Láska a iné starosti ✔️

28.časť

Otázka!
Chcete aby som časti pridávala tak ako teraz? Jednu po dvoch/troch dňoch alebo mám spomaliť?
Ps: Užite si časť. Love u

Večera bola čistá katastrofa. Zvedavé pohľady na Dylana padali z každého rohu a on sa iba milo usmieval. Nakoniec som sa na nich oborila: „Mohli by ste naňho prestať tak zazerať? Je to dosť nepríjemné." Dylan mi pod stolom stisol ruku aby som sa upokojila, no nepomohlo to. Aspoňže rodičia sa spamätali a pozerali už iba do taniera. Rozhodne to nebola taká príjemná návšteva ako u Dylanovych rodičov. Ako sme sa najedli som poprosila sestry aby pomohli mame s riadom namiesto mňa. Bolo by mi trápne poslať Dylana do obývačky aby tam znova v trápnom tichu naňho otec, Emily a Sandra zazerali. Vzala som ho za ruku a hodila do kresla. Posadila som sa mu do lona a spokojne pozerala telku. Videla som že otca to žerie, ale nemala som v pláne zosadnúť. Dylan ma opatrne držal okolo brucha, nie okolo bokov ako zvyčajne. Sestry sa po chvíli utekali zavrieť do izby a ozvala sa tlmená hudba. Rozmýšľala som či to neurobíme tiež. Po minúte premýšľania som to vzdala. Izba tých stríg bola hneď vedľa mojej takže by som nepočula ani vlastné slovo a ak by sa hudba nejakým zázrakom vypla načúvali by ako si s Dylanom hrkútame, jak to mamina stále nazývala. Z druhej strany bola rodičovská spálňa, to znamenalo iba jedno. V noci a cez celý tento týždeň si samotu neužijeme.

Okolo deviatej som to ticho v obývačke nevydržala. „Asi si pôjdeme ľahnúť sme uťahaní po ceste a po škole," potiahla som Dylana za ruka. Postavil sa z kresla. „Tak dobrú," oznámila som a ťahala ho preč.

"Dobrú noc pani Heartová, dobrú pane," zaprial Dylan. Za rohom ku schodom ma dobehol a chytil okolo bokov. Jeho pery sa slastne dotkli môjho krku a nepustili sa ma keď som ho ťahala hore schodmi. Hudba bola už asi hodinu ticho. Odlepil sa odo mňa, keď sme vošli do izby.

"Bože prepáč, bolo to strašne trápne. Celý večer bol proste ako z hororu. Potrebujú čas aby si na teba zvykli, to je všetko. Nemaj im to prosím za zlé," hodila som sa bruchom na posteľ a hlavu si ponorila do vankúša. Jeho jemné vnútro mi objímalo rysy. Dvere sa zavreli a vedľa mňa posteľ pod váhou klesla.

„Netráp sa. Raz ma jedna frajerka predstavila jej rodičom. Ešte v ten večer som sa s jej otcom pohádal. Nepôsobím veľmi dobre na prvý pohľad, to by si si už mala uvedomiť a keď sa dozvedia že fajčím? Ojoj," zastukal a položil mi jeho studenú dlaň tesne nad zadok. Nebránila som sa bolo to veľmi príjemné. Obrátila som sa na chrbát, ruka sa ocitla na podbrušku. Sladko sa na mňa usmieval, ale bolo vidno v jeho očiach starosť. Nadvihla som svoje telo, natiahla ruky za jeho krk a pritiahla ho na seba. Pomaly sa na mňa položil, podopieral sa rukami vedľa môjho tela, aby ma úplne nepripučil a začal ma bozkávať. Pokrčila som nohu v kolene a položila mu ju na mohutný chrbát. Nechcela som sa s ním teraz vyspať iba trocha nahodiť pokojnú, romantickú atmosféru. Začal sa o mňa pomaly otierať a ja som pochopila že by sme mali prestať inak by sme sa možno neovládli.

„Dylan, zlatko," odtiahla som ho. Pochopil a žmurkol na mňa. Dal mi ešte raz rýchlu pusu a posadil sa na matrac. Prisadla som si k nemu, chytila ho za ruku, ktorú mal položenú v jeho lone a pošúchala som mu prstom hánky. Hlavu som si oprela o jeho plece a privrela oči.

„Beca, milujem ťa ale mám pocit že to bude dlhý týždeň." Prikývla som a neovládla som sa. Sadla som si naňho obkročmo a začala ho bozkávať. Keď si ľahol na posteľ, so mnou na ňom spomalili sme a v kľude sme sa bozkávali. Tichučko ale tak aby to počul som mu vzdychla do ucha keď mi vášnivo bozkával krk. Spomalili sme v tempe a iba jemne sa dotýkali perami, no nechceli sme sa odlepiť. Započula som klopanie na izbu a čo najrýchlejšie som vyletela z postele.

„Beca, bude spať David tu alebo chceš aby som mu pripravila posteľ v hosťovskej?"

„Mami, Dylan," zdôraznila som jeho meno," bude spať tu pri mne, ale vďaka." Mamina sa pozrela na Dylana, rozvaleného na posteli ešte v polohe akej ma bozkával a potom na mňa.

„Dobrú noc deti," usmiala sa a zabuchla dvere.

„Toho baráku mám plné zuby," zasyčala som a zamkla na dvakrát. Oprela som sa čelom o dvere a chcelo sa mi plakať. Moja mama nevie prísť mužovi, ktorého milujem na meno.

„Ukľudni sa, to nič. Aspoň som sa zasmial," položil si hlavu ma moje vyčerpané plece. Skotúľala sa mi prvá slza a potom to išlo už ako vodopád. „Hej, no tak. Poď sem," posadil ma na posteľ a silno objal. Zmočila som mu fialovú košeľu, ktorú mal na sebe a v ktorej vyzeral neodolateľne sexi. Upierala som pohľad na jeho gombíčky a mala chuť vyzliecť mu ju. Vidieť znovu jeho vyšportovanú hruď a dotknúť sa pevného brucha. Jemnými prstami som mu prešla po prvom gombíku a vyvliekla ho z očka. Nasledoval ďalší a ďalší až som ho vyzliekla. Vytiahol si ruky z rukávov a vytiahol mi cez hlavu tričko. Dal mi bozk na ucho a pobral sa ku taške. Otvoril svoj kufor a vytiahol nejaké tričko, spýtavo sa na mňa zahľadel.

"Tá červená. Také s macíkom," sčervenala som a on sa uškrnul. Pohrabal sa v mojej taške a nakoniec niečo vytiahol. Roztvoril tričko, na ktorom bol macík, moje pyžamo. Zasmial sa, pokrútil hlavou a hodil mi ho do tváre.

"Že ďakujem?" tvárila som sa urazene. Natiahla som si tričko a spodné kraťasy. Jemná, hodvábna látka mi pošteklila lýtka. Čupla som si na zem a odhrnula koberec nabok, pekne som ho zrolovala a oprela o skriňu. Zohla som sa aby som vytiahla spodnú posteľ. Zacítila som šľahu na zadku. „Au to bolelo," pošúchala som si pozadie.

"Prepáč zlatko," zaškeril sa a pomohol mi vytiahnuť posteľ. Zašla som rodičom do spálne. „Iba vytiahnem periny pre Dylana," upozornila som ich a otvorila skriňu. Ich telá v polospánku klesli znova dole, len niečo zašepkali jeden druhému. Vytiahla som paplón, vankúš a kopla do skrine aby sa zavrela. Vyšla som z rodičovskej spálne, precupkala som po chodbe, no nevidela som či mierim správne, perina mi zakrývala výhľad, ale trafila som.

„Dobrú," zašepkala som a dala mu bozk, stiahol ma k sebe a začal bozkávať. Zachichotala som sa a odtiahla znova hore.

"Dobrú," povedal pokojne a obrátil sa nabok. Nahmatala som rukou vypínač malej lampičky za mnou a zhasla svetlo. Celú izbu pohltila tma.

Ležala som už asi päť minút na boku a snažila som sa zaspať. 5 minút, 10, 15 a stále nič. Dolná posteľ zapraskala, moja perina sa nadvihla a ruky mi omotali brucho.

„Nemôžem spať," oznámil.

„Ani ja. Poď ku mne že už konečne zaspíme," pomrvila som sa aby mal viac miesta, obrátila sa smerom k nemu a zahľadela sa mu do tmavých očí, ktoré aj teraz svietili hravo ale aj pokojne.