Láska a iné starosti ✔️

47. časť

Ľudia moji :* moc vám ďakujem za votes a najmä za komentáre na minulej časti :3 vaše milé slová ma stále tak potešia že si to asi ani neviete predstaviť.... Ešte raz ďakujem a užite si časť. Love u

„Beca a chalani, nemáte chuť na zmrzlinu?" poukázal Frank na obchod so zmrzlinou.

„Fuj," zamrmľal najstarší syn.

„Máš chuť?" zapozerala som sa do Dylanovych očí v ktorých som sa neraz stratila.

„Áno, ale až večer," pošepkal mi do ucha a zasmial sa. Očervenela som ako rak a schovala si tvár do jeho trička.

„Myslím zmrzlinu ty nevychovanec."

„Aj na tú mám chuť," potiahol ma za ruku do obchodíka. Boli tu rôzne malé stolíky s páru stoličkami. Predo mnou stál obrovský regál asi s 30 druhami zmrzliny. Dylan zaplatil za zmrzlinu a podal mi môj kornútok s malinovou a citrónovou. Malinovú som ešte nejedla, no bola božská.

„Ďakujem," poďakovala som. „No nemám rada keď za mňa platíš. Stačí už tá dovolenka."

„Nenechám predsa aby si baba platila zmrzlinu keď je so svojím priateľom na dovolenke. Dnes ti asi to slniečko trošku pripieklo mozoček však Rebeca?" uťahoval si zo mňa. Nadvihla som ruku a buchla ňou do kornútku práve keď chcel obliznúť z jeho čokoládovej. Zmrzlina mu zanechala na nose hnedú odtlačku a on na to zaškúlil. Zasmiala som sa na jeho pohľade a kráčala k ostatným, ktorý boli už iba pár metrov od nás. On ma však dobehol a svojou zmrzlinou mi zrobil presne to isté. Caren a Frank na nás pobavene zazerali kým Bradov výraz som nevedela identifikovať. Mal ruky prekrížené na prsiach a zamračený, no zamyslený pohľad. Utrela som si nos a ďalej lízala zmrzlinu.

„Táto reštaurácia vyzerá dobre," poznamenala Caren. Vyzerala typicky Hawaisky. Drevené zábradlie, z ktorého viseli farebné strapce. Rôzne totemy pred vchodom dnu do reštaurácie a nadpis: Hula hula.

„Veľmi kreatívne," zašepkala som a Dylan sa rozosmial. Presne vedel čo tým myslím.

Zašli sme dnu kde sedelo veľmi veľa ľudí a za pultom, kde sa dali zarezervovať stoly alebo o jeden rovno poprosiť stála prsnatá čiernovláska. Mala na sebe iba vrch plaviek a sukňu s typickými zelenými strapcami. Kozy mala umelé, to sa dalo rozoznať na kilometre, no aj tak upútala pozornosť chalanov. Rovno na prsia jej čumel Brad s polootvorenými ústami, no ju až veľmi zaujímal Dylan. Ešte viac sa predklonila a to priamo jeho smerom. Síce mu oči zaleteli presne tam kde chcela, no okamžite ich hodil opäť na mňa. Dlaňou som mu prešla po líci. Pobozkala som ho na kútik úst a venovala sa rozhovoru Caren a tej ženy.

„Aké máte hodnotenia prosím vás?"

„Sú veľmi dobré. Každý večer tu máme takmer plno. Možno jeden až dva stoly nie sú obsadené. Môžete si zarezervovať stôl, ak chcete."

„Deti?" obrátila sa na nás a všetci sme mykli plecami na znak ,môže byť,. „Fajn, na zajtra večer jeden stôl pre piatich."

„Na šiestu večer, môže byť?"

„Áno," Caren chcela vytiahnuť peňaženku, no zastavila som ju.

„Nechajte, ja to zaplatím. Predsa len, vzali ste ma tu na dovolenku a nechcem aby ste všetko platili," vytiahla som peniaze a podala ich tej žene. Pohŕdavo sa na mňa pozrela a prijala sumu. Z jej pohľadu som si nič nerobila a odišli sme z reštaurácie.

„Drahá moja, nemusela si to robiť. Peniaze nie sú problém," vysvetlil Frank keď sme už opäť kráčali cez preplnené ulice.

„Aspoň takto sa vám chcem odvďačiť."

„Dylan, máš šťastie. Nájsť takú v dnešnej dobre..."

„Ja viem," samoľúbo sa usmial a stisol mi ruku, za ktorú ma držal.

Konečne sme prišli na hotel. Bolo desať hodín a všade bola tma. Teplota konečne klesla na 23°C. Zapálila som svetlo v spálni a začala si vyzliekať šaty. Natiahla som si nočnú košieľku a Dylan ostal iba v trenkách. Plecia ma pálili a nohy ma boleli z toľkého chodenia.

Po odmaľovaní a umytí zubov som si konečne priľahla k Dylanovi. Svietila už iba malá lampička na nočnom stolíku. Natiahla som sa cez jeho telo a chcela ju zhasnúť on si ma vysadil na seba.

„Zhasni, v pohode." A tak som aj urobila. „Ta košieľka je veľmi krátka a sexi. Provokuje ma."

„Tak mi ju daj dole," slastne som mu šepla do ucha a prešla rukami po jeho hrudi. O chvíľku sme už boli nahí, možno naposledy...

Pot sa z nás lial. Ani jeden z nás už nevládal. Hrdlo ma bolelo. Dylan bol dnes až veľmi aktívny a preto som niekedy vykríkla alebo nahlas vzdychla. Ešte nikdy to také nebolo ako dnes. Po hodine, čo som sa čudovala že nedostal z toho infarkt, sa zvalil vedľa mňa a konečne sa uvoľnil. Položila som mu ruku na stehno a privrela oči. Celý sa triasol a bol mokrý ako keby bol pred minútkou v sprche. Pritiahol si ma na hruď a tískal si ma k sebe.

„Si pre mňa to najdôležitejšie v živote Rebeca," zašepkal a mne vytiekla slza.

„Ty pre mňa tiež," šepla som a zaspala.