Láska a iné starosti ✔️

26.časť

Užite si novú časť. Snáď sa vám bude páčiť. Bola by som rada ak by ste vyjadrili svoj názor, zrobilo by mi to radosť :)

Pondelok bol taký ako vždy. Prvú hodinu som mala so Selenou a Dylanom. Prešla som do učebne a usadila som sa do prázdnej lavice. Hodila som učebnicu so zošitom na stôl. Selena prišla päť minút po mne.

„Beca, ráno som stretla Ryana,“ začala.

„A?“

„Povedal mi veľmi zaujímavé novinky. Zároveň aj to že si s Dylanom opäť pár, to ma teší ale aj niečo nové o Amy. Ževraj bola na Dylanovom zápase, na tom by nebolo nič zvláštne keby že tam nejde preto aby ho zbalila. Amy ho chce že vraj späť. Zápas mal byť perfektné mesto kde ho znova získať, no potom si sa tam objavila ty.“

„Počkaj, takže ona bola na zápase kvôli nemu?“
“No nie ty blbá. Jasné že kvôli nemu. Musí na teba žiarliť ako šteňa.“

„Ticho, ide Dylan, vonku sa o tom porozprávame,“ zašepkala som. Dylan sa naozaj blížil. Práve za ním zabuchli dvere a keď nás zbadal v okamihu sa mu vytvoril na perách úsmev. Pobehol k nám a usadil sa vedľa mňa.

„Ahoj zlatko, čauko Selena“ mykol k nej hlavou a pobozkal ma. Dávalo to dojem že aj po rozchode sú zmierení. Selena bola naňho stále troška alergická ale brala to tak že Dylan proste patrí ku mne, ak sa chce zbaviť jeho musí sa najprv mňa.

„Vyrozprávala si Care úplne všetko?“ spýtal sa s hravým úsmevom. Jeho obočie bolo asi najvyššie ako mohlo byť.

„Úplne všetko nie,“ slastne som mu zašepkala do ucha. V momente ma silno chytil za stehno. Zachichotala som sa a pohladila mu ruku. Zovretie povolilo a aj on sa uvoľnil. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa.

„Spomienky,“ usmial sa a ja som pochopila. Naše spoločné spomienky, nikoho iného iba naše.

„Učila si sa na test?“ poklopkala my Sel po ramene. Nemala som ani tušenia o akom teste hovorí. Nič som sa však neučila.

„Aký test?“ povedala som vystrašene a pozrela som sa z jedného na druhého. Najprv sa začala smiať Selena a potom aj Dylan.

„Robila som si srandu. Je až po prázdninách.“ Urazene som sa oprela dozadu a vyfúkla. Keď sa prestali smiať a všimli si môj pohľad Dylan ma objal a pobozkal na kútik úst, vtedy som sa znova usmiala.

„Idem ja, uvidíme sa na obede, zatiaľ ahoj,“ pohladil ma po líci, vtisol bozk a obrátil sa na odchod, pomaly kráčal k partii kamarátov. Pobehol a oni ho spokojne prijali medzi nich.

Konečne sme stáli vonku a čakali na ďalší seminár, bola som veľmi zvedavá čo o Amy mi ešte Selena povie. Myslela som na to celú hodinu, ani som sa nemohla sústrediť.

„Ževraj Dylana ešte stále miluje. Neviem Rebeca či je niečoho schopná ale radšej dávaj bacha inak ti ho preberie.“

„Dylan by sa nenechal.“

„Nikdy nevieš. Možno bude opitý, vyspí sa s ňou, ty ho pošleš do riti a on pôjde za Amy lebo ona mu ponúkne útechu, zasa sa spolu vyspia a už budú spolu.“

Zamračila som sa: „Dylan by ma nepodviedol.“

„Rebeca, hovorím o príklade, jasné?“

„Hej, hej. Dám pozor.“

„Musíš mu to povedať. Veď vieš, aby bol nejako upozornený alebo niečo také.“

„Myslím si že aj on sám si to uvedomuje, teraz už musím ísť. Maj sa,“ zamávala som jej a odišla. Nemohla som tomu uveriť, Amy iba čakala kedy sa rozídeme aby mohla ísť na jeho prvý zápas a zbaliť ho. Čo by sa možno stalo ak by som v piatok nešla do toho kina. Teraz by možno oni dvaja tvorili pár a na mňa by sa Dylan znova pozeral pohŕdavo. Neviem si predstaviť že by som ho stratila. Zabočila som do triedy kde so mnou skoro všetci kamaráti mali mať hodinu. Medzi nimi mal byť aj Ryan, skúsim zistiť aj niečo od neho.

Od Ryana, ani od ostatných som do konca dňa nič nové nevedela. Povedali mi iba to čo Selena. Prvýkrát si nič nepoplietla alebo nevynechala. Na obede som sa rozhodla všímať ako Amy reaguje na Dylana a ako na našu náklonnosť.

Všetci už sedeli pri stole keď som si prisadla. Amy zmrzol úsmev, no usmiala som sa na ňu ja. Hneď jej znova naskočil.

„Aký ste mali deň?“ ozval sa Josh. Aj Selena bola oboznámená o mojom pláne pozorovania takže sedela hneď vedľa nej a žmurkla na mňa. Všetci povedali že sa dal. Začali hovoriť o plánoch na prázdniny, ani som si to neuvedomila ale naozaj sa blížili jarné prázdniny. Asi pôjdem na celý týždeň k rodičom a užijem si to s nimi a s mojimi malými sestrami. Obidve mali 14 skoro 15, doslova neznášali keď ich nazvali malými a už vôbec ich staršia sestra. Sú dvojčatá, vždy držia spolu, aspoň to som sa naučila.

„Beca, čo budeš robiť cez prázdniny?“

„Pôjdem k rodičom ako stále a budem sa nudiť,“ zasmiala som sa na Dylana.

„Fajn pôjdem s tebou.“

„Naozaj?“ blysla mi nádej že to možno až taká nuda nebude.

„Jasné, v piatok vyrážame,“ žmurkol na mňa. Pravý čas pozrieť sa na Amy. Zašla som k nej pomaly. Tvrdo prežúvala jedlo a sledovala Dylanovu ruku ako sa hrá s jeho vidličkou a pri tom hľadí na mňa. Odvrátila som pohľad na Dylana a usmiala som sa naňho. V jeho tmavých očiach bol upokojujúci pokoj. Tešil sa na to, naozaj a ja už tiež.

 „Teším sa zlatko,“ vyšlo zo mňa a objala som ho. Prekvapene stuhol, s buchotom pustil vidličku a objal ma.

„Aj ja bejby.“

Bejby? Bolo to nehorázne sexi ale nechcem aby ma tak volala. Krajšie bolo jeho „miláčik“ alebo „zlatko“, je to milšie. Amy sa s rachotom odsunula od stola, vzala tácku a odkráčala. Ryan, Selena, Josh, Cara a ja sme vybuchli do smiechu. Jediný to nechápal Dylan.

„Chudák Amy, netráp ju. Ale ona bola jak paradajka,“ smial sa Josh na celú jedáleň.

„Nechceme ju trápiť, bol to len pokus. Aká bude jej reakcia,“ ozvala sa Selena a ťapla si so mnou rukou. Dylan bol úplne mimo. Jeho tmavá oči blúdili z jedného na druhého. Chytila som mu ruku a pokojne sa naňho pozrela. Pochopil že to budeme rozoberať neskôr a išiel odniesť jedlo. Vyšiel z jedálne.

„Ideme aj my, majte sa babenky,“ postavili sa od stola chalani a zmizli.

S Carou a Selenou sme ešte chvíľku jedli a rozprávali sa.