Láska a iné starosti ✔️

31.časť

Nechcem sa opakovať ako papagáj ale ďakujem za hviedzičky na minulej časti a celkovo za všetky Votes, komentáre a čítateľov. Robíte mi radosť. Love u

Zaspať to bol horor. Dievčatá vo vedľajšej izbe nadávali a mňa prekvapilo aký majú rozvinutý slovník. V noci Dylan znova spadol z postele a tak som si povedala že od dnes sa už nebude pri mne tlačiť na tej mojej.

„Dobré ráno,“ pozdravila som v obývačke rozvalenú mamu.

„Dnes sme chceli ísť k Nicole. Pôjdeš aj ty a Dylan? Bolo by to milé pozdraviť ju, dlho ťa nevidela.“

„Ja neviem mami, tetu mám rada, to vieš ale vziať tam Dylana? Nie som si istá.“

„Koľko ste vlastne spolu.“

„Dva mesiace.“ Zaujato prikývla.

“Dobre, tak keď nechcete, ale je nedeľa. Všetko bude zavreté.“

„My ostaneme doma, alebo pôjdeme.... Ešte niečo vymyslím,“ pritiahla som si kolená k sebe a zaborila do nich bradu. Mamina vyzerala spokojná a celkom svieža. Bola som si zrobiť hrianky s paštétou a pomaly som ich chrúmala.

“Dobre ráno,“ ozval sa Dylan za nami, „Ahoj zlatko,“ dodal a pobozkal ma na čelo.

„Čo chceš jesť? Máme chleba, buchty nejaké ale aj hrianky.“

„Asi najskôr chleba.“ Chcela som sa postaviť a ísť mu pripraviť jesť ale zadržal ma.

„Seď. Len mi povedz kde máte pečivo.“ Zmetene som ukázala na jednú skrinku a on odpochodoval. Spokojne som sa pohniezdila. Neušiel mi mamin pohľad. Premeriavala si moje telo a pobehovala po mojej tvári.

„Čo je?“

„Celá žiariš. Robí to on?“ mykla hlavou smerom ku kuchyni. Dylan mal sivé tepláky a biele tričko. Bol otočený ku nám chrbtom a mastil si chleba. Vysmiato som prikývla a mama ma objala. Odvtedy čo som sem prišla päťkrát za rok sa stále chovala veľmi milo. Dylan sa vrátil z kuchyne a prisadol si za mňa. Oprela som sa o jeho hruď takže mal tanier nad našimi hlavami. Nakoniec mi ho položil na brucho a ja som sa zasmiala. Pri každom hryznutí putovali raňajky dlhú cestu do jeho úst a ja som sa rozrehotala keď mu to skoro spadlo.

„Čo sa tu deje? Nejaká dobrá nálada,“ ozval sa otec za chrbtom.

“To Beca, šibe jej,“ skonštatovala mama. Otec si ma s úsmevom v očiach premeral a usadil sa na druhý gauč. Okamžite sa ujal ovládača.

„Už druhú noc si sa strepal z postele. Pokiaľ viem, doma to nemáš vo zvyku,“ nadvihla som hlavu. Jeho tmavé oči sa do mňa zabodli. Rytmicky pohyboval sánkou a prežúval. Mykol plecami a jedol v kľude ďalej.

Okolo jedenástej sa dole dotrepali dievčatá.

“Čauko Dylan, čauko ségra,“ pozdravili a zmizli na záhradu.

„Takže sa hrajú na tichú domácnosť?“ zasmiala som sa. Asi si ani neuvedomovali aké to je detinské.

“To už neriešim,“ povedala mama a odišla variť obed. Vytrepala som sa do mojej izby s Dylanom za pätami. Obidvaja sme sa prezliekli a musím priznať že v bielej košeli bol neskutočne sexi. Horné gombíky mal rozopnuté. Sedela som na posteli a pozorovala ho ako si ju upravuje do nohavíc. Videl môj žiadostivý pohľad a pristúpil bližšie. Okamžite som ho zdrapila za golier a pretočila na seba. Vášnivo ma bozkával a hladil po bokoch. Nevedela som sa ho nabažiť. Keď prešiel na krk vzdychla som, no rýchlo som si prikryla ústa.

„Obed!“ zahlásila mama zdola. Odfúkla som si. Dylan sa chcel odtiahnuť, ale zastavila som ho. Prekvapene zdvihol obočie a nahodil beťársky pohľad.

„Ešte chvíľku,“ poprosila som. Prisal sa mi na krk, pery, čelo, líca aj hrudník. S radosťou som mu bozky opätovala. Potom sme sa konečne od seba dokázali odlepiť a ruka v ruke sme zišli dolu. Rodina sedela za stolom a potichu jedli kurča. Posadili sme sa za stôl hneď vedľa seba a nabrali si jedlo.

„Čo vám to tak trvalo?“ ozvala sa sestra.

“Mali sme niečo na práci,“ oznámil Dylan a žmurkol na mňa. Naklonila som sa a dala mu bozk na líce. Dvojčatá vyprskli do obrovského smiechu, dobre že sa neudusili. Všetci sme na nich hľadeli ako na bláznov. Došlo mi že si určite niečo šepkali, keď sme boli v izbe zamknutý a ja som vzdychla. Urazene a sklamane (ani neviem prečo) som jedla ďalej. Dylan sedel po mojej pravici, aj on bol pravák a preto mu celý obed spočívala jedna ruka na mojom stehne.

Po obede som umyla riad, Dylan bol hore v izbe, ocko aj mamina sa boli chystať na návštevu a Emily aj Sandra tiež. Ostala som teda v kuchyni sama a jediné čo prerušovalo ticho bola tečúca voda. Slnko mi svietilo príjemne do tváre.

Vybehla som hore po schodoch a uvidela mamu ako sa v spálni trápi so šatami.

„Ukáž,“ podišla som k nej a opravovala jej zips. Po chvíľke sa dal v pohode zapnúť. Mamine dlhé blonďavé vlasy jej spadli na plecia. Pri jej zelených letných šatách vyzneli úžasne.

“Ste si istí že nejdete?“ spýtal sa otec.

„Nie vďaka, budeme tu. Niečo si zahráme alebo budeme sedieť na záhrade, možno si pozrieme telku. Neboj, dom ostane celý,“ zasmiala som sa. Vyšla som zo spálne a prešla do mojej izby. Nechala som otvorené dvere aby som počula kedy budú odchádzať. Dylan ležal na posteli, so zatvorenými očami a pokojne dýchal. Spal? Pomalým krokom som kráčala k nemu.

“Ahojte!“ ozvalo sa a potom buchli vchodové dvere. Ako som sa obrátila späť smerom k nemu bol už hore. Priľahla som si a asi hodinu sme sa potichu k sebe túlili. Nikto nič nevravel, užívali sme si ticho a tisli sa k sebe. Niekedy padla pusa ale iba do vlasov alebo na líčko, žiadne šialené bozkávanie. Celá dobitá som nakoniec zaspala.

Zobudila som sa až ku večeru. Dylan vedľa mňa neležal ale z dola sa ozýval hluk. Pomaly som sa vykradla z izby a scupkala dole schodmi. Slnko bolo ešte na oblohe, teda som nespala dlho. Televízia išla ale Dylan na gauči nebol. Tlačidlom na ovládači som ju vypla a poobzerala sa dookola. Dvere na záhradu boli otvorené a tak som vyšla von. Stál v strede trávnika opretý o strom, fajčil a pozeral sa do diaľky. „Ahoj,“ podišla som k nemu.

„Vyspatá?“ usmial sa na mňa. S radosťou som prikývla a prešla pred neho. Ruky som mu zamotala okolo trupu a pritisla si hlavu na jeho hruď. Na chrbte som pocítila jeho dlaň ako ma jemne hladí a do nosa my udrel dym z cigarety. Začala som kašľať, nikdy mi ten puch nerobil dobre, no teraz ma dráždil až príliš. Kým som kašľala mala som hlavu odvrátenú.

„Kde to mám....?“

“Hoď to dole,“ ukázala som ma koniec trávnika a koniec kopca. Dylan podišiel bližšie a odhodil špak. Vrátil sa ku mne, obrátil ma chrbtom k nemu a oprel o jeho hruď. Spoločne sme sa teda pozerali na zapadajúce slnko nad morom. Odhrnul mi jemne vlasy a pobozkal na krk. Nevedel sa odtrhnúť hodnú chvíľu. Modlila som sa aby rodičia tak skoro neprišli. Chcem mať aspoň chvíľku na neho. Poriadne že som pri ňom, na sto percent a venujem sa len jemu.