34.časť

5.4K 286 16
                                    

Užite si časť :) Love u

Cesta bola doslova nekonečná. Museli sme obchádzať dve havárie. Vypočítaný čas príchodu sa pretiahol o dve hodiny. Teda na siedmu večer. Celá dobitá som vošla do Dylanovho domu. Jacob bol práve na WC-ku odkiaľ nám aj zakričal jeho „Čaute!“ Dvere do spálne som vykopla a celá stuhnutá sa hodila bruchom na posteľ.

„Nie si hladná?“ ozval sa unavený Dylanov hlas vo dverách.

„Iba celá dobitá,“ natiahla som si chrbát ako mačka a ľahla si späť.

Dylan si z kufra vybaľoval veci, kým ja som oddychovala na posteli. Sem-tam som sa prevalila na jeden alebo druhý bok. Jeho kroky boli počuť po celom byte a aj nadával. Dvere trieskali keď išiel hodiť špinavé oblečenie do práčky a keď sa vrátil. Vyvolalo mi to nepríjemnú bolesť hlavy.

„Krista!“

„Prosím tichšie,“ skuvíňala som a ponorila si hlavu do zimného vankúša. „Čo sa stalo?“

„Nechal som si u vás mikinu!“

„Tichšie,“ zvýšila som hlas. „A to je až také podstatné? O mesiac ti ju donesiem späť ak ti tak veľmi chýba.“

„To bola jediná mikina, ktorú teraz mám. Ešte jedna tu je ale perie sa! Doboha čo si mám zajtra obliecť?!

„Už riešiš problémy, ktoré majú ženy. Prosím tichšie inak ma rozstreli.“

„Je ti zle?“ Asi si až teraz všimol že sa necítim dobre.

„Áno, od rána ma boli hrdlo a duní mi teraz v hlave,“ objasnila som mu situáciu a sťažka vydýchla. Spánky mi tancovali ako keby sa uchádzali o hlavnú úlohu bubnov v muzikáli. Pravidlo prijatia je čo najviac udierať a myslím že oni to vyhrajú, teda ak by niečo také naozaj bolo.

„Prepáč, už som ticho,“ ľahol si jemne na môj chrbát a telo mi kleslo ešte hlbšie do matracu. Pri každom nádychu to bolo horšie. Nakoniec sa mi podarilo nejako zaspať.

Ráno som sa zobudila vedľa Dylana už v pyžame, myslím že ma prezliekol. Cítila som sa oveľa lepšie až potom som sa pozrela na hodinky. Bolo iba pol šiestej. Panebože! Posledný deň prázdnin a ani teraz si dlho nepospím. Začala som sa prehadzovať hore-dole aby som našla správnu polohu. Raz som si ani nevšimla ako blízko mňa je Dylan a keď som sa hodila na druhú stranu dala som mu ranu do brucha.

„Panebože!“ zvrieskol a schúlil sa do klbka.

„Ježíš prepáč, ja som nechcela, nevšimla som si ťa. Prepáč mi to. Bolí to veľmi?“

„No, dosť,“ hlas mal tenučký a skuvíňal. Asi som ho tam zasiahla lakťom lebo iba ten som cítila.

„Je mi to ľúto zlatko, naozaj. Nechcela som.“

„To bude dobré, ešte šťastie že si nezasiahla nižšie,“ skonštatoval. Nižšie? Och, tak to bolo fakt šťastie.

„Je mi to ľúto, naozaj. Prepáč.“

“To nevadí, ja to rozbehám na tréningu,“ obrátil sa ku mne. Odtiahla som mu ruku, s ktorou si držal udreté miesto a začala som ho hladiť sama. Zohla som sa troška pod perinu, nadvihla mu tričko a pobozkala jeho dokonalé brucho. Nevedela som sa odtrhnúť. Vzal ma do náručia a vytiahol vyššie.

„Milujem ťa,“ zašepkal a rukami mi blúdil pod tričkom. Rukou som zašla za gumu jeho trenírok a prechádzala po okraji. Nakoniec som mu ich stiahla.

„Si si istá?“ zavzdychal. Prikývla som a pobozkala ho. Vyzliekol mi tričko a začal sa pohrávať s nohavičkami. Medzitým si vyzliekol aj to svoje a hodil ho k oknu. On bol nahý a ja som mala ešte nohavičky. Nadvihol svoje telo nado mňa tak aby sa ma ešte nedotýkal. V momente sa však postavil a odišiel pre ochranu. Ako sa vrátil vpadli sme do ďalšej spoločnej vášnivej chvíle. 

* * *

Celý zadychčaný a spotený sa uložil vedľa mňa. Všetko bolo dokonalé. Ľahla som si na jeho hruď a nohy sme spolu preplietli keď som zacítila..... „Choď si to dať dole,“ poprosila som. Vybehol von z postele, znova do kúpeľne. Podľa zvuku tečúcej vody si umýval ruky a vrátil sa ku mne. Opäť som si s ním preplietla nohy a našťastie už nič nezavadzalo.

„Si dokonalá Rebeca,“ dal mi bozk na vlasy. Spokojná som sa usmiala a zavrela oči. Zaspala som.

„Srdiečko,“ ozval sa jemný hlas v mojich ušiach. Teplý dych mi ovial šiju. Zacítila som bolesť na hrudníku. Prsia som mala tvrdo vrazené do matracu. Prevrátila som sa stukajúc na chrbát. Dylan mi prstom prešiel okolo kľúčnej kosti, po hrudníku až po pupok kde ma to zašteklilo.

„To bolo úžasné,“ pošepkala som mu koketne do ucha.

„Ty si bola úžasná,“ dal mi jemný bozk a odišiel z postele. Vzal zo zeme boxerky, obliekol si ich takže mu už nič nebolo vidno a odišiel z izby. Zastukala som. Ako som si vôbec zaslúžila takého úžasného muža? Vyčarila som ten najväčší úsmev a vyšla z teplej postele. Za oknom to vyzeralo na pekný deň. Obliekla som sa a vyšla som vonku. Za kuchynským stolom sedel Jacob a robil niečo na mobile. Dylan postával pri vaflovači a pracoval na vaflách.

„A ja som si aspoň raz myslel že ťa prekvapím raňajkami do postele.“

„Máš smolu, veď si vedel že som hore. Inak ahoj Jacob,“ usmiala som sa. Mykol ku mne hlavou a pozrel sa znova do displeju. Dylan nám všetkým naložil vafle, po raňajkách som z kabelky vytiahla tabletky od mami a jednu polkla. Aspoň mám aj ja istotu.

Láska a iné starosti ✔️Where stories live. Discover now