Láska a iné starosti ✔️

51. časť

Prosím žiaden infarkt ani žiadne iné životu nebezpečné stavy keď to budete čítať :D veľa ľudí prežíva len normálne časti tak že sa do nich vžije naplno a naozaj nechcem mať nikoho na svedomí keď to budete čítať :D Dúfam že sa časť bude páčiť... Love u

Bolo to už okolo týždňa čo sme tu. Mali sme na seba už iba týždeň a potom sa naša sladká rozprávka skončí... a plus začne škola. To je ďalšie mínus. Všetci piati sme sa vybrali na pláž. Slnko doslova pieklo a my sme spolu s Dylanom vo vode bili. Čudovala som sa že ma neutopil. Zavesila som sa mu na chrbát a smiala sa keď začal poskakovať a mňa to natriasalo. Zrazu tak vyskočil že som si pri dopade naspäť tak nešťastne udrela bradu do jeho hlavy až som si rozťala peru s mojimi zubami.

„Počkaj, dosť!" zasyčala som. Nie od podráždenia ale od pálivej bolesti. Zacítila som v ústach chuť krvi. Dylan ma zložil opatrne z chrbta a šokovane sa na mňa obrátil. Prstom som si prešla po pere a odtiahla ho od mojej tváre. Uvidela som krv a zamračila sa.

„Prepáč zlatko, nechcel som," naklonil sa ku mne a pobozkal mi rozťaté miestočko.

„To nič," pousmiala som sa po sladkej puse. „Za nič nemôžeš. Boli sme veľmi rozbláznení," zasmiala som sa na našom bláznovstve a objala ho okolo pása.

„Nechceš si to ísť vypláchnuť?" dotkol sa toho aj on a potom mi ukázal krv na jeho prste. „Dosť to krváca."

Pretočila som očami, no súhlasila. Za ruky sme prešli k našim miestam na piesku a rodičom sme vysvetlili čo sa stalo. Boli totiž dosť zarazení keď zbadali moje mierne krvácanie. Omotala som si okolo seba jemnú tenkú látku, aby mi nebola na chladných hotelových chodbách zima a usmiala sa na Dylana. Sľúbil, že ma počká tu a tak som sa vybrala do našej izbičky sama.

Vošla som do výťahu a čakala kým ma to vyvezie na 8. poschodie. Konečne sa otvorili dvere a ja som vyšla na tmavú chodbu. Všade panovalo ticho. Po tom hluku, ktorý vládol vonku to bolo príjemné. Zabuchla som za sebou biele dvere a precupkala do kúpeľne. Pustila som z kohútika vodu a potom sa zahľadela do zrkadla. Krv som mala na polke spodnej pery a trocha aj na vrchnej. Pozrela som sa na miesto, kde sa to rozťalo. Páni, nečakala som že je to až také nepekné. Peru som mala teda poriadne rozrezanú. Bude ma bolieť ešte pár dní. Vypláchla som si ústa a potom namočila koniec uteráku a začala si to pritláčať aby som zastavila tú červenú tekutinu. Po piatich minútach to už bolo v poriadku.

Vzala som si kľúčik od izby a otvorila dvere. Neskutočne som sa zľakla.... Stál pred nimi Brad. Cukla som sebou a urobila krok do zadu.

„Asi si si pomýlil izbu. Tá tvoja je vedľa."

Nechutne sa uchechtol. „Nič som si nepomýlil zlatko." Zlatko? Mám chuť mu vraziť. Posunul sa o krok bližšie ku mne a ja som automaticky cúvla. Keď videl moju reakciu urobil ďalšie až sa dostal do mojej izby a zabuchol dvere. Vytrhol mi v jednej sekunde kľúčik z ruky a zamkol. Sťažka som polkla. Uškrnul sa na mňa a podišiel ku mne. Jeho ruky ma chytili za ramená a pritlačili k stene.

„Pusti ma Brad!"

„Čo by si nechcela... Vieš aká sexi si v tých plavočkách?" pošepol mi do ucha a jednou rukou ma chytil za zadok. Privrela som oči aby som zastavila slzy. „Odkedy sme prišli neuvažujem o ničom inom iba o tom ako ťa pretiahnem. Teraz si užijem ja."

„Prosím prestaň.." šepnem s vypätím síl. „Nesmieš to urobiť tvojmu bratovi."

„Ten mi je ukradnutý, ja chcem teba bejby." Končekmi prstov mi prešiel za lem spodnej časti plaviek a ja som ho v tej sekunde odstrčila. Konečne ma moje telo poslúchalo a bránilo sa. Jeho tvárou prešiel mrak zla a potom sa na mňa hodil. Buchol ma o stenu a začal ma nechutne bozkávať na krku. Moje ruky zdrapil do silného zovretia a potiahol nad moju hlavu. Sykla som od bolesti, ktorú mi tým spôsoboval. Posnažila som sa ho kopnúť, no on mi hneď strelil facku. Kým to bola facka dalo sa to zniesť. Zdrapil ma za boky a hodil sa so mnou na chladnú podlahu. Moja hlava na nej tvrdo pristála. Usadil sa mi svojimi bokmi medzi nohami a tak som už nemala šancu ani kopnúť. Ruky boli tiež proti jeho sile bezmocné. Jeho pery prešli na môj hrudník. „Nemáme veľa času zlatko, tak to nebudem naťahovať," prehovoril a posunul mi jednou rukou, druhou ešte stále držal tie moje, spodný diel dole. Slzy mi tiekli prúdom a najhoršia bola tá bezmocnosť. Ani neviem kedy, no keď som sa znova odvážila otvoriť oči už sa nado mnou týčil a jeho kraťasové plavky boli pri jeho kolenách. Začala som sebou metať a pišťať.