Láska a iné starosti ✔️

25.časť

Umyla som si zuby a odmaľovala sa. Prebehla som po chodbe späť do Dylanovej izby. Spokojne oddychoval s rukami založenými za hlavou. Potichu som zabuchla dvere a pricupkala k nemu. „Už som mala byť pri Care,“ zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu.

„Nechoď preč,“ skĺzol nižšie a zaboril si hlavu do môjho krku.

„Nejdem. Chcem byť pri tebe,“ hladila som ho po vlasoch. „Na zápase si mal dobrú náladu.“

“Kto by nemal po takom skvelom dni? Inak odkiaľ poznáš Brada?“

„Už som vravela, zo strednej.“

„Netvárila si sa veľmi nadšene keď si ho zbadala.“

„Nemali sme spolu dobrý vzťah. Rozišli sme sa v zlom. Neriešme tu tvojho brata,“ pousmiala som sa.

„Pravda, dnes som ťa ešte poriadne nebozkával, treba to zmeniť,“ prevrátil sa na mňa a priložil svoje čelo k môjmu. Dal mi rýchli bozk na nos a potom konečne na pery. Intenzívne pohyboval jeho dokonalými perami. Pootvorila som ústa a on mi jazykom vošiel dnu. Vášnivé bozkávanie nahradili pomalé bozky. Rukami mi prešiel pomaly pod tričko a hladil mi jemne brucho. Vyhrnul ho trocha vyššie a pobozkal ma jemne nad pupok. Vzdychla som. „Milujem ťa.“

„Aj ja teba,“ pobozkal ma ešte raz a odišiel zhasnúť svetlo. Priľahol si ku mne a obmotal mi ruky okolo brucha. Po príjemnom polhodinovom mojkaní sme konečne zaspali.

Skoré ranné slnečné svetlo bolo dosť nepríjemné. Cez zatiahnuté žalúzie okna mi svietil jeden pásik priamo do oka a prebral ma. Hodinky na nočnom stolíku ukazovali 6:01. Bola nedeľa. Už dávno som sa tak netešila na pondelok. Všetko bude ako nedávno. Chcem aby ma Dylan všade bozkával, odkedy sme znova spolu nemôžem sa ho nabažiť. Jednoducho sa to nedá, ale zasa nemôžem byť veľmi náročná.

Postavila som sa z postele a boso prešla k dverám. Zo skrinky pri telke som si vytiahla deku, zakutrala som sa do nej a posadila sa na gauč. Zapla som telku a rýchlo ju stíšila aby to nezobudilo Dylana. Práve začalo Good morning America, mne, najviac sympatický moderátor uvítal divákov a povedal čo nás čaká. Práve varili v kuchynke raňajky.

„Teraz pridáme rozmiešané vajíčka s cibuľkou,“ povedal šéfkuchár a nasypal do panvice zmes. Všetko chutne zasyčalo.

„Ahoj miláčik,“ zacítila som dlane na mojich pleciach.

„Ahoj, prečo nespíš?“

„Bez teba sa to nedá. Keď viem že si pri mne ale nie v posteli, nemôžem spať,“ preskočil ku mne a začal ma objímať. Chichotala som sa lebo ma šteklil po bokoch.

„Prestaň!“ dychčala som. Odtiahol ruky a dal mi bozk na líce.

„Si hladná? Urobím niečo?“

„Koľko je hodín?“

“Sedem.“

„Dobre, zrob niečo, ale píš si že ti budem asistovať. Začínam sa totiž trocha nudiť,“ uškrnula som sa.

„Nemám s tým problém,“ v momente na za ruku vytiahol na nohy a mieril do kuchyne.

„Zajtra pri tebe budem sedieť na obede. Nieže tam príde zasa nejaký idiot a podsadí ma, jasné?“ zdvihol výhražne prst a usmial sa.

„Už sa to nestane,“ zasmiala som sa a objala ho okolo pása. Zdvihla som hlavu do výšky. Ruku mi dal za hlavu a pritisol pery na moje.

„Uvidíme sa zajtra,“ pohladila som ho po líci, dala som mu rýchli bozk a odišla hore do izby za Carou. Ležala rozvalená na posteli ponorená v učebniciach a niečo si mrmlala popod nos. Okamžite ako ma zbadala, zabuchla knihu a napäto sa posadila na posteľ. Vyčarila ten najširší úsmev aký dokázala a zapišťala keď som sa usmiala aj ja.

„Hovor, preháňaj, davaj.“

Všetko som jej vyrozprávala, nemohla som vynechať detaily inak by ma zabila. Jediné miesto kde som detaily vynechala bola noc keď sme spolu spali.

„A aký je v posteli? Bol taký dobrý ako sa o ňom hovorí?“ zvedavosť z očí jej sršala ako blesky.

„Bol dokonalý,“ vyčarila som milý úsmev, zavrela oči a vyhodila si spomienku ako na mne Dylan leží a jemne mi dáva pusu. Musela som sa pousmiať.

Snáď sa vám nová časť páčila. Nieviem prečo, no mne sa to zrazu zdá ako najväčšia blbosť čo som mohla písať :D nevadí, časti pridávam pre vás nie pre mňa. Ak je na časti dosť Votes, tak to je pre mňa signál že chcete pokračovanie :) ďakujem za ohlasy.
Love u