Láska a iné starosti ✔️

59. časť

Už to je týždeň čo sme sa dali dokopy a náš staro nový vzťah prebieha bez problémov. Teda jedna komplikácia tu je. Dylanove barle aby sa mohol pohybovať. Je to strašné. Všade ho vozí Jacob lebo sa nikde nedotrepe sám. Má problém vínsť po schodoch a to ani nevravím čo s nimi stvára keď chytí nervy.

Teraz ho sledujem ako sa s nimi prebojováva do triedy na pondelkovú prvú hodinu. Selena sedela vedľa mňa a namiesto toho aby sme mu pomohli sme sa smiali. My vieme, sme hrozné, no on je taký podarený. Keď sa konečne dostal dnu ostávali mu už iba schody. Nechcela som ho zbytočne viac trápiť, no dnes som si sadla do najvyššieho radu aby som sa troška zabavila. Bol proste rozkošný keď sa prebojovával hore. Zhrozene sa pozrel pred seba a potom ma vyhľadal zhrozeným pohľadom. Musela som si rukou zakryť ústa aby nevidel ako sa smejem, no nepomohlo to. Aj tak ma išiel prepáliť pohľadom keď to uvidel. Vyskočil na prvý schodík, druhý a tak ďalej. Ani basketball nemohol hrať, čo ho dosť mrzelo pretože o týždeň je finále, do ktorého minule postúpili. Presne v ten deň keď si zlomil nohu. Sľúbila som mu však že sa pôjdeme spolu pozerať. Chvíľu protestoval že z toho nič nebude mať, ale keď videl ako ma to zamrzelo, že ja sa mu snažím to aspoň trocha spríjemniť a on to neberie, hneď súhlasil.

Konečne sa predieral cez stoličky až k nám. Buchol barlami pár žiakov na čom som sa zachichotala až prišiel k nám. Fučiac sa posadil vedľa mňa a daroval mi nenávistný pohľad, ktorý samozrejme len hral. Ľúbil ma tak veľmi až to bolo nezdravé. Oprel jeho pomocníkov o vedľajšiu stoličku. Chcel sa otočiť a prehovoriť na mňa keď sa ozval rachot. Barle sa zošmykli rovno na dlážku pri našich nohách. Pustila som sa do smiechu a Sel tiež kým môj nemotorný maco prekrúcal očami. Naozaj mi prišiel v posledných dňoch ako veľký maco. Aj keď niekedy to bol prítulný macík.

„Už sa nerehoc a daj mi pusu,“ ťahal mi ruku od úst.

„A zaslúžiš si?“ nadvihla som obočie a založila si ruky na prsiach.

Dylan odul spodnú peru. „Bol som dobrý.“

Zasmiala som sa na jeho výraze a našpúlila pery. Hneď som pocítila tie jeho plné ma mojich.

Dylan mi celú hodinu šepkal zlaté veci do ucha. Odkedy sme sa dali dokopy sme že vraj neznesiteľne sladkí, aspoň tak to tvrdí Cara. Podľa nej je naše chovanie zlaté, len je toho veľa. Dylan mi práve dal bozk ma spánok keď sa ozval profesor.

„Prepáčte pán Siller, nevyrušujem vás náhodou? Ak sa vám prednáška nepáči môžete so slečnou Heartovou odísť.“

„Mrzí ma to, pane. Budem sa krotiť.“

Profesor si nás ešte raz preskenoval pohľadom a potom opäť spustil prúd reči. Musela som byť červená ako paradajka.

 * * *

Práve sme s Dylanom sedeli na trávniku v areáli školy. Všetci boli na obede, no niektorí žiaci sa len tak prechádzali okolo nás. My dvaja sme sa obedu šikovne vyhli. Bola som síce hladná, no tento tu ma presvedčil aby sme boli chvíľu samy aj keď cez víkend sme samy boli. Asi mu nestačilo. Dylan držal moje ruky vo svojich a jemne ich  hladil prstami. Tuho nad niečim premýšľal.

„Deje sa niečo?“ Na moju otázku neodpovedal. „Dylan,“ zdôraznila som. Akoby som ho zobudila z tranzu zmetene sa poobzeral dookola a jeho hnedé oči potom zastali na mne.

„Hm?“ vydal zo seba.

„Niečo ti je.“

„To nič nie je.“

„No tak, povedz to,“ jemne som doň buchla aby som ho namotala. Bol však zaťatý ako peň. „Okamžite to povedz. Vidím ako ťa to zožiera.“

"Všetko ma mrzí."

"Čo ťa mrzí?"

"To čo sa ti stalo na dovolenke. Nemal som to tomu parchantovi dovoliť alebo som tam mal byť skôr než sa dostal tam kde som mohol ísť iba ja. Zožiera ma to že on s tebou spal posledne. Vzal mi to čo patrilo len mne," cez jeho prúd reči začal nervózne trhať trávu.

"Takže to ťa trapí?" Prikývol. V hlave mi zrazu ťukol nápad. Postavila som sa z trávy a on ku mne vzhliadol. "Poďme."

"Kde?" prekvapene nadvihol obočie.

"Ku mne na izbu. Cara je ešte v jedálni a aj tak má poobednú hodinu a cez správkyňu nejako prekĺzneme," uškrnula som sa. Podľa jeho pohľadu som usúdila že stále nechápal, no poslúchol a postavil sa. Dal si barle pod pazuchy a skackal popri mne. Musela som ísť pomalším tempom. V internáte sme boli asi tak za 15 minút. Správkyňu som nikde nevidela a tak som si vydýchla, možno šla na obed. 

Prešli sme po schodoch a už pred izbou som ho začala nenásytne bozkávať. Ledva som odomkla dvere. Zabuchla som ich nohou a odtrhla sa od jeho úst. Strčila som do zámky kľúčik, otočila ním na dvakrát a nechala ho tam. Dylanovo telo sa mi vrhlo na chrbát, jeho ruky mi omotal okolo brucha a začal mi bozkávať krk. Spoločne sme pomaly cúvali k posteli. On jemne skackal keďže mohol byť iba na jednej nohe. Takmer som sa potkla na barlách, ktoré nechal položené na zemi. Uložila som sa na posteľ a on sa usalašil nado mnou. Bozkávali sme sa a postupne vyzliekali. Dylan mal kvôli sadre problém s nohavicami, no nakoniec sa všetko podarilo tak ako malo.

"Vezmi mu to, prosím," šepla som. Ležala som pod Dylanom pripravená na to čo sa išlo diať. Nebála som sa tak ako po prvom znásilnení. Teraz som vedela že on mi neublíži. Perina klesla keď sa jeho chrbát ohol a on to Bradovi konečne vzal.

* * *

"Ta posteľ je moc tesná," posťažoval si môj frajer a ešte viac sa pritisol k stene, ktorá bola pri ňom aby doprial viac miesta mne. Aj tak, ja som sa tisla k jeho hrudi. Jeho ruka mi pomaly krúžila po bokoch a ja som spokojne vydýchla.

"Máš už lepší pocit?" s nádejou som sa naň pozrela.

"Myslím že aj áno, aspoň ohľadom niečoho," pousmial sa a dal mi pusu na čelo. "Milujem ťa, poklad," šepol mi do ucha. Celá izba bola o sekundu na to ponorená v pokojnom tichu. Vedel že aj ja ho milujem, nemusela som mu to povedať. Stačilo mu to dokazovať takými gestami a zážitkami, aký sme práve teraz mali za sebou.

Spokojne sme spolu ležali pod hrubou perinou keď som zrazu započula škrabot, ktorý vychádzal z toho že Carin kľúč sa nemohol dostať do zámky. 

"Do riti. Dylan, obliekaj sa!" vyskočila som z postele, natiahla si spodne prádlo a z kúpeľne rýchlo schmatla župan. Zaviazala som si šnúrku aby držal a súrila Dylana pohľadom. S nohavicami mal stále problém, čo ma žralo.

"Beca, otvor preboha!" začala klopať na dvere. 

"Hneď, počkaj." 

"Zlatko pohni," popohnala som ho, no nepomohlo. Prešla som k dverám a začala ich otvárať hneď ako Dylan schmatol zo zeme tričko. Cara vpadla dnu a zasekla sa. Dylan si rýchlo jeho vrch pretiahol cez hlavu a zahanbene sa pousmial. Stála som vedľa neho iba v župane a za nami bola rozhádzana posteľ. Muselo jej to docvaknúť.

"Mohli ste mi povedať že máte... ehm prácu," zaškerila sa a vybuchla do smiechu.

"Em, prepáč," začal Dylan. "Ja už asi pôjdem. Ahoj," nahol sa ku mne a sladko ma pobozkal na pery. Nič som mu neodpovedala iba za ním prekvapene pozerala. Odskackal preč a Cara zabuchla dvere. S výdychom som si sadla na posteľ a pozrela sa na ňu lepšie. Plachta bola pokrčená, vankúš na krivo a perina rôzne poskrúcaná. 

"Takže ste si užili?" usadila sa oproti mne. 

"Prestaň," zasmiala som sa a ona sa ku mne pridala. O chvíľu sme sa nad celou touto situáciou smiali ako blázni.

Predposledná časť príbehu. Snáď sa vám páčila. Ďakujem za hviezdičky a komentáre na minulej časti. Ste skvelí, no to už asi viete :) Love u ♥