Láska a iné starosti ✔️

50. časť

Ďakujem za 15,000 reads ste dokonalí. Moc ši to vážim, snáď bude to číslo len a len narastať. Užite si new part :* Love u

S Dylanom sme od včera poriadne neprehovorili. Nevedela som či bol nahnevaný alebo sklamaný, no možno oboje. Dnes sme mali ísť na výletnú loď a cesta mala byť k ostrovu Maui. Tešila by som sa ak by bolo medzi mnou a Dylanom všetko v poriadku.

Sedeli sme na sedadlách a hľadeli na vodu okolo nás. Všade samá voda. Aké by to bolo asi skočiť a nechať sa unášať. Ostať sám na míle ďaleko. Dylan sedel vedľa mňa, no ani sa ma nedotkol. Bola som z toho nervózna a tak som sa postavila z miesta a odišla preč. Kráčala som až dozadu. Bolo tam zábradlie a pár ľudí tam sedelo, no bokom ku mne. Oprela som sa o zábradlie a hľadela do diaľky. Dylan mi bude chýbať. Verím, že ak by nemal takého brata boli by sme spolu ešte veľmi dlho. Možno by bola aj svadba a deti. No to nikdy nezistím. Vložila som si tvár do dlaní a zhlboka dýchala. Započula som kroky, ktoré sa ku mne blížili. Mne dosť známe ruky sa omotali okolo môjho pása. Jeho pery sa pritisli na môj krk a vlasy. Silno si ma k sebe pritiahol ako keby ma už nikdy nechcel pustiť. Rukami mi dal dole tie moje a opäť ma objal. Dnes v noci som takmer vôbec nespala. Kým Dylan vedľa mňa pokojne spal ja som takmer ani oka nezažmúrila. Trápila som sa ako mu to všetko poviem a ako zareaguje. Viem že sa s bratom poháda, ale ja mu to nemôžem navždy tajiť.

„Prepáč," šepol zrazu a tým ma vytrhol z myšlienok. „To čo ťa trápi je pre teba asi ťažké a ja by som ti to mal uľahčiť a nie ešte zhoršiť. Rebeca si žena, ktorú nesmierne milujem a mal by som stáť pri tebe."

„Ja si ťa asi nezaslúžim Dylan," obrátila som sa k nemu a objala ho. Silno si ma pritisol k sebe až ma to zabolelo, no nechcela som byť už nikde inde iba v jeho náručí. „Dylan?"

„Áno?"

„Urobíš pre mňa niečo?"

„Všetko."

„Ostaňme tu celú plavbu."

„Dobre," zasmial sa do pokožky na mojom krku a potom to miestočko pobozkal. Zachvela som sa pod jeho mäkkými perami a troška sa odtiahla. Pozrela som sa mu do očí a potom na pery. Rýchlo som sa na ne pritisla. Moje bozky mi opätoval. Potom som sa mu postavila chrbtom a hmatala dozadu po jeho rukách. Keď som ich dosiahla, obmotala som si ich okolo brucha. Hruďou sa mi pritlačil na chrbát a hlavu si položil na moje plece. Celý čas sme sa k sebe tisli, sem-tam sa pobozkali a rozprávali sa.

Konečne sme prišli na Maui. Dylan mal so mnou prepletené prsty a ja som sa k nemu tisla ako keby od neho závisel môj život. Hladila som ho mojou druhou rukou po predlaktí keď sme stáli pri pohľadniciach, v nejakom obchode, aby sme vybrali tri čo pošleme rodinným príslušníkom. Jedna mala byť pre moju maminu a ocka a ostatné dve pre ich rodinu. Dylan vzal do ruky nejakú a ukázal mi ju.

„A táto sa ti nepáči?"

„Nop."

Chvíľu sa hrabal v stojane a potom vytiahol ďalšiu. „Tá je pekná, tú vezmem."

„Dobre. Ja si ich ešte prezriem."

„Pomôžem ti."

„Netreba," rukou som pootočila stojan a jednu vzala do ruky. Na obrázku bol pekný prístav, kde kotvila teraz naša výletná loď. Bola to chutná pohľadnica, no chcela som niečo čo by vystihovalo celý Hawai.

„To nebola otázka," uškrnul sa a vtisol mi na líce bozk. Jednou rukou ma držal okolo pása a druhou si prezeral a hodnotil každú jednu pohľadnicu čo som vzala do ruky.

„Táto je super," vzala som do ruky jednu. Boli na nej všetky väčšie mestá. Väčšinou nejaká pláž a dokonca tam bola aj nejaká pláž z nášho mesta a aj budovy. „Vezmem ju. Čo hovoríš?"

„Je to dobré. Ideme zaplatiť a potom nájdeme rodičov." Obidvaja sme zaplatili svoje pohľadnice a potom opäť ruka v ruke sa vybrali hľadať Sillerovcov. Dívala som sa do obchodíkov, no nikde ich nevidela. Dylan ma zrazu silno potiahol za ruku a vošli sme do nejakého obchodu. Mali tu oblečenie hula tanečníc, kokosové podprsenky, kvety na krk a rôzne iné kostými. Zbadala som Dylanovu mamu ako si skúšala nejakú parochňu s čiernymi vlasmi. Dylan pretočil očami a ja som sa zasmiala. Podišli sme k nim a zbadali jeho ocka v klobúku piráta s falošnou bradou.

„Kriste pane," zastukal Dylan a niekde sa stratil. Ostala som tam pri jeho rodičoch a smiala sa z ich rôznych klobúkov, ktoré si dávali na hlavu. Caren väčšinou vybrala tie najviac smiešne kúsky a potom presviedčala jej manžela aby jej jeden kúpil.

„Si šialená? Čo si o nás pomyslia susedia?" Zasmiala som sa nad jeho reakciou a potom som niečo pocítila na mojej hlave. Obrátila som sa k môjmu frajerovi a zamračila sa naň. Na hlavu mi položil určite nejakú blbosť. Prešla som k zrkadlu a uvidela tú „nádheru". Dylan sa smial nad mojou reakciou nad parochňou. Nebol to klobúk, no parochňa. Ryšavé, umelé vlasy odstávali do každej svetovej strany. Na oko urazene som sa naň otočila, v sekunde som si to dala dole z hlavy a hodila to po ňom. So smiechom sa uhol a vlasy dopadli na zem.

"Vezmi to tam odkiaľ si to vyhrabal," rozkázala som mu so smiechom a on poslúchol.

Výlet na Maui bol naozaj zábavný a zaujímavý. Usadili sme sa tam na obed a ja som prvýkrát ochutnala morské plody. Dylan to ani neochutnal iba sa na to celý zelený zhnusene pozeral. Jeho mama to však do seba hádzala ako najlepšie jedlo na svete. Ja som si potom radšej dala šalát s kuracím mäsom. Bol chutný, oveľa lepšie než tá chobotnica či čo to bolo.

Večer sme s Dylanom ešte hrali karty a kým sa on sprchoval ja som upadla do sladkého spánku.