Láska a iné starosti ✔️

56. časť

Toľko ľudí som tu ešte nevidela. Pár ľudí stálo na schodoch na tribúne a  niektorí dokonca sedeli iným na pleciach. Sedela som vedľa Cari a Rayena. Všetci sa išli z mojej novej farby vlasov poondiať. Tešilo ma to, že sa to ľuďom páči, no už by si s tým mohli dať pokoj. Predsa aj Amy mala nafarbené vlasy, aj Selena mala melír a nerobili z toho takú vedu. Tešilo ma aj to, že sme si našli miesta. Ak by sme prišli o niečo neskôr nemali by sme kde uložiť svoje zadky.

Ruky sa mi potili, žalúdok som mala na vode ako keby som trpela morskou chorobou a to všetko len pre Dylana. Bála som sa že ma uvidí. Ani neviem prečo som sa toho bála.

Keď sa začala hlasná hudba stupňovať ešte viac, ľudia začali tlieskať a vrešťať ako vrany na poli. Bolo to strašné. Trhalo to ušné bubienky, ak dnes neohluchnem tak už nikdy. Najprv vybehli hostia až potom náš tím. Srdce mi vynechalo úder, keď som ho uvidela. Bol stále taký neodolateľný aj keď vyzeral naozaj zničene. Z jeho postoja a tvárenia sa som vycítila že sa mu vôbec nechce do toho ísť.

„Ako je na tom Dylan v škole?“ zakričala som Care do ucha aby ma počula cez ten hurhaj.

„Ani sa nepýtaj, prvý deň vyzeral ako múmia.“ Stiahlo mi hrdlo. Takže sa trápil, naozaj som mu chýbala. Jemne ma to potešilo, no aj zabolelo. Hráči sa postavili do radu oproti sebe a pozerali sa tomu druhému do očí. Podali si ruky a potom sa ozval klaksón. Loptu získali hostia a začala sa hra. Chalani behali, pot sa z nich lial a prihrávali si loptu. Bolo to naozaj napínavé keďže prešlo už 20 minút a stav bol 14:13 pre našich. Dosť často sa skóre predbiehalo navzájom. Raz viedli o bod, dva naši a raz oni. Všade bolo cítiť pot. Študenti kričali a povzbudzovali ako zmyslov zbavení. Keď sa mi za hlavou rozozvučala trúbka začalo mi mykať jedným okom. Ten hluk bol neznesiteľný, no po ešte nejakom čase som si zvykla a už som ho ani nevnímala.

Cez polčas odišiel Josh, Selena a Ryan pre oriešky a nejaké čipsy. Cara vedľa mňa si s niekým SMS- kovala a ja som sa dívala všade len nie na Dylana. Nechcela som riskovať že by vycítil môj pohľad a opätoval mi ho. Zrazu som sa hanbila za svoje vlasy. Páčili by sa mu vôbec?

Keď chalani a Selena povedali že idú iba po dvoje slané dobroty verila som im, no keď priniesli dvoje čipsy, tri oriešky, pelendreky a dvoje poháre s Coca-Colou buchla som si rukou po čele. Toto nemajú šancu zjesť.

Znova sa ozval klaksón a oddychovanie sa skončilo. Hráči si vymenili strany a zároveň aj útočili na druhý kôš, ktorý bol ešte pred nedávnom ich. Cara si o mňa oprela hlavu a hádzala si do úst oriešky. Natriasalo ma to keď sa ich snažila svojimi stoličkami požuť. Keď niekto prihral Dylanovi loptu spozornela som a sledovala každý jeho pohyb. Zozadu sa k nemu zrazu vyrútil hráč a snažil sa mu prebrať loptu. Jedna noha sa mu zaplietla medzi tie Dylanove a on sa potkol. Zvalil sa na zem a to čo sa stalo potom moje oči nemali vidieť. Druhý hráč nohu neodsunul a Dylan si vlastnou váhou zlomil kosť. Na podlahe sa objavila krv. Zmeravela som a niekto v hľadisku vykríkol. Okamžite sa hra prerušila a k jeho telu pribehol rozhodca. Dylan sa prevrátil na chrbát. Zvíjal sa v bolestiach a žmúril oči. Z nohy mu tiekla krv. Halou sa stále niesol hluk, od všetkých ktorý sa rozprávali, no ja som to zrazu nevnímala. Srdce mi puklo. Okolo neho sa zhromaždilo pár ľudí a snažili sa ho upokojiť. Nemala by som tu len tak teraz sedieť, je to muž, ktorému patrí moje srdce a tak by som mala podľa správnosti byť pri ňom .... No ja stále sedím ako drevo a dívam sa na hraciu plochu.

„Preboha,“ vzdychol Josh. Ruky sa mi začali triasť. Pozrela som sa vystrašene na Caru. Do očí sa mi tlačili slzy. Vstala som z miesta a tlačila sa pomedzi ľudí. Niektorí to ofrfľali a iní na to kašľali. Zbehla som po schodíkoch dole a prebehla cez polku hracej plochy. Zrazu ma zastavili silné ruky na mojich pleciach asi iba tri metre od neho. Pozrela som sa do hora a uvidela Dylanovho trénera.

„Tam nemôžete ísť,“ nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Je to môj priateľ,“ zaklamala som a vyšmykla sa mu z uchopenia. Hodila som sa na kolená k jeho telu, ktoré sa prehýbalo v kŕčoch a obzrela si jeho nohu. Časť píšťaly mu trčala z nohy. Otvorená zlomenina. Preto tá krv. Očami som zastala na jeho tvári a pohladila ho rukou po líci. Znepokojene otvoril oči a keď ma zbadal zmeravel. Chcel sa nahnúť a niečo povedať, no moja dlaň ho pritisla naspäť na dlážku. „Len lež.“

Jeho telo sa myklo a on zaťal zuby. Privrel oči a silno tisol viečka k sebe. Naozaj sa mi chcelo plakať, bolelo ma to aj za neho. Chytila som mu ľavú ruku, preplietla si s ním prsty a jemne som ich stisla.

„Nebola si v škole,“ šepol.

„Bola som u rodičov, musela som sa z toho dostať.“

Jeho oči si prezerali moju tvár. Zračila sa mu v nich bolesť. "Tie vlasy sa mi páčia. Si krásna," vydýchol a ja som sa pousmiala. Znova zastukal od bolesti a zavrel jeho hnedé oči. Dúfam, že už niekto zavolal sanitku.

Sedela som tam pri ňom asi tri minúty a snažila sa ho aspoň trocha upokojiť. Musí to byť neskutočná bolesť. Hladila som mu vlasy a sem tam za ne trocha potiahla. Stále mi vravel že miluje keď som mu ťahala vlasy.

Keď sa konečne rozleteli veľké kovové dvere do haly a dnu vbehli sanitári vydýchla som si. Naložili ho na nositko a utekali s ním čo najrýchlejšie preč do nemocnice. Ani sekundu som neváhala a išla s nimi. Jeden z doktorov sa na mňa prekvapene pozrel pri sanitke. „Je to môj priateľ, môžem ísť s ním?“ poprosila som a dúfala že jeho odpoveď bude kladná. Chvíľu rozmýšľal, no potom prikývol a strčil ma dozadu k nemu a ešte k dvom doktorom. Obidvaja si ma prezreli odhora nadol a ja som sa usadila. Vzala som si do ruky tú Dylanovu a pomaly mu prechádzala prstami po hánkach, ktoré mal nevedno z čoho dobité a fialové akoby do niečoho silno vrazil.

„Bude musieť podstúpiť operáciu?“ spýtala som sa opatrne doktorov.

„Áno, musia mu napraviť kosť,“ odpovedal mi jeden a ďalej kontroloval nejaké papiere.

„Počul si?“ obrátila som sa na Dylana. Jeho tmavé oči sa do mňa zabodli. Zahmkal na súhlas a potom natiahol pravú ruku aby mi zotrel slzu, ktorá sa mi nechtiac vykotúľala z oka.

 „Neplač, nič to nie je,“ šepol. Jeho dotyk bol pre mňa taký upokojujúci a príjemný. Ani neviem ako a už som spojila naše pery, po dlhom čase čo boli oddelené. Jemne sa o seba raz alebo dva razy obtreli a obidvaja sme si užívali tento dotyk, ktorý by ani nemal nastať, no bolo mi to jedno. V tom momente akoby neexistoval žiaden Bard, žiadne znásilnenie iba on a ja. V bruchu som zacítila zvláštny pocit a trocha som sa odtiahla. Hlavu som mala nad jeho tvárou. Prekvapene sa na mňa pozeral s pootvorenými perami. „Ešte,“ šepol a ja som sa zachichotala. Odtiahla som sa už úplne a s nemiznúcim úsmevom zazrela na mužov pri nás. Okamžite sklopili prekvapené pohľady a hľadeli si svoje. Jemne som pretočila očami a opäť sa pozrela na Dylana. Oddychoval so zatvorenými očami a zhlboka dýchal. Tak veľmi ťa ľúbim, pomyslela som si.

Bola by som vážne rada ak by ste vyjadrili svoj názor na túto časť v komentári. Dylan is back babe!! ♥ naše zlatíčka sa znova stretli ♥
Ps: Na mojom profile môžete nájsť new story s názvom Not Anymore. Bola by som happy ak by ste sa na to pozreli ;)
Love u!