Láska a iné starosti ✔️

38.časť

Dúfam, že vám nevadí že tento príbeh má cez 60 častí (alebo 70 ešte píšem). Ak áno, prosím napíšte mi to a ja sa to pokúsim pre vás nejako skrátiť :)
Love u

Zobudilo ma zazvonenie mobilu. Displej mi ukázal že volá Dylan. Zabolelo ma pri srdci, Cara bude počuť náš rozhovor a iba si potvrdí svoju teóriu. Prehodila som cez seba paplón a hlavu si strčila pod vankúš, až vtedy som to prijala.

„Dobre ráno, srdce moje.“

„Ahoj, prečo mi voláš?“

„Chcel som počuť tvoj hlas, pretože dnes ku mne neprídeš.“

„Dylan?“ hlas mi zosmutnel.

„Áno zlatko?“

„Leziem ti na nervy? Prosím pravdu, aj keď ma to možno bude bolieť,“ zašepkala som ale dosť nahlas.

„Pane bože, to ako ťa napadajú také kraviny? Hm? Milujem ťa a neviem sa ťa nabažiť, už včera som ti to vravel. Prečo máš také myšlienky?“

„Ja....“ sekla som sa, „kamaráti si myslia že.... že ti idem na nervy a že za chvíľu ťa omrzím. Vešiam sa na teba ako nejaká, ani neviem čo. Otravujem ťa a tak. Bojím sa že to je pravda, len mi to nechceš povedať.“

„Závidia akú mám úžasnú ženskú,“ povedal tak hrdo až som sa musela zasmiať. Care práve zvonil budík a ona ho okamžite vypla.

„To je lepšie, keď sa smeješ. Zajtra sa uvidíme v škole a ja budem ukazovať každému ako „veľmi mi ideš na nervy“.“ Zachichotala som sa a odrazu zo mňa odletela perina. Pozrela som sa ponad vankúš, Cara stála nado mnou s perinou v ruke. Telefón som si tisla k uchu.

„Vy ste na sebe úplne závislí,“ pokrútila hlavou ale videla som ako jej myká kútikmi úst až sa usmiala.

„To je láska Cara! Mala by si to niekedy skúsiť!“ zakričala som jej do kúpeľne. Milujem náš internát, je to prerobený starý hotel a preto nemajú všetci žiaci spoločnú kúpeľňu ale v každej izbe je samostatná. Aj preto sa platí trocha viac, ale to nevadí. „Dobre, idem končiť. Treba sa mi chystať.“

„Nieže mi tam zošalieš. Milujem ťa.“

„Už som zošalela. Tiež ťa milujem, ahoj,“ zložila som. Prešla som do kúpeľne a upravila sa ako sa dalo. Obliekla som si tričko, vestu, jeany a botasky. Spolu s Carou sme vyšli z budovy a namierili si to do školy. Oregon nám znova nedaroval pekné počasie.

Vyučovanie ubiehalo v pohode, semináre, prednášky a rôzne hodiny mi dnes až tak veľmi nervy nežrali. Bola som spokojná s Dylanovými slovami ráno v telefóne. Nikto ma nedokáže presvedčiť o opaku a nech si vravia čo chcú.

Na obed boli špagety. Mala som taký hlad že k stolu som priam letela. Prisadla som si k ostatným. Selena sa na mňa usmiala ostatní sa pozdravili.

„Tak sa môžeme stretnúť o štvrtej pred internátom?“ spýtal sa Josh.

„Myslím že to stihnem,“ odpovedala Cara a ostatný sa k nej pridali.

„Čo sa deje?“ bola som zvedavá a hodila som si za vidličku špagiet do úst.

„Chceme ísť v piatok do ZOO ideš s nami?“ vysvetlil mi Ryan. Síce ma to zarazilo, že ma z toho chceli vynechať, no bola by to skvela príležitosť ako im ukázať že nie som na Dylanovi závislá a aj mne by neuškodilo trocha zmeny. Aspoň sa zabavím.

„Jasné, takže o štvrtej?“

„Hej a môžeš to povedať aj....“

„Bez Dylana,“ zastavila som ho. Všetci sa na mňa prekvapivo pozreli a potom si aj oni vymenili významné pohľady.

„Rozišli ste sa?“ spýtala sa Amy s neskrývanou radosťou v hlase.

„Nie, len Cara mi včera dala najavo ako spolu pôsobíme a preto to chcem vyvrátiť.“ Všetci sa prekvapene pozreli na Caru, tá zdvihla ruky na obhajobu. Bolo mi jedno čo si všetci myslia. V jednom však mala pravdu, s partiou kamošov som von nebola ani nepamätám ale to sa v piatok zmení. Celý obed sme prekecali čo a ako. Najprv sa pôjde do ZOO, ďalšia zastávka bude kaviareň a ešte sa pomotáme po uliciach Portlandu. Neuveriteľne som sa tešila a stále som sa usmievala. Zabzučal mi mobil. SMS. Vytiahla som ho z vrecka a pozrela sa kto mi píše. „Neskutočne mi ideš na nervy, dúfam že ťa zajtra v škole hneď nestretnem inak to bude strašné.“ Zaskočilo ma to, myslel to zo srandy alebo naozaj? Odpísala som: „ČO?“ O necelú minútku mi prišla odpoveď.

„Myslel som to zo srandy ty trdlo. Chýbaš mi a neviem sa dočkať zajtrajška.“

„Ty si dobrý idiot.“

„Viem :P.“

Pokrútila som hlavou a odložila telefón naspäť do riflí. Všetci sa rozprávali naďalej celý spokojní a vysmiatí. Amy mala poobednú hodinu a Josh tiež. Museli teda odísť skôr. Ostatní sa v kľude najedli a potom vypadli domov alebo do internátov.

„Takže ideš v piatok s nami? Včera to nemalo byť nič v zlom, máš pravdu nemala by som sa do teba tak starať ale pochop si moja najlepšia kamoška a chcem ťa mať chvíľku aj pre seba.“

„Fajn Cara. Urobíme si šialený víkend. Žiadny Dylan, žiadny chalani na jednu noc. V piatok sa ide von a v sobotu ťa beriem ja na nákupy a večer do klubu. Platí?“

„Jo!“ vykríkla a pridržala si okuliare aby jej nezleteli na chodník.

„A Dylana ani nespomeniem,“ potriasli sme si rukami a objali sa.

„Nemám nič proti Dylanovi ale cez víkend ho nechcem vidieť.“

 „Neboj sa. Od piatka mu neodpíšem ani na jednu SMS a ani nezdvihnem telefón,“ žmurkla som na ňu. Teda sme sa dohodli.