„Ďakujem za večeru pani Sillerová,“ pomohla som jej s riadom do kuchyne.
„Za málo a som Caren,“ usmiala sa a ja som jej to opätovala. Spolu sme do myčky poukladali taniere, poháre a príbor. Poupratovali suroviny, ktoré sa neuvarili a utreli celú kuchyňu.
„Takže môj syn sa konečne zamiloval,“ zašepkala dojato.
„Asi áno,“ zasmiala som sa a podala jej múku, ktorú založila do nejakej skrinky. Ruky si poutierala handrou a potom ju dala aj mne. Zopakovala som to a prevesila handru cez radiátor.
„Je k tebe dobrý?“
„Dobrý je slabé slovo.“
„Chcela by som vedieť ako som ich vychovala. Brad je niečo úplne iné ako Dylan. Brad skončil strednú, už pracuje ale stále býva u nás. S Frankom by sme chceli mať na starobu už kľud, no s ním sa to nedá a Dylan? Ten študuje na prestížnej univerzite v Portlande.“
„Vychovali ste ho dobre Caren. Každý deň začína tým že ma pobozká a za deň mi povie aspoň päťkrát ako veľmi ma miluje. Je hotový džentlmen. Myslím že to je úplne dokonalý muž.“
Caren si uvoľnene vydýchla a potom ma objala. Vrátili sme sa spolu do obývačky kde chalani popíjali pivo.
„Zlatko, nemal si dnes zápas?“ položila som Dylanovi ruky na plecia a on ma objal a posadil na svoje kolená.
„Na sedenie je dosť miesta,“ ozval sa Brad s ďalšou blbou poznámkou.
„Brad!“ okríkla ho mama.
„Mal, neboj, všetko stíhame. Pôjdeš sa pozerať dúfam.“
„Ako stále,“ usmiala som sa. Dylan ma silno objal a hlavu mi ponoril pod ruku.
„Vidíte akú perfektnú mám priateľku?“ zaškeril sa na rodičov a všetci okrem Brada sa začali smiať.
„Milujem ťa,“ zašepkal mi do ucha keď smiech doznieval aby to nikto nepočul. Ústami som mu naznačila moju odpoveď a pobozkala som ho na kútik jeho pier.
„Tak sa opatrujte,“ povedala Caren na rozlúčku a objala ma.
„Snáď nás ešte navštíviš,“ ozval sa Frank.
„Ďakujeme,“ povedali sme s Dylanom naraz.
„Majte sa,“ zakričal Dylan keď mi otváral dvere od auta. Zamávala som im cez čelné sklo a oprela som sa o operadlo. Dylanov otec otvoril bránu nejakým tlačidlom pri dverách a tak sme v kľude vycúvali. Ešte raz sme im zamávali.
„Teraz na zápas,“ sladko ma pobozkal a dupol na plyn.
V hale to aj dnes praskalo. Hralo sa o postup do semifinále a preto zápas mal byť ťažký. Všetci sa prekrikovali, dohadovali a smiali. Hudbu bolo počuť aj za ťažkými dverami.
„Dávaj na seba pozor. Je tu nával. Keď skončíme seď na mieste, odíď až neskôr jasné?“
„Neboj sa, snaž sa miláčik,“ pohladila som ho po líci.
„Milujem ťa,“ zakričal mi do ucha aby ho bolo počuť cez ten hurhaj.
„Aj ja teba,“ silno sme sa pobozkali a rozlúčili. Pomedzi ľudí som sa pretlačila do haly. Bolo tu pár študentov z našej školy ale sedeli na druhej tribúne. Zbadala som tam Ryana, Josha a Amy. Podišla som k nim.
„Ahoj ľudkovia,“ pozdravila som ich. Všetci sa usmiali a uvoľnili mi miesto.
„Ahoj, čo tu robíš?“ opýtala sa Amy a podala mi pohár s Colou.
„Chodím tu na Dylanove zápasy.“
„Veď ste sa rozišli, nie?“
„Včera ma pozval do kina, no a dali sme sa zasa dokopy,“ usmiala som sa spokojná so spomienkami na včerajší večer a najmä noc.
Amy sa nervózne oprela o sedadlo a sledovala hráčov, ktorý vybehovali von zo šatne. Dylan sa rozprával so smiechom s nejakým kamarátom. Jeho dobrá nálada mi vyčarila úsmev. Rozohrávali sa na kôš a jednoducho blbli. Mala som chuť vybehnúť tam a vybozkávať ho. Keď však zaznel klaksón a tréner si ich k sebe zavolal zvážnel. Tváril sa seriózne ako keby išlo o dôležitú prácu. Všetci prikyvovali nad slovami trénera a hľadeli na jeho tabuľku kde im kreslil plán. Hráči aj tréner vydvihli päste do vzduchu, spojili ich a niečo zakričali. Rozbehli sa na ihrisko a postavili sa do pozoru ako pred útokom. Dylan išiel rozohrávať a získal nám loptu, tým sa zápas začal.
Všetci pišťali keď sa jeden z našich sám blížil ku košu ale minul. Chcela som zakričať Dylanove meno keď sa mu naskytla taká istá možnosť ale futbalisti ma predbehli. Začali nahlas skandovať jeho meno a mne neostalo nič iné iba tichučko sedieť a prizerať sa.
„5, 4, 3.....“ všetci odpočítavali sekundy do konca. Naši vyhrávali a preto bola atmosféra úplne dokonalá. Práve si hráči prihrávali loptu aby to zdržali.
„2, 1!“ ľudia začali vrieskať, pískať, tlieskať a objímať sa.
„Áno,“ vzala ma do náručia Amy a triasla so mnou keď poskakovala. Josh mi dal pusu na líce a Ryan ma vydvihol do vzduchu. Ľudia vybehli zo sedadiel k basketbalistom a gratulovali im. Rozhodla som sa ísť za Dylanom. Vybehla som z tribúny dole po schodíkoch a cez ľudí som sa k nemu predrela. Práve si podával ruku s nejakým chlapom.
„Dylan!“ zakričala som aby si ma všimol. Obrátil ku mne hlavu a potom aj celé telo. Roztvoril náruč a ja som sa mu do nej vrhla.
„Snažil som sa?“
„Bol si dokonalý, len troška smrdíš,“ zasmiala som sa a vášnivo ho pobozkala.
„Pôjdem sa osprchovať, neboj. Fandila si?“
„Bola som pri Ryanovi, Joshovi a Amy.“
„Videl som Vás. Musím ísť zlatko, uvidíme sa neskôr pred telocvičňou dobre?“ S úsmevom som prikývla a on ma ešte raz pobozkal. Položil ma na zem a ja som odišla naspäť k priateľom.
„Zasa spolu?“ zakričal do hluku pobavene Josh.
„Hej,“ usmiala som sa od ucha k uchu.
Božeee ďakujem za 10 Votes na minulej časti. Boli tam tak rýchlo až som sa skoro nestihla spamätať. Ak chcete ďalšiu časť Vote a Koment :*
Love u
YOU ARE READING
Láska a iné starosti ✔️
RomanceDylan a Rebeca sa spoznajú na vysokej škole. Z ich rýchlo vybudovaného kamarátstva sa vyvinie láska a oni padnú do vzťahu plného vášne a romantiky. V dokonalej romanci im ale bránia problémy, ktoré sa pripletú do cesty. Rebeca ma za sebou nepríjemnú...
