Ako však mám Harrymu povedať, že mám priateľa...
„Ja už pôjdem.“ Povedala som a privolala som si Brit, zapla som jej vôdzku a pomaly som odchádzala.
„Luc počkaj.“ Bežal za mnou. Usmiala som sa a otočila som sa. „Posledný.“ Dúfam, že nie na dlho. Pomyslela som si a pobozkala som ho. Potom sme sa na začiatku ulice rozdelili a každý šiel vlastným smerom. Doma to bolo dnes akési mŕtve. Mama v tichosti varila, otec musel náhle odcestovať do USA. Dúfam, že sa na Štedrý večer vráti. Martin aj s Ellie preležali celý deň, samozrejme každý v inej posteli. Včera sa muselo niečo stať, lebo celý deň na seba len zazerali a neprehodili ani ranné „Ahoj.“
„Je ti lepšie?“ S pohárom vody a mokrým uterákom som dobehla do svojej izby.
„Prosím nekrič.“ Ed si na hlavu hodil vankúš.
„Tu máš.“ Povedala som a podala som mu pohár. Odpil si sa položil ho vedľa seba.
„Chcem sa porozprávať.“ Povedal a posadil sa.
„No...“ sadla som si do kresla a pozrela som na neho.
„Luc, vidím to na tebe.“ Začal a pozrel mi do očí. Čo na mne vidí? Nedovolil mi však položiť túto otázku, pokračoval ďalej. Akoby mi ju prečítal v myšlienkach. „Lucy si iná odkedy sme prišli. Vidím na tebe niečo iné a tie tvoje prechádzky...“
„Proste si potrebujem vyvetrať hlavu.“ Skočila som mu do reči.
„Nie, to nie je o vetraní hlavy, to je o inom. Martin mi o všetkom povedal. O Harrym, o vašich zásnubách i o Silvestri. Lucy, ťažko sa mi to vraví, uvedomil som si podstatnú vec.“ Očakávaní som na neho hľadela. Ak má byť toto rozchod...
„Stále nie som v tvojom srdci na prvom mieste, Lucy, povedz mi ako to je naozaj.“
„Ed...“ hľadala som správne slová, aby som všetko nepokazila. Nechcela som, no musela som. „Harry bol moja pravá skutočná láska a aj napriek tomu čo spravil, ako ma zranil a napriek nenávisti... Stále k nemu ešte niečo cítim. Ed no nechcem o teba prísť. Ed naozaj.“ Potichu som dodala „Milujem ťa.“ Sám však vedel, že to nie je to skutočné.
„Lucy, nechcem sa rozchádzať, no nezvládol byť som byť s tebou s pocitom, že sa o teba s niekým delím. Ostaneme dobrými priateľmi, veď keď sa vrátiš do L.A. Budeme spolu, môžeme sa stretávať, no teraz... vybavil som si letenku a večer letím domov. Ellie sa rozhodla, že odletí tiež. Lucy, inak to nejde.“ Z očí sa mi začali valiť slzy. Ako mi to mohol? No mal pravdu... Nemohla som namietať.
„Milujem ťa.“ Povedal a pobozkal ma. Posledný krát... V hlave mi behalo mnoho myšlienok. Prečo? Prečo sa toto deje iba mne?! Milovala som ho, no keď som sa vrátila... Harry a ten pocit... Všetko hrá proti mne... Do ich odchodu ostávala už len hodina. Šla som ich zaviesť na letisko, rozlúčila som sa a so známym pocitom samoty som sa vrátila domov. Mama i Carla sedeli v obývačke. Nemala som chuť rozprávať sa, preto som si zaliezla pod paplón a vdychovala som poslednú takmer vyprchanú Edovu vôňu. Pocit samoty ma ovládol natoľko, že mal nado mnou prevahu. Rozhodla som sa skoncovať s týmto pocitom. Vzala som si mobil, kľúče a šla som k Harrymu. Dúfam, že nebudem nevítaná návšteva. Zazvonila som.
„Hneď som tam...“ jeho hlas ma aspoň na chvíľu zahrial. Otvoril dvere a ostal prekvapený.
„Lucy, nečakal som, že...“ vtiahol ma dnu.
„Harry potrebovala som...“ nestihla som dopovedať. Akoby vedel čo chcem povedať. To som až tak ľahko prekuknuteľný človek?! Objal ma a potom pobozkal. Jeho objatie i bozk obkolesili moje srdce, ktoré sa roztápalo. Chýbal mi, chýbalo mi jeho objatie, chýbali mi jeho bozky...
„Poď sem ty moja malá princezná.“ Vzal ma do náruče a odniesol do obývačky. Nič až na mini bar sa tam nezmenilo. Sadli sme si na gauč a ja som mu musela povedať všetko. Povedala by som mu to tak či tak, no možno postupne. On to však chcel vedieť teraz a hneď. Dlho som neprotestovala a všetko som mu povedala.
„Takže ty si chodila...“
„S Edom.“ Dokončila som.
„A on sa teraz s tebou rozišiel...“
„Lebo ty.“ Usmial sa.
„Lucy, dokázala by si so mnou ešte chodiť?“ priamy zásah... Styles vie kam mieriť...
„Harry, možno áno. Najprv by som však musela mozog presvedčiť o láske a vymazať tú nenávisť.“ Chytil ma za ruku a pohladil ma.
„Lucy, sľubujem ti. Už nikdy ťa neopustím...“
„Nikdy?“
„Nikdy.“
Comments and votes please guys :)
YOU ARE READING
Random or fate?!
FanfictionStretnúť človeka, ktorého milujete nie je jednoduché... Lucy Moore sa to podarilo, no podarilo sa jej ho aj stratiť... Jediná otázka čo jej po celý čas udiera v mysli je: "Náhoda či osud?"
