Random or fate?!

Part 21

Ak tam bude comment, ešte dnes pridám ďalšiu časť... 

„Louis, keby som chcela takéto trafené nápady, vezmem dvojičky!“ povedala som a zazrela som na neho.

„Tak poď so mnou..“ povedal a postavil sa. Nasledovala som ho... Tak to som zvedavá...

„Pozri ak ti mám poradiť...“ ukázal na obchod so šiltovkami.

„Hej dik... fakt originálne.“ Povedala som a odvrátila som zrak.

„Ja nie som príliš dobrý radca.“ Povedal sklamane.

„Hej vidím.“ Usmiala som sa a vstúpila do obchodu so šiltovkami. Jednu som vybrala, kúpila, no napriek tomu, že sa Louis ponúkol, že ma odvezie domov, ja som sa ešte chcela poprechádzať. Po obchodnom centre... Dostala som sa späť k obchodu so šiltovkami. Nemala som v pláne ju vrátiť, no vedľajší obchod ma zaujal. Malý hudobný obchodík. Na moje šťastie, ešte otvorený. Vstúpila som dnu, zvonček nad mojou hlavou zazvonil a počula som mravčanie malej mačky, sediacej na stole, na ktorom svietila lampička. Lampička osvetľovala celú miestnosť. Z vonku vyzeral obchod malý, no zvnútra... Dve veľké krídlové piana, tri klavíry ku ste, gitary, husle, bicie...

„Haló, je tu niekto?“ ozvala som sa.

„Áno, tu, hneď som pri vás.“ Mužský hlas sa ozýval zo zadnej časti miestnosti. Zrazu sa za šera vynoril, starý pán. Šedivé vlasy, okuliare pomaly ako Harry Potter, vyťahaný sveter tmavohnedej farby, a čierne lakovky.

„Vítam vás, priali by ste si?“ pozrel na mňa a zasvietil svetlo. Všetky nástroje vyzerali ešte krajšie ako za šera. Piana čisto biele, klavíry pri stene zase nádherne lesklé čierne. Gitary povešané po stene, klasické, hnedé či biele. Bicie, nádherne uložené v rohu miestnosti. Tento obchod, jedným slovom raj.

„Prajete si?“ pozrel na mňa a pristúpil bližšie. Prebudila som sa z rozčarovania a ukázala som na jednu z desiatich gitár.

„Chcete si ju kúpiť?“ práve ju dával dole zo steny, keď mi začal zvoniť mobil. Harry...

„Ospravedlňte ma prosím.“ Vzdialila som sa k jednému z krídel.

„Nejdeme na večeru?“ mala som jedinečnú šancu si ho užiť, dnes večer, len my dvaja...

„Prepáč Harry, musím si niečo vybaviť. Prepáč, naozaj, zajtra. Ľúbim ťa láska.“

„Aj ja teba.“ Zrušila som hovor. Kvôli jeho darčeku som zrušila jeho ilúziu na dnešné rande. Nuž...

„Prepáčte, musela som...“

„Priateľ, chápem. Chcete si ju kúpiť?“ ukázal na gitaru, pečlivo položené na stojane vedľa stola. Mačka na stole ešte stále sladko odfukovala.

„Rada by som.“ Začala som hľadať peňaženku.

„Máte nejaké špeciálne želanie?“ Nechápavo, som sa na neho pozrela. „Myslel som, niečo napísať, namaľovať?“ musela by som premýšľať... Nakresliť... nie... Napísať? Ale čo?

„Boli by ste ochotný mi tam niečo napísať?“

„Samozrejme, náš zákazník náš pán.“ Povedal a začal sa smiať.

„Viete čo...“ zamyslela som sa. Niečo, čo sa ľahko pamätá... „prosím, napísali by ste mi tam Can't love. Can't hurt.?“ najprv pohľadom prešiel na mňa a potom na gitaru.

„Môže byť. Smiem vedieť kto bude ten šťastný?“ Gitaru odložil a začal niečo písať do notesa na stole.

„Ak je to potrebné, sám pán Harry Styles.“ Nevyzeral, že by mu to niečo vravelo. Podal mi lístok, na ktorom bol napísaný čas a suma. Hneď som ho vyplatila, poďakovala som sa a odišla som. Ten pán bol veľmi zvláštny, no vďaka nemu budem mať originálny darček pre Harryho. Odchádzala som okolo deviatej a domov som vďaka meškaniu autobusu prišla okolo desiatej. Mama, otec aj dvojičky dávno spali. Ďalší vyčerpateľný deň je za mnou. Povedala som si v duchu a hodila tašku k dverám. Napustila som si horúcu vaňu a zvalila som sa do nej. Moje svalstvo sa potrebovalo uvoľniť. Bolesť nôh bola neznesiteľná. Pomaly sa začala uvoľňovať bolesť... Noc, ktorú som dnes prežila bola hrozná. Bolesť kolena, po kúpeli neustúpila. Ráno som sa iba nadžgala liekmi proti bolesti a s veľkou nevôľou som šla do školy. Emily tu dnes nebola, nemala som sa komu vyliať svoje ubolené srdce... Dnes nám oznámili odovzdanie ročníkových prác. Tak len toto mi chýbalo... Musela som sa rozhodnúť pre školu a odbor, ktorým ukončím túto etapu života.

„Lucy, Lucy!“ práve som si zo skrinky vyťahovala tréningovú tašku. Zabuchla som skrinku a pozrela som sa smerom k utekajúcej osobe. James...

„Počúvať...“ povedala som a prehodila tašku cez plece.

„Dnes nemáme tréning, práve som bol na ihrisku a tréner dnes zrušil tréning. Vraj... vlastne ani neviem prečo.“

„Úžasné...“ povedala som ironicky, no vlastne bola to tá najlepšia vec v dnešný deň. Domov som prišla neobvykle skoro. Dnes som nemala ani trénerské povinnosti, preto som sa ponorila do učenia. Po pol hodine čumenia na tie nezmyselné texty v histórii či literatúre som to vzdala. Knihy som odložila a zišla dole. Spravila som si čaj, vzala som si ho do termosky, kľúče od auta a šla som do centra. Gitara by mala byť o pol hodinu hotová. Vďaka tej dopravnej zápche som to takmer nestihla.

„Ááá, slečna. Nech sa páči.“ Povedal pán a vložil mi do rúk gitaru. Na spodku prednej strany bolo napísané Can't love. Can't hurt.

„Ďakujem veľmi pekne.“ Z obchodu som odchádzala s darčekom pre svojho milovaného. Keď som sa vrátila domov, dvojičky už sedeli za kuchynský stolom a mama za sporákom.

„Kde si bola?“ gitaru som mala v obale a držala som ju tesne za chrbtom.

„Preč.“ Odpovedala som sucho a odpotácala som sa do svojej izby. Gitaru som odložila do šatníka a hodila sa na posteľ....