Láska a iné starosti ✔️

21.časť

"Miláčik, stalo sa niečo?" začudoval sa. Palcom mi prechádzal po línií čeľuste. Nedokázala som opätovať jeho zmätený pohľad.

"Bojím sa," priznala som.

Vyvalil oči dokorán, dobre že mu nevypadli z dierok. "Ty si ešte panna?" neveriacky si ma prezrel. "Tomu sa dá ťažko uveriť," skonštatoval.

"Nie som panna. Zažila som to na strednej. Prvý a poslednýkrát."

"Nestrachuj sa. Budem opatrný a čo najnežnejší."

Vzdychla som a vyštverala sa do sedu. Napodobnil ma hľadiac mi úpenlivo do očí. "O to nejde... V tú noc to bolo všetko, len nie príjemné. Mám na to zlé spomienky a najradšej by som na ne úplne zabudla. Nepáčilo sa mi to."

Chytil ma za ruky. "Rebeca, teraz si tu so mnou. Urobil by som pre teba čokoľvek. Sľubujem, že hneď ako povieš, aby som prestal, prestanem, no viem, že to chceš. A nie si v tom sama."

"Chcem to, naozaj," ubezpečovala som ho. "Len mám obavy z toho, že si vybavím toho hlupáka a..." nasucho som vzlykla.

"Nespomenieš si naňho. Dívaj sa na mňa a všetko bude fajn, dobre?" objal ma okolo bokov a pomaly položil späť na posteľ. Sťažka som prikývla a opätovala mu vášnivý bozk. Rukami mi hladil boky a perami skúmal môj krk. Privrela som viečka a užívala si jeden z najkrajších pocitov na planéte. Túto noc sa spojím s mužom, ktorého milujem celým svojim srdcom. Bola by som rada, ak by bol môj prvý. Bohužiaľ si moje poprvé ukradol niekto iný. Nikdy to neprestanem ľutovať...

Nechtami som mu jemne škrabala chrbát. Svaly sa mu napli pri každom pohybe. Hladila som mu lopatky a postupovala nižšie k lemu nohavíc. Dylan sa na mňa povzbudivo usmial, pusou obdaril môj nos a začal mi sťahovať úzke jeany. Mal s tým značné problémy, no netrvalo to dlho a už sa na podlahe váľal ďalší kúsok látky. Skončila som v spodnom prádle. Obdivne sa na mňa pozeral ako na to najkrajšie umelecké dielo. Dúhovky mu planuli láskou, túžbou a vášňou. Dokázala som to zachytiť aj v takej tme.

Nahol sa a pobozkal ma na podbrušie. Zamrvila som sa a vydýchla nahromadený vzduch z pľúc. Zdvihol zrak, aby ma skontroloval: "V poriadku?" Nezmohla som sa na slovo, a tak som prikývla. Odlepil sa odo mňa a stiahol si nohavice a ja som spozorovala ako veľmi sa so mnou chce milovať...

Započúvala som sa do tlkotu Dylanovho srdca. Po dlhým minútach splašeného bitia sa konečne upokojilo. Prstami som mu prechádzala po prsných svaloch a on sa pod mojimi dotykmi chvel. Musela som sa nad tým pousmiať. Nahlas oddychoval. Vzhliadla som, chcela som mu vidieť do tváre. Spokojne sa na mňa usmial a vtisol mi pusu do rozcuchaných vlasov.

"Lepšie sme túto noc ani stráviť nemohli," ozval sa.

Líca ma zaštípali pri náhlom návale rumenca do tváre.

"Milujem ťa, Rebeca," pošepol.

"Tiež ťa milujem, Dylan," opätovala som mu slová sršiace láskou a pohniezdila sa. Bolelo ma celé telo a musela som si odpočinúť. Do spánku som upadla takmer okamžite.

* * *

Rukou som ohmatávala pokrčenú plachtu v úmysle zavadiť o Dylanovo telo. Znepokojene som sa porozhliadla po izbe. Posteľ bola z jednej polovice prázdna. Mrkla som na hodinky na nočnom stolíku. Moju pozornosť však okamžite upútala fotka v tlstom sivom rámčeku. Boli sme na nej my dvaja. Ja a Dylan v zime, na školskom dvore. Objímal ma zozadu a fotil svojim mobilom.

Usmiala som sa nad krásnymi spomienkami a skontrolovala čas. Niečo málo po pol desiatej. Vstala som z vyhriatej postele a s perinou pritisnutou na prsiach som zo zeme zbierala kúsky oblečenia. Otvorila som šatník a vzala si odtiaľ Dylanovo tričko s číslicou šestnásť. Navliekla som si nohavičky a na poslednú chvíľu si na podlahe všimla obal z ochrany. Rýchlo som ho zodvihla a skryla v dlani. Na chodbe rozvoniavali vajíčka a pečená slanina. Dylan stál za sporákom a popiskoval si melódiu.

"Dobré ráno," zachichotala som sa a objala ho zozadu. Jednu ruku som mala stále v päsť, aby papierik nevyletel.

"Ahoj, vyspala si sa?" zaujímal sa ľúbezným hlasom.

"Najlepšie," dala som mu bozk na líčko a hľadala kôš. Nachádzal sa pod raňajkovym pultom. Odhodila som nepotrebný smeť a usadila sa za stôl. Pozorovala som ho ako s dobrou náladou pracuje na raňajkách. Kto by nebol pozitívne naladený po tak nádhernej noci?

"Dáš si aj slaninu alebo len praženicu?"

"Oboje. Chcem zistiť aký si kuchár."

Položil predo mňa tanier plný čerstvej omelety z dvoch vajec a troma pásikmi vysmaženej slaniny. Zvrtol sa a z príborníka vytiahol vidličku. Keď som si ju chcela vziať, odtiahol ruku. Tváril sa dosť seriózne a jemne nahnevane. Preboha, čo mi chcel zdeliť?

"Vyjasnime si jednu podstatnú vec," povedal prísne.

Ďakujem za Votes na minulej časti :)

Love u