Random or fate?!

Part 43

Z Harryho pohľadu...

„Nie Taylor nikdy!“ povedal som rozčúlene.

„Ale no tak miláčik.“ Povedala s úsmevom. Nemôžem sa na ňu už pozerať! Vstal som, no keď som chcel odísť, chytila ma za ruku a prilepila tie pery na moje. Bolo to nechutné! Toto môže iba Lucy! Metal som sa, no... Vyhrala. Prebojovala ten svoj jazyk do mojich úst. Bolo to nechutné! Odtrhol som sa od nej a naštvaný som bežal k autu. Teraz som si narobil veľký problém! Dúfam, že... Keď mi však naskočilo rádio v aute, vedel som, že problém je už určitý.

 „Takžeee. Dnes sme si zobrali na mušku Harryho Stylesa.“ Nadýchla som sa. Zhlboka. Niall hneď vedľa mňa spozornel a pozrel sa na mňa. Keď som mu dala najavo, že sa nič nedeje. Odvrátil pohľad. „Takže náš Harry. Spoločne so svojou priateľkou si kúpili dom tu u nás v L.A. Nádherný veľký párty house. Nevyzerá to ako dom pre rodinu... Ale Späť k Harrymu. Ako som sa tak prechádzal po ulici, cez sklené okno jednej kaviarne som videl Harryho v búrlivom rozhovore s Taylor Swift. Ale no tak Harry, veď máš priateľku. Jemu to zrejme nevadí a na rozlúčku sa aj búrlivo pobozkali. Neviem či len ja som taký nechápavý alebo aj vám sme teraz poriadne zamotali hlavičky.“ V rukách som zvieral volant. Bol som tak naštvaný. Na seba! Prečo som sa na toto dal nahovoriť?! Hneď som vytiahol mobil z vrecka a musel som zavolať Lucy, lebo šanca, že to ešte nepočula či nevidela bola minimálna.

„Lucy, dúfam, že si nemyslíš...“ nenechala ma ani dopovedať. Zložila. Dupol som na to a za pár minút som bol už doma. No tam nik nebol. Ani Zayn, Liam či Louis. Vybehol som do jej pracovne, nebola tam. Prezrel som všetky izby a na zemi v našej spálni bol jej mobil. Lepšie povedané, to čo z neho ostalo. Zavolal som Niallovi, no ten nezdvíhal ani Liam...

„Zayn! Zayn je s vami? Určite to už počula!?“  začal som panikáriť.

„„Nie, neviem. My sme v meste. Musím končiť Niall sa pokúša ukradnúť dieťaťu zmrzlinu.“ Zložil ma takou bezcennou výhovorkou. Keď som sa zbadal, Doggy? Ani ten nebol doma? Jediný... Luke! Vzal som kľúče, vyhnal tých otravných fotografov z nášho pozemku a vyššou rýchlosťou akoby som mal som šiel k Lukovi a Carle. Zazvonil som. Otvorila mi Carla, za chrbtom mala Doggyho. Samozrejme...

„Ako sa sem ten pes dostal?“ pozrel som na ňu.

„Luke!“ zakričala Carla. Luke dobehol, takmer sa zabil na papučiach, ale ustál to.

„Luke, ako to, že tu máte nášho psa?“ Luke ostal v pomykove. Na ňom je to vidieť asi ako čierna machuľa na bielom papieri.

„No, vieš...“ začal koktať.

„Pravdu Luke, potrebujem to vedieť.“

„Chlape nepotrebuješ sa mi z niečím zdôveriť?“ pozeral na mňa. Mal pravdu, potreboval by som niekomu vyliať srdce. Do noci sme sedeli pri fľaškách piva a debatovali sme. Carla nás občas vyrušila, no Luke ju hneď vyhodil z obývačky. Vraj máme chlapský pokec. Zaspal som v pomyslení, že Lucy je niekde v bezpečí. Rán osom sa prebral na vďaka Doggymu. Začal mi oblizovať tvár, tak v tomto je expert. Po riadne pol hodine som sa konečne prebral. Pretrel som si oči a keď som videl tú spúšť v Carlinej obývačke, prišlo mi Luka ľúto. Spal, bol najvyšší časť vypariť sa. Zviezol som sa domov a tam som sa začal utápať vo vlastnom žiale. Viac krát som volal Zaynovi, Niallovi a Liamovi. Nikto o nej nič nevedel aj keď ja som mal ten pocit, že presne vedia kde je. Po obede som to už nevydržal. Nevydržal som to v tom dome sám. Kúpil som si letenku do Londýna, zbalil som si nejaké veci a letel som expresnou linkou. Doletel som v noci. Nechcel som ísť za chalanmi, vedel som, že by to bolo znova nejaké vyčítanie a poúčanie a im by som nevysvetlil ani to, že som ju pobozkať nechcel. Vzal som si auto z letiskového parkoviska a šiel som rovno domov. Cesty do Holmes Chapel boli vysvietené. Keď som prišiel šiel som rovno do svojho rodného domu. Vystúpil som z auta a zazvonil. Nikto mi neotváral, tak som zazvonil znova. Nikto, tak ešte raz. Otvorila mi mama. Určite som ju zobudil, ten výzor poznám.

„Harry čo tu robíš?“ povedala rozospane.

„Mami, potrebujem pomoc.“ Povedal som a vošiel do domu.

„Ja viem Harry.“ Povedala, ostal som prekvapený, no keď som videl noviny a na prednej strane som bola ja a tá zmija, pochopil som. Povedal som jej všetko, všetko... Mama však jediné čo vedela, povedala mi „Harry, čo si si navaril to si zjedz.“ Znova povedala nejakú múdru vetu starých mám. Potľapkala ma po pleci a odišla si späť ľahnúť do postele.  Ja som ju poslúchol a šiel som si tiež ľahnúť. Prikryl som sa perinou a snažil sa aspoň o pol hodinu súvislého spánku. Prebral som sa okolo piatej. Keďže mi nikto z chalanov nezdvíhal, musel som ísť tam. Sadol som do auta a ešte za tmy som vyrazil. Zastavil som sa v malom StarBuckse a kúpil som si aspoň kávu.

Cestou do Londýna som premýšľal... teda ako to šlo. Ja, Lucy, naša budúcnosť... Z toho čo sa teraz stalo... Naša budúcnosť... Tak nádherne som ju plánoval... Chcel som ju požiadať o ruku. Kúpiť veľký dom niekde na okraji Londýna. Chcel som, aby sme mali deti. Dievčatko a chlapa. Dievčatko s nádhernými hnedými vlasmi, modrými očami a šibalským úsmevom po svojej mame. Chlapec, hnedé oči, kučeravé vlasy... presne ako ja... Plánoval som s ňou zostarnúť, no situácie, ktoré sa dejú akoby nám nepriali.

Peopleeeeee a máme tu novú časť. :) nechcem sa opakovať... naozaj neviem či sa vám to páči ak tam nie sú komentu, preto vás veeeľmi pekne prosíííím dajte koment :) Votes and comment please :P