20.časť

6.2K 347 9
                                    

Dni do piatka ubehli ako voda. Vo štvrtok sme boli pozrieť Selenu. Jej rodičia ostali prekvapení že sme prišli až piati ale s radosťou nás privítali. Očividne mali radosť že má ich dcéra toľko kamarátov. Selenina izba bola na rúžovo-bielu, čo by som na ňu netipovali. Po stene boli povešané plagáty nejakej skupiny, ktorú som nepoznala ale aj sólových spevákov, ktorý mi už boli známejší. Jej bezvládne dievčenské telo ležalo pod hromadou vankúšov a hrubou perinou. Privítala nás pekne zachrípnutým hlasom. Oči mala ako pomlčky a na čele perličky potu. Mamka jej raz doniesla nejaké tabletky. Asi boli hnusné lebo sa tvárila dosť kyslo keď ich polikala. Josh jej nechal úlohy a učenie aby bola v pondelok pripravená do školy. Sľúbil že príde v piatok aj s Amy ale už bez ostatných.

Už iba hodina ma delila od Dylanovho príchodu. Cara si ma vzala do parády. Natupírovala mi jemne vlasy, prihodila nejakú sponku či čo a stokrát ich prečesala aby všetko presne sedelo. Natiahla mi tie najtmavšie a najužšie rifle, ktoré našla v skrini.

„Nemám v tom nejaký obtiahnutý zadok?" obzerala som sa v zrkadle.

„Veď o to ide," uškrnula sa.

Vytiahla svetlo zelenú blúzku. Obliekla som si ju a zapla gombíčky. Vrchné dve som si nechala voľné. Potrebné drobnosti som hodila do čiernej kabelky a na nohy som si obula lodičky na 8 centimetrovom opätku.

„Vyzeráš super. Ja sa tak teším. Večer mi všetko porozprávaš. Do detailov," zasmiala sa a objala ma. Potom ma nepekne vystrčila na chodbu a zabuchla za sebou dvere. Ako som vyšla pred budovu Dylan tam ešte nebol. Pozrela som sa na mobil, no v momente som započula auto. Neovládateľne som sa usmiala. Z dverí vystúpil Dylan a vyvalil oči. Zachichotala som sa. Ostal trocha v rozpakoch a pomohol mi nastúpiť, tak ako to robil stále.

„Vyzeráš úchvatne," zložil mi kompliment keď sme vyrazili.

„Ďakujem, to je robota Cari. Pol hodinu mi česala vlasy."

Dylan sa zasmial a dodal: „Stálo to za to." Očkom na mňa mrkol, no potom už pozorne sledoval cestu.

Na parkovisku mi ponúkol rameno ale odmietla som so slovami že mne to príde staromódne a formálne. Celé centrum až ku kinu sme prešli tesne vedľa seba. Neušla mi jeho vôňa, dal si ešte krajšiu voňavku akú mal doteraz. Dylan kúpil lístky, kým ja som sedela v pohodlných plastových sedačkách pomimo, v ktorých ľudia čakali kým otvoria miestnosť a jedli popcorn na stole.

„Chceš aj popcorn?"

„Nie vďaka, nemám chuť," bola to lož. Mala som na to strašnú chuť, bez toho nie je kino kinom ale nechcela som ho zaťažovať.

V sále sme sa usadili na svoje miesta, boli trocha vyššie ale nie úplne vysoko. Keď film začal, svetlá zhasli dostala som obrovskú chuť pritúliť sa k Dylanovi ale ostala som nehybne sedieť s nepríjemným pocitom v bruchu. Musím mu to povedať ale nie teraz. Aspoň nie v kine. Počkám si na vhodnejší okamžik.

„Si poriadny strachopud," žartoval keď sme vyšli von. Narážal na to že pri niektorých scénach so mnou myklo alebo som si zakryla oči.

„Nemôžem za to," zasmiala som sa.

Vonku už bola tma. Všade vládlo hrobové ticho, ktoré prerušilo klopkanie mojich opätkov o betón parkoviska. Bolo takmer prázdne. Stálo tam naozaj iba pár aut a to asi zamestnancov a tých čo boli v kine. Keď sme došli k Land roveru Dylan ho neotvoril iba zastal.

„Ešte niekde ideme alebo?" hádala som.

„Chcem ti niečo povedať Rebeca," znel dosť vážne a podišiel dopredu ku kapote. Jedným krokom som bola tiež pri ňom.

„Počúvam."

„Sľúb mi ale že sa kvôli tomu so mnou nepohádaš." Žeby si našiel inú babu a má zvláštne výčitky svedomia že sa s tým musí zdôveriť bývalej?

„Sľubujem."

„V deň keď sme si povedali že budeme priatelia som prereval celú noc. Bolo mi úplne nanič. Chcel som ťa späť, lebo bez teba som mal pocit prázdnoty. Nevnímal som nič okolo iba teba, ako keby ty si bola jediný svet. Snažil som sa pred tebou hrať že som s tým zmierený a možno sa s tým postupom času aj zmierim ale predtým ti musím povedať ešte jednu vec. Už nikdy nebudem k inej cítiť to čo k tebe a to je jedno koľko ich možno bude. Miloval som ťa odkedy sme sa spolu rozprávali večer na tom balkóne a milujem ťa aj teraz. Počuješ?! Milujem ťa!" držal moju prekvapenú tvár v dlaniach a v očiach mal slzy. Pohľad si zabodol do toho môjho a potom kĺzal po celej tvári no najviac sa zastavil na perách. Nevydržala som to a pobozkala ho. Začala som ho bozkávať tak vášnivo ako ešte nikdy. Vložila som do toho všetky city čo som v sebe mala. Jeho pery už presne pasovali do mojich a ja som sa ich nevedela nabažiť, mala som chuť bozkávať ho celú noc. Obrátil ma k autu a vydvihol na kapotu, rozkročila som nohy aby sa na mňa mohol nalepiť ešte tesnejšie.

„Tiež ťa milujem. Chcem byť znova s tebou. Znova tvoja," dychčala som cez bozky. Rýchlo ma zosadil, otvoril auto a vyštartoval preč. Prešiel cez niekoľko červených a bral cestu skratkami. Zastali sme pred jeho bytovkou.

„A čo Jacob?"

„Nie je doma. Majú doma nejaké problémy a preto je od stredy preč. Vráti sa až ďalšiu stredu," ťahal ma za ruku hore schodmi. Nohy v podpätkoch sa mi podlamovali. Dylan si to všimol, vyšvihol si ma na ruky a vybehol hore. Odomkol dvere, postrčil ma dnu, silno ich zakopol a ja som počula ako zamyká. Videla som iba jeho siluetu ako sa ku mne otočila a pritlačila ma k stene. Znova spojil naše pery za čo som mu bola nesmierne vďačná lebo teraz boli pre mňa ako kyslík. Ruky mi omotal okolo pása a ja som naňho vyskočila. Odniesol ma do jeho izby. Cestu poznal naspamäť aj bez zapálenia. Dvere zabuchol nohou, oprel ma o nich aby mohol zamknúť. Začala som si rozopínať blúzku až som ju hodila na zem. Prevrátil ma na jeho mäkkú posteľ a bozky prešli na moje obnažené brucho. Vzdychla som v momente keď sa priblížil k podbrušiu a rozopol gombíky na rifliach. Zamrvila som sa a už boli dole. Prikradol sa ku mne a stiahol si tričko. Vedela som čo bude nasledovať a zháčila som sa...

Na minulej časti bolo nejako málo votes :( snáď tu zanecháte viac. Čo na to vravíte? Komentár by ma potešil :3
Love u

Láska a iné starosti ✔️Where stories live. Discover now