Láska a iné starosti ✔️

17.časť

Dylan do konca týždňa neprišiel do školy, cítila som sa za to trocha vinná ale stále som si dodala že za to môže sám.

„Zapni mi to prosím,“ popýtala som Caru. Chytila do rúk zips mojich šiat a vytiahla ho hore. Prehodila som si vlasy znova na chrbát a obrátila som sa k nej.

„Tak čo povieš?“

„Myslím že Peter prestane dýchať len čo ťa uvidí,“ zasmiala sa a podala mi kabelku. Obula som  si lodičky a rozlúčila sa s ňou.

„Ahoj,“ usmiala som sa naňho. Stál pred budovou, mne chrbtom ale okamžite ako sa otočil otvoril ústa dokorán..

„Páni moji! Dylan asi nevie o čo prišiel.“

„Nechcem o ňom hovoriť.“

„Chápem,“ podal mi ruku aby som zišla po schodoch. Nastúpili sme pomaly do jeho BMW, ani sa nepýtam odkiaľ ho má, a vyrazili, neviem ešte kde.

Zastali sme pred domom. Obzrela som sa okolo. Nepripomínalo to nič. Ani reštauráciu ani nejaký klub, iba dom. Otvoril mi dvere a ja som vyšla von.

„Kde to sme?“

„Toto je môj dom,“ ukázal pred seba a chytil ma za ruku. Ťahal ma pomaly dnu a zatvoril za nami dvere. Poobzerala som sa po rozľahlej chodbe a vyzliekla si kabát. Zavesil mi ho na vešiak a premiestnili sme sa do obývačky.

„Napadlo ma že by sme si mohli pozrieť nejaký film a objednám čínu,“ prisadol si ku mne. Obzerala som sa dookola a nič som neodpovedala.

„Kto ti kúpil tento dom?“ dostala som nakoniec zo seba.

„To rodičia, na narodeniny. Sme bohatí takže to nebol problém,“ žmurkol na mňa s obrovským úsmevom. V tom momente sa mi trocha zhnusil. Myslel si že som nejaká lacná zlatokopka? Myslenie jeho rodičov som však nechápala. Narodeninový darček? Dom! Veď prečo nie?

„Objednaj tú čínu,“ zahlásila som na koniec a on odišiel do kuchyne. Chvíľu bolo počuť jeho hlas ako niečo hovorí a potom sa vrátil na gauč. Ako doniesli jedlo, najedli sme sa na prasknutie a Peter zapol nejaký romantický triler. Prekrútila som očami. Sedel hneď vedľa mňa a tak mi cez plecia prehodil ruku. Nebolo mi to príjemné, no možno zabudnem na Dylana ak to bude pokračovať ďalej. Chcem niekoho odznova ľúbiť aj keď od rozchodu to je len týždeň.

„Rebeca, už mesiac sa mi páčiš. Keď si začala chodiť s Dylanom, všetci o vás hovorili a ako som vás pozoroval zaľúbil som sa do teba. Veľmi ťa milujem Beca a chcem ťa. Mala by si to vedieť,“ pobozkal ma na líce.

„Milujem ťa sú silné slová,“ odvrkla som.

„Viem, ale ja to k tebe cítim,“ v momente ma pretočil pod neho a ja som ostala mimo.

„Čo to robíš?“ chcela som sa postaviť ale nešlo to. Rukami ma silno držal pri ňom a uškŕňal sa. Prilepil sa mi na pery a začal na nenásytne bozkávať. Chcem zabudnúť. Chcela som zabudnúť a tak som mu ich opätovala ale so slzami v očiach. Prižmúrila som ich aby nevytiekli. Moje pery do tých jeho vôbec nepasovali. Mal ich ostré a ja jemné. Mal ich veľké a ja malé. Boli úplne iné. Keď mi rukami išiel zájsť k zadku rýchlo som sa odtiahla.

„Stalo sa niečo?“

„Chcel si mi hladiť zadok,“ skrížila som si ruky na prsiach.

„Sorry, nevedel som si pomôcť.“

Prišlo mi nevoľno, to všetko čo som pred chvíľou urobila bolo, aby som zabudla na Dylana ale nepomohlo to. Peter ma znova objal ale tento raz si ľahol a položil ma vedľa seba. Ruku mi omotal okolo bokov a ja som sa premáhala aby som neušla od neho preč. Išiel na všetko priveľmi rýchlo a to sa mi zdal v pondelok milý.

Domov ma odviezol až o desiatej. Čas s ním išiel neskutočne pomaly. Nebol ani milý, ani zábavný. Bol proste normálny, choval sa ako 40 ročný muž. Pred vchodom do budovy ma začal vášnivo bozkávať ale ani teraz nám pery nezapadli. Odtiahla som sa. „Tak, vďaka a ahoj,“ zamávala som a utekala hore schodmi. „To bolo strašné!“ oznámila som Care vo dverách.

„Čo?! Prečo?!“ vybehla spod periny.

„Prišli sme k nemu domov a on ma začal bozkávať a chcel mi hladiť zadok, kto vie kde by zašiel ak by som sa neodtiahla. Možno by som skončila v jeho posteli, teda ak to nechcel robiť na gauči. Ale najmä, je to na prvom rande,“ vyzula som si lodičky a vrhla sa vyčerpaná na posteľ.

„Pane bože,“ zastukala, „chlapec má odvahu. Takže si sa s ním nevyspala?“ „Jasné že nie!“ vykríkla som a vyznelo to dosť zúfalo. Možno to zúfale aj bolo. Tento večer si pripíšem na zoznam tých najhorších večerov aké som zažila, no prvé miesto neobsadí. Prvé miesto obsadí niečo čo nikdy nikto neprekoná. Taký zoznam však mám zatiaľ iba v mojej hlave a toto rande sa umiestnilo na treťom mieste. Druhá, bola noc, keď ma Dylan podviedol. Prezliekla som sa, umyla, odmaľovala a pobrala som sa spať. Mala som blbý pocit, ako keby som zrobila niečo zlé a nemiestne, ako keby som to nemala robiť, ako keby som niekoho tým mohla raniť ale ranila som iba seba. Po hodine premýšľania teda dve hodiny po skončení rande som stále cítila jeho hnusné bozky. Prešla som do kúpeľne a vydrhla si ústa. V zrkadle som zbadala že mám sotva otvorené oči. Vrátila som sa do postele a konečne zaspala.

Ľudkovia, ak sa vám to aspoň trocha páči, tak prosím Vote ;) Thanx
Love u