Láska a iné starosti ✔️

54. časť

Za to, že ste takí dokonalí a hodili ste to na 22,1K vám sem dávam novú časť. Teraz tam chvíľku nebude Dylan, no potom sa objaví ;) snaď sa bude páčiť. Love u

Bola streda. Utorok som celý preležala na gauči, lebo každý bol mimo domu. Rodičia v práci a sestry v škole. Keď mamina prišla domov, oznámila mi že si vzala do piatka v práci neplatené voľno a sľúbila mi, že dnes pôjdeme nakupovať.

Čas sa mi rýchlo krátil, čo som si uvedomila hneď ráno. Mamina sľúbila že dnes od rána sa budeme motať v meste a tak som si hneď po zobudení umyla zuby, tvár, učesala som sa a namaľovala. Prezrela som si v zrkadle moje vlasy, ktoré sa mi nikdy nepáčili. Boli na dotyk príjemné, to áno a na koncoch sa kučerili čo som milovala, no ich farbu som nikdy nemala v láske. Svetlo hnedá. Taká nijaká farba. Zrazu mi ťuklo. Mama mi včera povedala že môžeme ísť kde budem chcieť a mne zrazu prišiel na um bláznivý nápad. Pôjdem ku kaderníčke a nechám si prefarbiť vlasy. Stále som to chcela urobiť, no nejako som sa na to nedala. Teraz som si bola istá, že to urobím a tak isto som si hneď bola istá aj farbou.

Otvorila som skriňu a začala sa v nej hrabať. Rozhodla som sa pre tri štvrťové jeany. Kým som hľadala nejaký top našla som niečo čo nebolo moje. Vytiahla som to von a spoznala v tom Dylanovu mikinu, ktorú si tu zabudol a preto tak nadával keď sme prišli domov. Privrela som oči a privoňala si k nej. Opäť som zacítila jeho vôňu, ktorá mi neskutočne chýbala. Vrátila som mikinu späť a vytiahla si biele tričko. Na to som si prehodila rifľovú bundu a konečne opustila moju izbičku. Zaklopala som na vedľajšie dvere a vošla dnu. Mama sa práve česala pred zrkadlom vstavanej skrine. Mala na sebe sukňu a top. Vyzerala naozaj dobre. Na posteli bola položená jej kabelka. Usmiala sa v zrkadle na mňa a prezrela si ma odhora až dole.

„Pristane ti to.“

„Aj tebe.... Mami?“

„Áno?“

„Myslíš že by mi pristalo ak by som si dala inú farbu vlasov?“

„Akú by si chcela?“ obrátila sa na mňa prekvapene.

„Tmavo hnedú.“

Chvíľu rozmýšľala až nakoniec prikývla. „Áno, rozhodne. Dobrý výber. Takže prvá zastávka je kaderníčka?“

Usmiala som sa na znak súhlasu. Schmatla kabelku a spoločne sme sa išli ešte obuť a vyrazili sme na našu babskú jazdu.

V meste bolo celkom dosť ľudí. Mamičky s kočíkmi sa premávali po parku aj s ich ratolesťami, predavači na malom trhovisku o stošesť kričali čo ponúkajú, starí ľudia spolu sedeli na lavičke a iba tak si užívali jarný, teplý deň. Otvorili sme dvere od kaderníka a vošli do veľkej miestnosti. Na podlahe boli svetlomodré kachličky a steny boli biele. Pracovali tu asi traja kaderníci, z toho jeden práve sedel za pultom a nudil sa. Podišli sme k nemu, pozdravili sa a ozrejmili mu situáciu. Bol to asi tridsať ročný muž, s naozaj milým úsmevom. Nefalšovane sa potešil, že má zákazku a hneď ma vzal do kresla k umývadlu. Teplou vodou mi umyl vlasy. V tom momente som sa navždy rozlúčila s mojou nudnou farbou vlasov. Tesne pred tým než mi nafarbil hlavu mi trocha podstrihol zničené konce a konečne mi začal so štetcom, na ktorom bola farba chodiť po vlasoch. Obalil moju hlavu do vrstvy svetlofialovej farby. Dúfam že to na fialovo aj nechytí.

„Tak teraz si sadnite a keď vás zavolám umyjeme vám vlasy,“ odhrnul zo mňa plášť a ja som počúvla. Usadila som sa vedľa mamy, ktorá čítala práve nejaký časopis. Usmiala sa na mňa a potom mi ukázala jeden článok. Mala som si to prečítať. Bolo to o Amerike a bolo to vážne zaujímavé. Nadpis to malo: Ako bude vyzerať Amerika v budúcnosti? Nestihla som ho ani dočítať a už ma volal kaderník naspäť. Trvalo to o poznanie dlhšie, kým mi to všetko zišlo z hlavy, no bola to dosť príjemná masáž. Postavila som sa od umývadla a pobrala sa sadnúť si do kresla. Obrátil si ma k sebe a začal mi fénovať vlasy. Niekedy ma to nepríjemne zaštípalo na pokožke. Neodvážila som sa však sťažovať. Konečne vypol ten prekliaty fén a ešte mi prečesal moju hrivu. Mama zdvihla pohľad a pozrela sa na mňa. Pootvorila ústa, no potom sa usmiala asi najviac ako bolo možné. Ak by nemala uši, usmievala by sa okolo celej hlavy. Kaderník ma zrazu zvrtol smerom k zrkadlu a ja som to zbadala. Vyzeralo to úplne úžasne. Predstavovala som si to, no bolo to stokrát lepšie. Kde stokrát, tisíckrát.

„Páči sa?“

„Je to úžasné,“ potešila som sa a on sa samoľúbo usmial. Jedna kaderníčka, ktorá pracovala s mužom pri vedľajšom kresle si ma v zrkadle obzrela a usmiala sa. Bola som nadmieru spokojná. Postavila som sa z kresla a mama to zaplatila. Chvíľu som protestovala, no ona sa nedala. Mala som peniaze, tak prečo mi to robí?

„Vyzeráš skvelo,“ poznamenala keď sme vyšli von.

„Ďakujem,“ pípla som a trocha sa zapýrila. Vošli sme do obchodu s topánkami. Pre mňa tam poriadne nič nemali. Prechádzala som cez regáli a hľadela na páry topánok, ktoré ma vôbec nezaujali, no mama si zjavne niečo našla. Nakoniec si kúpila jedny šľapky na leto. Na ulici som sa obzerala po nejakej dobrej reštaurácii aby sme sa mohli ísť najesť. Nakoniec som nejakú našla a tak som pozvala maminu na obed. Dnes mala v pláne všetko platiť, no iba to čo sa týkalo oblečenia ale o jedle nespomínala ani slovo. A tak som to využila a pozvala ju. Dala si nejaké cestoviny a ja som si vybrala rybu s hranolkami a šalátom.

„Tie vlasy vyzerajú úžasne,“ rozplývala sa. Zasmiala som sa nad ňou a jemne pretočila očami.

Najedli sme sa skutočne skvelo, takmer som pukla. Do večera sme pochodili asi všetky obchody s oblečením, ktoré sme v tomto zapadákove mali. Nakoniec som si vybrala iba nové tričko. Mamina ma tlačila aj do iných kúskov, no ja som odmietala a odmietala. Naozaj som nechcela aby dnes utratila na mňa majlant. Domov sme prišli až niečo po siedmej a to už doma žilo. Baby a ocko hrali v obývačke nejakú hru. Keď ma ocko uvidel s inými vlasmi takmer mu oči vyskočili z jamiek, no nakoniec to pochválil a baby tiež. Vedela som že som si teda vybrala dobre. Bola som si zaliať teda ešte ovocný čaj a potom sme sa celá rodina usadili pri konferenčnom stolíku aby sme hrali spoločenskú hru. Práve preto som sem išla. Rodina, pohoda a iné myšlienky. Nemyslela som na Portland ani na neho. Večer som sa neskutočne nasmiala ako už dávno nie. Cítila som tú príjemnú rodinnú atmosféru. Toto mi tak veľmi chýba. Asi budem chodiť domov častejšie.

OZNAM!
Ak by ste mali chuť bola by som rada ak by ste si prečítali môj nový príbeh Adellyn. Nájdete ho na mojom profile :) Love u