"... Neviem či len ja som taký nechápavý alebo aj vám sme teraz poriadne zamotali hlavičky.“ Zrýchlene som začala dýchať. Cítila som ako mi do hlavy stúpa hnev i zúfalosť.
„Vypni to Zayn!“ naliehal Liam a neprestajne sa na mňa pozeral. Slza po slze sa mi začali valiť po lícach. Niall v pomykove nevedel čo má robiť, aspoň mi podal servítku.
„Lucy určite to tak nie je. On to tam iba prekrútil, len aby mali šou! Lucy, nie neplač.“
„Ako mohol?“ pozrela som na Zayna. Hľadel na mňa cez spätné zrkadlo.
„Lucy, hlavne neplač.“ Povedal Zayn, otočil auto a šli sme rovno domov. Chalani ma odviedli domov za blesku a otázok reportérov.
„Dajte jej pokoj!“ povedal Liam a zavrel dvere. Zayn ma odviedol na gauč. Sadla som si a znova spustila krokodílie slzy.
„Neplač.“ Zayn ma hladil po chrbte, zatiaľ čo Niall vyprázdňoval chladničku.
„Zayn, ale on...“
„Ale on? Nemáš to potvrdené!“ povedal Zayn. Neznelo to veľmi súcitne.
„Zayn, chcem ísť domov.“ Povedala som nepremyslene.
„Domov?“ povedal prekvapene Liam.
„Chcem ísť domov. Londýn je môj domov. Dá sa to ešte dnes?“ pozrela som na nich. Niall ostal prekvapene stáť s táckou plnou salámy.
„Naozaj?“ pozrel na mňa Liam. Prikývla som. Stačila jedna sms a už sme mali štyri jednosmerné letenky smer Londýn. Neviem prečo alebo čím som si zaslúžila znova tú Harryho neveru. Znova blondína, no tento krát žiadna štetka. Teraz je to dokonca celebrita. Ale prečo práve Taylor? Mobil mi začal v zadnom vrecku riflí vibrovať. Inštinktívne som stlačila zelený telefónik.
„Lucy dúfam, že si nemyslíš...“ zrušiť hovor! Mobil som hodila o zem až sa roztrieštil na márne kúsky.
„Lucy už musíme ísť.“ Zayn vošiel do izby. Najprv pozrel na mňa a potom na mobil. „Nejaký ti darujem.“ Povedal a vzal mi môj kufor. Utrela som si slzy a šla som za ním poslušne dole.
„A čo on?“ Niall držal za obojok dychčiaceho Doggyho. Takmer som na neho zabudla! No do lietadla ho vziať nemôžem...
„Zvezieme ho Carle. Môžeme?“ Zayn prikývol. Vzala som vôdzku, misky a nejaké žrádlo. V dome som nechala kľúče, no z rezervným som zamkla. Chalani ma kryli pred fotoaparátmi a bezpečne ma usadili v aute. Zayn chcel byť pri mne, preto sa vymenil s Niallom, ktorého posadil za volant. Ten mal z amerických ciest chaos, takže by som sa nečudovala, keby sme namiesto letu do Londýna strávili noc v cele. Vzala som Doggyho za vôdzku, vzala som tašku a vyšla som z auta. Ani tu som sa nevyhla fotoaparátom. Zazvonila som a našťastie mi otvoril Luke.
„Lucy, ahoj, nečakal som...“ Stál tam oblečený len v teplákoch a za mnou sa týčila kopa reportérov. Stiahol ma dnu a až keď chcel zavrieť dvere zbadal Doggyho.
„Čo je to?“
„Pes, Doggy, prosím postrážte ho na pár dní. Musím... musím odísť. Moc ti ďakujem.“ Objala som ho do rúk som mu vrazila vôdzku a tašku a vybehla som z domu. Naskočila som do auta a čím viac sme sa vzďaľovali, tým viac ma opantával pocit samoty, nenávisti a...
„Nie, neviem. My sme v meste. Musím končiť Niall sa pokúša ukradnúť dieťaťu zmrzlinu.“ Povedal s úškrnom. Zložil a mobil dal znova do vrecka. Zayn ty hlavička. Pomyslela som si a v duchu som sa smiala.
YOU ARE READING
Random or fate?!
FanfictionStretnúť človeka, ktorého milujete nie je jednoduché... Lucy Moore sa to podarilo, no podarilo sa jej ho aj stratiť... Jediná otázka čo jej po celý čas udiera v mysli je: "Náhoda či osud?"
