Láska a iné starosti ✔️

33.časť

„Ocko, mama posiela šalát a pýta sa či to už ide,“ položila som misu na stôl a pozorovala otca ako sa snaží zapáliť gril. Mäso bolo už prichystané len tu chýbala medzi dospelými mamini, ktorá pripravovala jedlo v kuchyni.

“Rebeca, ešte to nie je. Alebo sa ti zdá opak?“ vrčal. Zodvihla som ruky akože ja nič, ja muzikant a vošla späť do kuchyne.

„Ešte to nie je a ocino má nervy,“ oboznámila som mamu so stavom vonku.

„Aký má Dylan rád šalát? Cestovinový? Rajčinový alebo uhorkový?“ celá nervózna behala po kuchyni.

„Neviem, niekedy mám z neho pocit že zje všetko,“ pozrela som sa vonku na chlapov. Spoločne si pomáhali postaviť gril. „Urob cestovinový, s tým nič nepokazíš.“ Obloha sa medzičasom zatiahla a preto som na dnes zvolila legíny a ľahkú mikinu. Podľa Dylana to bolo sexi a asi päťkrát ma čapol po zadku. Vybehla som hore na poschodie a zaklopala na dvere babám. Otvorila som izbu a vošla dnu. Obidve si na zemi lakovali nechty a maľovali sa.

„Čo tak pomôcť?“ spýtala som sa ich. Divne sa na mňa pozreli.

“Máme robotu.“

“Aj my a dôležitejšiu ako sa machliť. Poďte dole a pomôžte mame,“ zabuchla som dvere a ušla na prízemie. Mama už bola vonku a pripravovala stôl aj napriek tomu že mäso sa len teraz začalo grilovať. Dylan stál pri grile a pozoroval mäso. Prikročila som k nemu a objala ho zozadu. Silno mi stisol ruky a usmial sa na mňa. Zavibroval mi mobil vo vrecku na displeji svietilo veľké meno: Cara. Stisla som tlačidlo prijať.

„Ahoj drahá, ako to ide? Užívate si to tam s Dylanom?“

„Ahoj, práve grilujeme. Teším sa na teba.“ Dylan sa v momente otočil a podivne na mňa zazrel. Ukázala som mu prstom aby počkal. On ma objal a zaboril si hlavu do mojich vlasov. Mäso príjemne syčalo.

„Aj ja na teba. V Los Angeles je nádherne a teplo. Zajtra sa stretneme na intráku a porozprávaš mi zážitky.“

„Ja chcem počuť tie tvoje. Budú úžasné. Vieš ako ti závidím?“ Zachichotala som sa lebo Dylan si kýchol a so mnou to zatriaslo.

„Sú úžasné, no počujem že aj tebe je dobre. Musím ísť tak ahoj. Mám ťa rada.“

„Je mi dobre. Aj ja teba čauko,“ zložila som. Dylan mal stuhnuté črty tváre keď sa na mňa zamračene pozrel.

„To bola Cara, už sa na nás teší.“ Sladko sa usmial, rýchlo ma pobozkal a s otcom sa už venovali mäsu.

„Veď jedlo je dôležitejšie ako ženy,“ zahlásila mama keď som si k nej prisadla. Zasmiala som sa a oprela sa o stoličku. Chladný vietor mi pohladil líca. Dvojčatá vyšli vonku do záhrady a usadili sa k nám za stôl. Vytiahli svoje mobily a začali si písať cez facebook čo som nikdy nechápala. Nemohli sa normálne rozprávať? Mama si to všimla a mávla nad nimi rukami. Asi už bola zvyknutá. Potom z vnútra doniesla rádio a zapla ho. Pozorovali sme chlapov ako robia obed. Ocko sa snažil vyhodiť mäso do vzduchu tak, aby opäť spadlo na gril no druhou stranou. Podarilo sa mu to asi takto: Vyhodenie do vzduchu, nekontrolované krútenie, obidvaja uskutočnili ústup, mäso spadlo tesne pred gril na trávnik. Otec sa naštval a odhodil ho dole útesom.

„Bolo to ale tesné,“ poznamenal keď okolo nás prechádzal. Všetky štyri sme v sebe dusili smiech a mňa šlo rozpučiť. Dylan sa tiež usmieval od ucha k uchu. Ako náhle sa naše pohľady stretli na mňa sladko žmurkol.

Obed bol úžasný. S Dylanom sme sa potom šli zbaliť, kým ostatní členovia rodiny hrali Monopoly.

„A teraz späť do toho sprostého Portlandu aby som si mohol nájsť už konečne normálnu babu, ktorá nebýva 600 kilometrov odo mňa, aby som ju mohol prášiť aj cez leto,“ žartoval Dylan.

„A ja si nájdem nejakého chalana na kamarátstvo s výhodami, s ktorým budem spávať ešte aj teraz a v lete sa k nemu nasťahujem aby mohol pokračovať,“ uškrnula som sa a hodila do kufra pár tričiek.

„Hej!"

„Neobávaj sa, bude lepší než ty. Niečo menej si k telu nepustím, som na to až veľmi dobrá,“ zasmiala som sa. Obrátila som smerom k nemu ale už stál tesne predo mnou.

„Bacha, ja sa budem o teba biť, jasné? Tak radšej nech je aj lepší v bitke aby ma mohol od teba držať, lebo ja sa ťa nevzdám,“ skenoval pohľadom moje pery.

„Neboj sa a už ma pobozkaj inak mi tu omdlieš,“ keď som vyslovila tie slova lačne sa na mňa vrhol a vopchal mi jazyk do úst. Začal malú vojnu. Jemne som mu kusla do spodnej pery. Zacítila som niečo chladné na chrbte, o niečo ma pritlačil. Odtiahla som sa od neho, on mi privoniaval (alebo čo to robil) ku krku. Boli sme opretí o okno mojej izby a rodičia sa z vonku pozerali. Keď som našla ich pohľady okamžite sklonili zrak.

„Dylan, pozorujú nás,“ zašepkala som.

„Je mi to jedno,“ zadychčal mi do krku.

„Rodičia,“ spresnila som. V momente bol odo mňa na meter preč. Sedel na posteli, ruky mal spojené v lone a usmieval sa na mňa. Zatiahla som rolety a podišla k nemu.

„Nechcem nikoho, len teba,“ povedal.

„Nápodobne,“ zasmiala som sa a pokračovala v balení.

Mama, ocko a sestry stáli pred domom aby sa s nami mohli rozlúčiť. Dylan práve pchal batožinu do kufra auta a s treskotom to zabuchol. Išiel sa rozlúčil. S otcom si podali ruky, baby objal, z čoho boli celé bez seba a mama ho tiež objala.

„Ahoj oci, budeš mi chýbať, uvidíme sa o mesiac,“ vrhla som sa mu do náručia.

„Ak ti zlomí srdce odseknem mu gule,“ zašepkal mi do vlasov a ja som sa s pobaveným pohľadom oddialila. Sestry som pošúchala vo vlasoch a pritiahla ich obidve naraz k sebe.

„A máš tie tabletky?“

„Áno mami, neboj sa. Keby niečo sme opatrní,“ uistila som ju a stisla. Dala mi bozk na čelo a zamávala. Nasadli sme do auta a konečne vyšli na cestu. Dylan dupol na plyn a zmizol. Ešte pred odchodom som dostala dosť veľa dolárov, teda sa môže ísť zabávať až do aleluji.  

Páčilo sa? ----> Vote prosim ♥