Láska a iné starosti ✔️

46. časť

„Bolo to ťažké vychovávať dvoch chlapcov?" spýtala som sa Caren. Obidve sme sa už hodnú chvíľu slnili kým tie stvorenia Matky prírody mužského pohlavia blbli vo vode. Dokonca aj Frank topil synov. Ani chalani sa nebáli otca hodiť do vody. Teraz sa mi potvrdilo že muži sú navždy deti. Pred piatimi minútami Dylana zmietla vlna. Keď sa vynoril vyzeral byť dosť prekvapený a zmetený. Dostala som z neho záchvat smiechu a keď ma zbadal ako sa rehocem iba pretočil s úsmevom očami.

„Vlastne som vychovávala troch. Aj Franka," zasmiala sa a ja s ňou. Zatvorila som unavene oči a pretočila sa na brucho. Kým mi teplo príjemne prenikalo cez pokožku a ja som pomaly upadla do spánku.

„Beca," pohladil ma niekto po chrbte. Mrmľajúc som sa pretočila na chrbát. Slnko bolo nižšie, oveľa nižšie než keď som zaspávala, no konečne som sa cítila plná energie. Plecia ma však dosť pálili. Dočerta. Koľko som spala? Koľko na mňa pálilo to zradné slnko. Dylan čupel pri mojom lehátku a hladkal mi chrbát. „Musíme ísť. O dve hodiny bude večera a treba sa chystať."

„Jasné, tak poďme," ledva som hýbala jazykom. Pozbierala som si veci a hodila to do tašky. Caren, Brad a Frank už boli preč. Predpokladám že v hoteli. Za ruku sme išli po uliciach tohto tropického mesta. Z Dylana už voda nekvapkala asi vyschol na slnku. Aj ja som bola suchá, ba až spálená. Moje plecia štípali aj keď som si ich natrela krémom.

Dylan odomkol izbu a ja som sa vtrhla prvá do chladného vzduchu izby. Klíma išla o stošesť a príjemne ochladila vzduch. Vonku mohlo byť dnes možno 32°C.

Kým som sa vyzliekala počula som ako Dylan v izbe nadával.

„Ten piesok mám aj v zadku doriti!" Zasmiala som sa nad tým a konečne vošla pod prúd vlažnej vody. Moju telesnú teplotu to viditeľne ochladilo. Už som sa necítila prehriato, bolo to už všetko v normále.

Kým sa Dylan sprchoval, ja som na balkón zavesila aj jeho aj moje plavky a samozrejme osušky. Zapozerala som sa do diaľky na more a uvedomila si jednu vec. Raz to Dylanovi budem musieť povedať. Musí sa dozvedieť čo mi zrobil jeho brat a v ten deň, už nebude šanca aby mal náš vzťah budúcnosť. Vedela som že to pre neho bude križovatka. Buď si vyberie mňa a bude musieť ignorovať Brada, nikdy ho nenavštíviť a úplne naň zabudnúť alebo opustí mňa a ja viem že ani jedno by nechcel. Vtedy sa rozhodnem zaňho. Krv je prednejšia ako láska a ja nechcem aby sa kvôli mne vzdal brata a rodičov, keďže Brad s nimi žije. Mala by som zvláštny pocit. Nebude z toho iné východisko ako iba rozchod. Všetko sa zosype a my....

„Čo robíš?" ozvalo sa za mnou.

„Rozmýšľam," snažila som sa hovoriť vyrovnane, no zlomil sa mi hlas. Tak veľmi som ho milovala nechcela som oň prísť. Zrazu som nedokázala udržať oči suché. Snažila som sa, no aj tak so mnou už o minútu otriasali vzlyky. Dylanove bosé nohy duneli bo kachličkách na balkóne a natočil si ma ku mne.

„Čo sa deje Rebeca? Hovor so mnou, prosím. Prečo plačeš?" Záporne som pokrútila hlavou. Nemôžem mu to povedať teraz a nechať ho nech sa celú dovolenku trápi. Chcem si užiť ešte aspoň tieto prázdniny s ním a doma, v Portlande mu to poviem. Zaslúži si vedieť pravdu.

„Nemôžem ti to povedať aj keď veľmi chcem, ver mi. Trápi ma to Dylan že to nemôžem prezradiť, no bude to tak lepšie. Doma, v Portlande sa to dozvieš. Tak... tak si to ešte užime."

„,Tak si to ešte užime?, Čo tým myslíš? Chceš ma opustiť?"

„Ja... ja nechcem, ver mi." Ja nechcem, no musím, doplnila som to v hlave.

„Fajn, netráp sa, dobre? Doma sa o tom porozprávame a spolu to vyriešime. Vždy budem stáť pri tebe. Vždy," pobozkal mi končeky prstov a ja som sa ešte viac rozplakala. Kolená sa mi podlomili a ja som klesla k zemi. Sadol si na podlahu a privinul si ma k sebe. „Neviem čo také zlé sa stalo, no to prejde Sľubujem." Mal pravdu, no keď to prejde, prejde aj náš vzťah.

„Dylan?"

„Hm?"

„Pobozkaj ma," šepla som. Zrak aj tvár som mala sklonenú do zeme. Prstom mi ju nadvihol a smutne sa na mňa usmial. Pritisol jeho pery na moje a ja som si chcela naplno vychutnať tu chvíľu lebo o mesiac to už bude minulosť. Chutil sladko. Chcem aby sa takto zastavil čas, presne teraz aby sme sa na veky vekov iba bozkávali. Dylan sa však odtiahol a dal mi ešte pusu do vlasov. Chvíľu ma pohojdával v náruči ako malé dieťa a šepkal mi do ucha milé slová. Nikdy v živote som si nemyslela že niekoho takého nájdem. V dnešnej dobe nájsť takého muža, je to ako vyhrať v lotérii. A ja som ho našla. Našli sme sa, no nesmieme byť spolu. Závidím žene, ktorá sa stane jeho manželkou. Chcela by som ju teraz stretnúť a povedať jej dve veci. Aby si ho vážila, lebo lepšieho niet a aby mi naň dala pozor.

Po polhodine strávenej na balkóne môj plač ustal a ja som sa pobrala upraviť. Odznova som sa namaľovala a učesala. Mala som na sebe iba letné šaty tyrkysovej farby s bielym hawaiskym kvetom na spodnej pravej strane. Na chodbe keď sme sa chystali na večeru ma Dylan začal opäť bozkávať. Asi ma chcel upokojiť, lebo môj smútok sa nedal prehliadnuť.

„Milujem ťa, tak veľmi," zašepkal s perami na mojich. Dvere sa zrazu prudko rozleteli. Odtiahli sme sa od seba a sledovali sme uškŕňajúceho sa Brada. Dylanove ruky stále spočívali tesne nad mojim zadkom.

„Prepáčte že vyrušujem pri vašej výmene slín ale mama a oco čakajú aby sme šli na večeru."

Dylan sa zamračil, čo som zbadala keď som zdvihla pohľad. Caren nakukla do izby a zbadala nás na sebe natlačených pousmiala sa a zatiahla: „Večera."

Zamkla som izbu a podala kľúč Dylanovi, ktorý mal našťastie vrecká. Ruku si prehodil cez moje plecia a kráčali sme poslední. Caren a Frank sa milo držali za ruky nad čím som sa musela pousmiať. Láskavo som sa na Dylana pozrela a neschádzal mi z pier jemný úsmev. Práve sme boli vo výťahu. Obrátil na mňa hlavu a žmurkol.

„Mohli by ste s tým prestať? Chcem sa dnes aj najesť."

Dylan si vzdychol nad Bradovou poznámkou o nevoľnosti z našej náklonnosti. V jedálni nás čakali švédske stoly. Bolo tam toľko jedla koľko som v živote nevidela.

„Pecka," zatiahol Brad a bežal si naberať.

„Bože, on je nedorobený," zastukal môj milovaný keď sledoval Brada ako si naberá špagety a polka mu padá na zem. Pred nás sme pustili ich rodičov, Dylan ma pustil pred seba a on išiel posledný. Zasmiala som sa keď mu nešli nabrať hranolky. Nevedel narábať s tou naberačkou a stále mu vypadli naspäť. Nakoniec to s nimi vzdal a zobral si ryžu.

Keď sme sa usadili k stolu už aj my dvaja, Brad už takmer nič nemal. S plnou hubou sa na mňa cez večeru usmial a žmurkol na mňa. Stiahla som obočie a mrkla na Dylana. Nič si nevšimol lebo pozeral iba do taniera. To isté aj s Caren a Frankom.

„Deti, s otcom nás napadlo že by sme sa mohli ísť večer prejsť po meste. Nájdeme nejakú dobrú reštauráciu a zajtra sa tam pôjdeme najesť. Namiesto večeri tu si objednáme nejakú špecialitu," zahlásila Caren keď sme už dojedli.

„To znie super. Čo povieš poklad?" Chcela som Dylanovi odpovedať, no bola som prerušená. Brad dievčenským hlasom prehovoril.

„Áno je to super." Mala som chuť ho zajtra utopiť v tom mori. Frank ho však plesol po hlave až ho myklo dopredu. „Soráč otec, len si robím srandu."

„Chovaj sa k nej slušne Brad, teraz patrí do rodiny." Zamrazilo ma. Toto som nemala počuť. Slzy sa mi nahrnuli opäť do očí, no zatlačila som ich.

„Ďakujem Caren. A áno znie to super."

„Ach drahá, neplač. Nechcela som sa ťa dotknúť, nevedela som že ťa to... no ehm... dojme?"

„Áno, dojalo ma to," zaklamala som a sklonila som hlavu. Dylan mi dal pusu na líce a potom sme sa pobrali všetci do svojich izieb. Mali sme iba pol hodinu na strávenie večere a potom horsa do ulíc.

Nová časť, ktorú ja asi najviac milujem. Aký je váš názor??? Moc ďakujem za votes a komenty :* Love u