Láska a iné starosti ✔️

16.časť

BOOM tak máme tu šesnástku. Možno ste si všimli že som zmenila názov, obálku a aj opis príbehu. Teraz som s tým oveeeeľa viac spokojná. Thanx za 1000 citatelov a užasne komentare, ani neviete ako ma stále potešia. Užite si časť a zanechajte potom Vote.
Love u

Zvučka budíka sa začala o siedmej ozývať po celej izbe. Cara ho rýchlo vypla a mrmľajúc sa postavila z postele. Ja som jej bola obrátená chrbtom a stále som napoly spala. Posteľ sa pod jej váhou pohla a zacítila som ako ma búcha po chrbte.

„Vstávaj!"

„Veď už," prehodila som si vankúš cez hlavu. Rýchlo ho schmatla a odhodila na druhý koniec izby, kde tlmene dopadol na podlahu.

„Vstávaj," buchla ma ešte raz a odišla preč. Nechcelo sa mi ísť do školy, nevedela som čo by zasa mohol Dylan urobiť a ja by som sa neovládla. V piatok mám rande s Peterom a v areáli školy sa bozkávam s Dylanom, čo si asi tak pomyslia ľudia? Budem školská radodajka a to nechcem. Odrazu sa na mňa niečo vylialo. Vyskočila som z postele a zbadala Caru ako sa smeje s pohárom v ruke. Vrátila mi to čo som jej urobila minule. Prezliekla som sa z pyžama do riflí a trička. Prebehla som cez izbu do kúpeľne aby som sa upravila. Vzala som zubnú kefku a vytlačila som na ňu zubnú pastu. V pokoji som si umyla zuby, vypláchla si ústa a umyla celú tvár. Zobrala som do ruky hrebeň a prečesala som si neposlušné vlasy. Rýchlo som ich zopla do chvosta a namaľovala som sa aby sa ma v škole nikto nezľakol. Špirála, očné tiene a linka. Vďaka tomu som vyzerala konečne ako človek. Pridala som ešte lesk na pery a vyšla ku Care do izby. Ona sa už obúvala a hlásila mi aby som sa ponáhľala inak ma nebude čakať. Prehodila som cez seba ľahký svetrík a obula si tenisky. Z vešiaka som zvesila svoju bundu, schmatla som tašku a vybehla na chodbu. Cara rýchlo zamkla a vyrazili sme do Pacifickej univerzity. Obloha nám znova nedopriala ani trocha slnečných lúčov, sivé oblaky všetko zakrývali a vyzeralo to na dážď. Vyložili sme učebnice do skrinky a nechali sme si iba tie čo sme potrebovali teraz. Máme spoločnú hodinu aj s Joshom, Sel, Amy ale aj s Dylanom. Začalo ma bolieť brucho, hneď mi ťuklo že to je stres.

„Do čerta, bojím sa."

„Ale no tak, je to iba sprostý debil. Nič ti nezrobí ak budem pri tebe."

„Ja sa nebojím že mi niečo zrobí. Bojím sa že ak sa niečo stane neovládnem sa a vletím mu do náručia," pozrela som sa na Caru. Stiahla obočie a chytila ma za ruku. Rýchlim krokom ma ťahala do triedy.

„Nezabudni čo ti urobil. Nezaslúži si ani troška tvojej lásky. A teraz poď, nebudeš sa mu predsa vyhýbať, to by bolo dosť trápne a detinské," vošli sme do triedy a Cara ma dotiahla až úplne dozadu. Sadla si vedľa mňa. Keď vošiel do triedy Josh prikázala aby si sadol vedľa mňa aby som bola v kľude. Poslúchol a prisadol si z druhej strany. Cítila som sa naozaj lepšie, lebo som mala istotu že si nesadne vedľa mňa ak príde. Amy so Selenou si sadli predo mňa a tak som bola izolovaná už úplne. Dylan však na hodinu neprišiel. Nie že by mi chýbal ale bolo to divné. Vyšla som z budovy v doprovode so Selenou lebo s ňou som mala ďalšiu hodinu. 

Poobede som sa pokojne usadila na posteľ a vydýchla. Namáhavý deň. Poslala som Care správu, že som doma a našla som si tri zmeškané hovory od Dylana. S nervami som si to číslo vymazala a hodila mobil na druhú stranu izby. Dopadol a rozpadol sa. Zvalila som sa na matrac, ruky som si založila do zadu a premýšľala. Prečo sa trápil? Veď on sám ma podviedol. Žeby toho až tak ľutoval? Aj keby, aj tak mu neodpustím. Na sto percent si o mne šepká celá škola. Bude to niekedy opäť normálne? Už nechcem komplikovaný život, to som mala na strednej.