Láska a iné starosti ✔️

29.časť

Sobota. Ešte nás čakal týždeň a jeden deň v tomto dome s mojimi rodičmi, ktorým Dylan očividne neprišiel na chuť. Cez noc sa môj miláčik strepal z postele, je tu málo miesta, a dopadol na svoju. Nerušilo ho to, ďalej si pochrapkával aj keď ja som sa zľakla.

Pohladila som ho po vlasoch a odišla z izby. Z kuchyne som počula hlasy rodičov, vraveli o nejakom pláne na dnešný deň. Dvojčatá stále spávali dlho. Zbehla som dole úzkymi, drevenými schodmi a zabočila do kuchyne. Rodičia boli nevyspatí, čo prezrádzali kruhy pod očami. „Dobré ráno," namiesto odpovede sa jeden na druhého pozreli a prisadli si oproti. Z košíka som si vzala jablko, nemala som na nič iné ráno chuť.

"Medzi tebou a Dylanom. Aké je to vážne?" začal ocko.

„Dosť," usmiala som sa na nich. Vyzerali dosť zmetene. Ak si myslia že im poviem ako je to v posteli, mýlia sa.

„Čo je dosť?" nedala sa mamina.

„Mami, ak si myslíš že ti tu budem všetko medzi nami popisovať tak sa mýliš a už vôbec ti neodpoviem na otázku či spolu spávame."

„To sa ťa ani nepýtam. Chcela som sa ti ospravedlniť za včerajšok, neboli sme k nemu príjemní. Chápeme že ho ľúbiš a prejeme vám to. Len sme nemohli uveriť že nám naše dievčatko už vyrástlo," silno ma objala.

"Neboj mami, stále som to ja len už nemám podobu krpca." Otec sa zasmial a pridal sa do hromadného objatia.

„Snažte sa prosím, veľa pre mňa znamená." Obidvaja prikývli a mne sa vyčaril na tvári úsmev. Zhora sa ozvalo buchnutie dverí a pomalý dupot po schodoch. Do kuchyne opatrne vošiel Dylan. Natiahla som k nemu s úsmevom ruku a pritiahla ho k sebe.

"Dobré ráno," usmial sa na mojich rodičov.

"Dobré Dylan, dáš si niečo na raňajky?"

„Nie, ďakujem. Zatiaľ nie som hladný. Ahoj," posledný pozdrav mi už iba zašepkal do ucha a dal mi bozk na líčko. Pohladila som ho po líci a on sa usadil na stoličku vedľa mňa.

„V noci si drbol z postele," oznámila som mu. Prekrútil očami a zamrmľal niečo v zmysle to je už jedno. Rodičia mali naozaj dobrú náladičku. Buchli ďalšie dvere a ja som vedela že sa blíži pohroma. „Do čerta Sandra vracaj mi tú špirálu inak schytáš!" vbehli dvojičky do obývačky a všetci sme na nich pozerali. Škriepili sa na pohovke a ani z diaľky mi teraz neprišli ako teenegerky.

„Rebeca," poprosila mama a ja som si vzdychla. Odišla som teda za nimi do obývačky. Emily dobre že sestre celú nohu nevopchala do nosa a nezlomila jej ruku.

"Tak dosť! Načo je Vám maľovať sa aj ráno? Najprv sa naraňajkujeme. Doriti baby," priskočila som k nim a odtrhla jednu od druhej. Odulená Emily v mojej ruke vedela že nemá inú šancu. To bude naozaj romantický týždeň. Z kuchyne som pociťovala zvedavé pohľady. Sestra mala na tvári rozmazanú špirálu a make-up iba na polke tváre.

„Ak ti tak chýba špirála, choď do mojej béžovej tašky, vyber kozmetickú tašku a vezmi ju. Ale okamžite ju vráť späť a nieže sa budeš hrabať v nejakých iných veciach," pustila som ju a ona šprintovala hore. Sandra ju pomalým krokom nasledovala. Tými inými vecami som myslela samozrejme Dylanove, predstava že sa mu prehrabávajú v trenkách so mnou zatriasla. Vrátila som sa k jediným normálnym ľudom v tomto dome a odpila si z maminej kávy. A to bolo len ráno, pomyslela som si. Rukou som hladila Dylanovo stehno.

"Chcela by som dnes ísť trocha do mesta. Poukazovať mu to tu a tak," oznámila som rodičom.

„Dobre. Užite si to."

Postavili sme sa spoločne od stola a kráčali hore schodmi do našej izby. Ako som otvorila dvere sestrička ešte stále prehrabávala moju tašku, nemala v ruke len špirálu ale aj iné šminky. Vypadla z izby a my sme ostali sami. Z kufra som si vytiahla kraťasy červenej farby, dnes bude totiž teplo a pridala som biele tričko. Doplnila som to striebornými doplnkami. Umyla som sa, učesala a namaľovala kozmetikou, ktorú mi sestra medzitým doniesla a tak načapala Dylana bez trička. Všetci traja sme ostali zaskočený až nakoniec za mojej pomoci vypadla.

"Ahojte, vrátime sa možno ku večeru!" zakričala som rodine do obývačky.

„Dovidenia!" rozlúčil sa Dylan a rýchlo si bral veci.

„Ahojte!" započula som už len to a buchla vchodové dvere. Natiahla som si cez plecia rifľovú bundu a chytila Dylana za ruku. Mestečko nebolo veľké, iba také stredné ale pekne upravené a na námestí boli slušné obchodíky, fontány a parky. Pešo sme to mali pomalou chôdzou za pol hodinky. Zabočili sme do pár obchodov, kde som chcela ísť a Dylan iba postával vedľa mňa keď som si prezerala kúsky oblečenia. V parku si po dlhom čase zafajčil rovno dve cigarety a potom ma pozval na obed. Vybrali sme si taliansku reštauráciu na okraji ulice. Sadli sme si na terasu s čiernym zábradlím. Okolo rástli rôzne stromy a pekne kvitli. Objednala som si cestoviny a Dylan nejaké mäso.

„To bolo bláznivé, vydržíš to celý týždeň?"

„Jasné, je to trocha oživenie. Máš zlaté sestry."

„Myslím že ich priťahuješ," zasmiala som sa a dlaňami si zakryla zahanbenú tvár.

"Tak to majú smolu, už som zadaný."

"Dúfam že myslíš mňa," podozrievavo som nadvihla obočie. Vyčaril úškrn a odhrnul mi z čela prameň vlasov.

„Jasné že teba hlupáčik."

„Prepáč ale sú v puberte a vieš, tvoje telo. Tomu sa nedá odolať, tak im asi prídeš sexi ale nechcú ťa zbaliť je to len tak že telom sa im páčiš," koktala som nervózne. Dylan sa zasmial a potriasol hlavou nad mojou nervozitou ako chcem obhajovať dvojčatá.

"Ja to chápem, srdce moje." Odtiahla som lakte zo stola lebo nám doniesli taniere s jedlom. Vidličkou som skúmala zaujímavo vyzerajúcu mňamku a napichla som si na ňu prvú a druhú cestovinu. Pomaly som si ju vložila do úst. Chutilo to úplne fantasticky. Napchali sme sa až do prasknutia. Dylan zaplatil a odišli sme preč. Prechádzali sme sa okolo fontán, sedeli na lavičke a pochodili ešte pár obchodov. Nakoniec sme sa zastavili ešte na zmrzlinu. Lízali sme ju keď sme kráčali domov, lepšie a dlhšie rande si neviem predstaviť.