Láska a iné starosti ✔️

58. časť

84 Votes na minulej časti!!!!????!!!
Mám chuť plakať od šťastia. Ste najdokonalejšie ♥ ďakujem tak moc. Táto časť je venovaná všetkým, ktorý na minulej časti zanechali vote a komentík a tým mi na tvári vyčarili úsmev. Love u ♥ ♥ ♥ ♥

„Tvoja mama mi povedala že sa so mnou chceš rozprávať,“ pomalými krokmi som podišla k posteli.

„Áno, hovorila pravdu.“

Vysadla som na posteľ a nohy si dala do tureckého sedu. Uprene som naň hľadela. Aj on na mne visel očami a potom mi vsunul moje ruky do jeho. „Chcem poriadne prebrať to čo sa stalo.“

„Dylan...“ šepla som zničene a prosebne sa naň pozrela. Bolelo ma keď som si na to spomenula, keď som na to myslela a každý deň ma bolelo to že som bola bez neho.

„Nie, Rebeca, počúvaj.... Mama a otec prišli domov päť dní po našom rozchode. Čakal som ich doma aby som to všetko vyriešil. V momente ako som uvidel Brada, zdrapil som ho pod krk a zmlátil som ho ako žito. Otec ma po chvíli od neho odtiahol, no ak by to nezrobil už by ležal v nemocnici... lenže to, čo tým chcem povedať je to, že som ho nezmlátil preto, lebo nás doviedol k rozchodu. Bolo to kvôli nášmu bratskému vzťahu. Do toho hrozného dňa som si myslel, že mu na mne záleží ako na mladšom bratovi, no zmýlil som sa. V deň keď ťa tam len tak bez mihnutia oka preťahoval, ja som mu bol ukradnutý. Bolo mu jedno, že mi ublíži, bolo mu jedno, že sa možno pohádame. Ukázal mi tým, že som pre neho nič a preto som ho znenávidel. Je to hrozný pocit, nenávidieť svojho brata, no inak to nejde. Nikdy mu to, či už budeš so mnou alebo nie, neodpustím a nie je to kvôli tebe Beca. 

Rodičom som vysvetlil prečo som to urobil. Povedali, že keď bol schopný toho, bude schopný žiť aj sám. Dali mu peniaze na nejaký byt a on sa vážne odsťahoval. Obidvoch to zabolelo, to si mala pravdu, no boli radi, že som to pred nimi netajil. Dohodli sme sa, že pred každou návštevou si zavoláme a dohodneme aby som sa nestretol s Bradom. 

Zlatko, vravela si, že so mnou neostaneš lebo by som prišiel kvôli tomu o rodičov. Teraz vidíš, že môžeš byť znova so mnou, ja budem s rodičmi a obidvaja zabudneme na Brada.“

„Dylan,“ vzlykla som lebo som cez jeho dlhú reč začala plakať. Neurobil to len kvôli tomu aby som bola znova s ním. Urobil to preto lebo jeho vlastný brat mu ukázal že pre neho nič neznamená. „Čo teraz odo mňa chceš? Ako sa mám pozrieť tvojej mame do očí? Stále jej to pripomeniem a ja nechcem byť pripomienka toho že jej synovia sa nenávidia.“

„Neboj,“ pohladil ma po líci. „Sama ma dotlačila do toho aby som ešte zabojoval. Bola by rada ak by si sa ku mne vrátila, tak isto ako aj ocko. Prijali ťa do rodiny a radi to urobia znova a mamina si po čase zvykne a predsa tam nepôjdeme často. Budeme mať vlastný život. Jeden rok na Vianoce budeme u nich my a druhý bude s nimi Brad. Bála si sa, že keď ostaneš so mnou zabudnem na rodičov, no teraz vidíš, že môžem byť aj s tebou aj s nimi.“ Nahol sa a jemne ma pobozkal na pery. Bol to taký jemný bozk, že som ho ledva cítila, no pocítila som ho. „Prosím,“ šepol.

„Musím si to premyslieť,“ potriasla som nesúhlasne hlavou.

„O čom chceš premýšľať?“

„Ja.... ja neviem,“ priznala som. Zdvihla som po dlhej dobe zrak a pozrela mu do očí. „Naozaj to nie je kvôli mne že sa s ním nebavíš?“

„Nie, vtedy keď som sa o tom rozhodol som ani len netušil, že ešte niekedy ťa budem prosiť aby si bola opäť moja.“

„Znie to pekne... stále to tak znie.“

„Čo?“ uchechtol sa.

„Že som tvoja.“

„Na výmenu, ja patrím tebe a ty mne,“ žmurkol.

„Nech sa to nemení,“ povedala som šeptom a jedným prstom mu prešla po brade na znak aby sa nahol lebo som ho chcela pobozkať. Okamžite spolupracoval a vášnivo sa mi prisal na pery. Zrazu ma schytil a pritiahol si ma na sebe. Ľahol si s nami na vankúš a sústavne sme sa bozkávali. Jeho pery boli stále také úžasné.

„Takže sme opäť spolu?“ prehovoril. Toľkú nádej som v jeho hlase ešte nepočula. Ale bol tam aj strach.

„Áno, veď ťa milujem,“ usmiala som sa a opäť ho pobozkala.

"Ja teba viac."