Láska a iné starosti ✔️

48. časť

Keďže musíme chodiť zasa do školy, čo určite nikoho neteší, dúfam že vás aspoň troška poteší táto nová časť. Ďakujem za votes a Do-Ko-Na-Le komentáre pri ktorých sa stále usmievam ako idiot. Veľmi si ich vážim a ďakujem :) Love u

Zobudila som sa na hladenie po chrbte. Spala som tak že som si do matracu vtisla prsia. Do bokov som mala potiahnutú plachtu, pod ktorou sme spali. Síce bola teplá noc, no nie až tak že by sme spali bez prikrývky. Bolelo ma celé telo. Bola som úplne vyšťavená. Kto vie ako to je u Dylana.

Jeho pery som zacítila medzi mojimi lopatkami a postupoval nižšie. Rukou ma hladil tesne nad nahým zadkom. Striaslo ma keď to zašteklilo a on sa zasmial do mojej kože na chrbte.

„Dobré ránko," zatiahla som a prevrátila sa na chrbát. Ledva som odlepila od seba viečka. „Všetko ma bolí."

„Aj mňa, no stálo to za to," prisal sa mi na pery. Pohrával sa s mojimi a ja s jeho. Ruky som mu obmotala okolo krku a on ma vytiahol do sedu. Naše pery sa od seba ani na milisekundu neodtiahli. „Srdiečko, mali by sme ísť na raňajky. Sú iba do deviatej a je osem."

„Dobre," vzdychla som. Natiahla som si rifľové kraťasy, biele tričko s čiernou potlačou Paríža a na nohy som si obula šľapky. Za ruku sme šli po chodbe, do výťahu a aj do jedálne. Dylan mi strčil do ruky jeden tanier a pustil ma pred seba aby som si nabrala prvá. Rozhodla som sa pre šunku, buchtu, vajíčko natvrdo a paradajku. Mňami. Usadili sme sa za stôl a začali jesť. Dylan mal pred sebou štyri hrianky. Ja by som to nikdy nezjedla, no po takej noci to asi potrebuje. Hodila som si do úst vajíčko a odkusla si z buchty. Prezerala som si jeho tvár a telo. Plne som si uvedomovala jeho prítomnosť. Tak rada by som s ním bola, možno aj navždy, no keď sa dozvie o Bradovi, všetko sa rozpadne.

„Dylan?"

„Hm?"

„Išiel by si sa so mnou dnes prejsť po meste? Chcem si prezrieť obchody, možno niečo kúpim sestrám."

„Jasné," nahol sa a pobozkal ma. Bol to zvláštny bozk, pretože mal plné ústa ako syseľ.

Zaklopali sme na izbu Dylanovych rodičov a čakali kým otvoria. Otvorila Caren. Vyzerala byť svieža a spokojná. „Mami, ideme s Becou do mesta. Nehľadajte nás," zamával Dylan a ťahal ma preč. Obrátila som sa dozadu aby som jej mohla ešte zamávať.

„Hneď sa vrátim," zašepkal mi do ucha Dylan keď som si v jednom obchodíku prezerala sošky tanečníc hula hula. Už viem čo kúpim sestrám. Mala som pre ne vyhliadnuté krásne mušle a tieto tanečnice. Snáď sa potešia. Podala som to predavačovi. Mal hnedé kudrnaté vlasy a orieškové oči. Usmial sa na mňa a pozdravil ich jazykom: „Aloha."

„Ahoj," začala som po anglicky.

„Chceš to aj zabaliť?" prepol svoj mozog na angličtinu.

„Do nejakej tašky možno, teda ak by sa dalo."

„Pre teba všetko," žmurkol na mňa a obrátil sa mi chrbtom aby zo spodnej police vytiahol tašku.

„Čo to má byť?" ozval sa nahnevane Dylan a majetnícky si omotal ruky okolo môjho pása. „Prečo na teba, doriti, žmurká?"

„Dylan, kľud," prešla som mu dlaňou po hánkach a pritisla sa na jeho mohutnú hruď. Cítila som sa pri ňom niekedy dosť malá. Chlapec sa opäť otočil k nám s úsmevom na perách, no zamrzol mu keď zbadal môj doprovod. Nervózne si odkašľal a bez slova to zbalil do tašky. Podala som mu peniaze a s Dylanom sme zmizli z obchodu. „Nemáš dôvod žiarliť, poklad. Iba na mňa žmurkol, ani som to nevnímala," upokojovala som môjho milého aj naďalej keď bol v jednom kuse napätý ako struna. Trocha sa uvoľnil. „Inak kde si zmizol?"

„Prekvapenie," uškrnul sa.

Bolo šesť hodín. Mala som na sebe letné šaty lososovej farby a vo vlasoch sponku, ktorá bola ako kvet. Kvet mal pleťovú farbu a preto v mojich hnedých vlasoch vyznel. Na nohy som si dala balerínky a vzala si malú kabelku cez seba. Dylan mal košeľu slabo modrej farby a čierne obtiahnuté nohavice. Na stokrát si upravoval vlasy. „Prestaň s tým už," zastavila som ho v pohybe tesne pred tým než si opäť prehrabol vlasy. „Vyzeráš super."

Uchechtol sa. „Myslím že to by som mal povedať ja tebe, kráska." Zohol sa a dal mi pusu na líčko. Prešiel do izby a začal sa hrabať v šuflíku v nočnom stolíku. Niečo odtiaľ vytiahol, no hneď si to strčil do vrecka na nohaviciach, teda som to nemohla vidieť.

Vyšli sme na ulicu, kde nás už čakal zvyšok. Naozaj sa teším. Dobré jedlo v kruhu Dylanovej rodiny. Jediný, ktorý mi tu vadí je jeho brat. Na neho si asi nikdy nezvyknem a veď si zvykať ani nemusím. Za chvíľku sa s Dylanom rozídem, iba kvôli tomu čo mi urobil na strednej.

Usadili sme sa do rohu za stôl v obdĺžnikovom tvare. Dylan si cez moje plecia prehodil ruku a narýchlo na pobozkal na pery.

„Mami, povedz im niečo preboha. Každý deň sa všade len olizujú nech s tým prestanú aspoň teraz," prosil matku Brad. Vyvrátila som oči dohora. Bol ako malé udurdené detsko. Naozaj nebol veľmi vyspelý a zasekol sa niekde v šestnástke.

„Veď sú spolu zlatí," povedala neodtrhujúc zrak od jedálneho lístka.

„Keď si raz niekoho takého ako je Rebeca nájdeš a budeš ju tak milovať ako ja ju, tak tú ženu budeš tiež všade bozkávať," usmerňoval brata Dylan. Pousmiala som sa nad jeho slovami. Aby som mu nejako naznačila moju vďaku, a možno ešte troška vyprovokovala Brada, oprela som si hlavu o jeho plece.

„Pf, nemôžeš ju milovať po tak krátkom čase."

„Myslíš?"

„Viem to," odsekol.

„Čo ty o tom vieš?" vyštekol naspäť Dylan. Otec sa na nich pozeral ponad jeho okuliare na čítanie. Zvraštil obočie keď zistil že sa to vyhrocuje k hádke. Musela som zasiahnuť.

„Chalani, dosť. Chováte sa ako malí. Sme v reštaurácii tak sa trocha kontrolujte."

„Dobre, sorry," ospravedlnil sa Dylan bratovi a čakal aj na jeho prepáč.

„Hej, sorry. Rozhodne ju miluješ, lebo to čo ste včera stvárali počulo určite celé poschodie."

Dylan zaťal päste a mne padla sánka.

„A dosť! Ešte jedno slovo a poletíte, obaja! A ja a vaša mama sa tu najeme s Becou sami!" tak teraz sa do toho zapojil už aj Frank. Určite som bola od hlavy po päty zaliata v rumenci. Od hanby som sa mohla aj prepadnúť. Chcela som ísť na WC a tam to rozdýchať, no prišla čašníčka a tak som si musela objednať.