokonalá tvár.

„Potom o tebe včera vravel.“ Poškrabal sa na brade a potom pozrel na mňa. „Blond vlasy, náušnice a hebké pery, ktoré chcel bozkávať. Vraj anjel do ktorého ráno vrazil.“

„On ma nespoznal?“ prekvapene som si odpila z čaju.

„Vravel, že už ťa videl, niekde, niekedy. Priznaj si, zmenila si sa. Prefarbila si si vlasy, ucho ti od hora po spodok lemujú náušnice, výraznejšie sa maľuješ a na zápästí máš tetovanie.“ Jemu naozaj nič neujde.

„Áno, ale...“ hlas sa mi zlomil. V hlave mi zazneli slová „Harry Styles, od teraz si pre mňa mŕtvy!“

„Ani ja by som ťa nespoznal, no ja som ja a Harry už vtedy mal v sebe.“ Povedal znechutene. Zhlboka som  sa nadýchla a pozrela som sa Louisovi do očí.

„Louis ďakujem.“ Pochopil a prikývol. Keď sme dojedli už za tmy sme sa vracali domov.

„Dúfam, že sa ešte stretneme.“ Usmial sa, objala a pobozkal na líce.

„Musím predsa pozrieť našu budúcu mamičku.“ Usmiala som sa a pomaly vošla do domu. Čas ubiehal tak rýchlo, ani som si to neuvedomila a už bolo jedenásť preč. Pomaly som otvorila dvere na izbe a vošla dnu. Ed odfukoval na svojej polovici postele. Vzala som si paplón a šla som k Martinovi. Ako za starých čias. Nepočítala som však, že ho vyruším. V objatí spolu s Ellie odfukovali na posteli. Pousmiala som sa  a šla som si ľahnúť do obývačky na gauč. Vynorili sa mi spomienky ako som tu zaspávala s Harrym. Ako sme vtedy boli zamilovaní... Vtedy... 

 Peti keď tak pekne prosíš :D Nová časť :) Votes and comments please :)