Láska a iné starosti ✔️

1. časť

Perom som behala po strane zošita a rýchlo zaznamenávala slová prednášajúceho. Stál pred bielou tabuľou, ruky držal zopäté za chrbtom a škuľavými očami si nás premeriaval. 

Do uší sa mi vohnal otravný chichot. Vzdychla som si a pozrela o dva rady pred seba, kde sedela Amy, moja ešte nedávna priateľka, a jej nový objav, Dylan. Čiernovlasý chlapec so širokými ramenami a obľúbenou koženou bundou mi nikdy nič priame neurobil, ale istým spôsobom som ho nevedela vystáť. Behom zimného semestra vystriedal už štyri dievčatá. 

S Ryanom a Carou som sa dohodla na stretnutí v univerzitnej kaviarni. Vyučovanie im končilo o pol hodiny skôr ako mne. Na stole ma čakal obľúbený čučoriedkový mafin a šálka horúcej čokolády. Odmotala som si šál, vyzliekla bundu a sadla si vedľa spolubývajúcej. 

„Vitaj, spanilá Rebeca," predniesol Ryan teatrálne a urobil akýsi podivný pohyb rukou. 

Zasmiala som sa nad jeho typickou ujetosťou a odhryzla si koláčika: „Konečne, umieram od hladu."

Cara, miešajúc lyžičkou čaj, sa rozhorčená rozpovedala o svojom dni. Ako ani za svet nerozumie starému a šušlavému Sudmanovi a v zošite nemá z jeho predslovu zapísané ani jediné slovo.
Zvonček nad vchodom sa rozozvučal a vstúpila Selena. Nádherné dievča s ešte krajšími hnedými vlasmi.

Ryan jej zamával a ona sa ku nám priblížila: „Ahojte."

„Ako sa máš, Sel?" ľútostivo si ju obzrela Cara.

„Dnes som ich videla a takmer vyletela z kože. Neubehol ani mesiac. Idiot."

„Boli u mňa na prednáške," povedala som. 

Selena na mňa zazrela a zdvihla obočie. 

„Nič... iba sa bozkávali."

Zavrčala, prevrátila oči a odpochodovala. 

„Možno som mala ostať ticho," hádala som. 

„To nič, Beca. Rozišiel sa s ňou len nedávno. To časom prejde," upokojoval ma kamarát. 

Bez toho, aby si niečo kúpila, Selena namosúrene zamierila k východu. Dvere ale nestihla otvoriť. Urobil to Dylan z vonku a dal Amy prednosť. Tá sa popri nej niesla ako namyslená panička z Beverly Hills a ona vybuchla. Ramenom pri odchode vrazila do Dylanovho a jeho to na prekvapenie zarazilo. Vyvalil očné buľvy a pozrel dole, keďže bol pomerne vysoký a jeho bývalá nie. 

„Len aby sa vedelo, Sam usporadúva párty. Rodičia mu na víkend odchádzajú. Ste pozvané."

„Pozýva nás on alebo ty?" 

Cara položila správnu otázku. Raz nám Ryan tvrdil, že sme chcené na oslave dvadsiatych prvých narodenín Stacy Ambersovej. Ukázalo sa, že náš príchod ju nemilo prekvapil. 

„On. Iba sa s vami nemá ako skontaktovať, a tak ma požiadal o odovzdanie odkazu."

„Fajn," súhlasili sme jednohlasne. 

Večer sme s Carou zamierili do mesta. Pouličné svetlá a výklady obchodov osvetľovali ulice skoro tak silno, ako to za denného svetla robí slnko. Objednali sme si čínske rezance vo vychýrenej ázijskej reštaurácii a smiali sa nad tým ako nemotorne narábame paličkami. 

„Čo si vezmeš na seba?"

Zachmúrila som sa, no stále hľadela do taniera: „Kedy?"

„K Samovi predsa. Všetci vedia, že po tebe ide už od prváku," zatrilkovala.  

„To nie je pravda," usmiala som sa a pokrútila hlavou. 

Ukázala na mňa zloženými paličkami: „Ale je, ty si to iba nechceš pripustiť."