Láska a iné starosti ✔️

36.časť

„Dobré ráno,“ pozdravila som Selenu. Presne s ňou som mala, tak ako každý pondelok, prvú hodinu. Chýbal mi však Dylan, ktorý mi napísal ráno SMS-ku. Tá znela: Ahoj, som chorý, nehľadaj ma dnes v škole, veľmi ťa ľúbim.

To na koho išla choroba by som ešte pred dvoma dňami povedala o mne. Rozhodla som sa teda že ho pôjdem poobede navštíviť. Určite bude ležať celý deň v posteli, teda bude doma. Bez neho som sa cítila zvláštne. Chýbal mi a preto som odratúvala každú hodinu. Na obed som nešla, vysvetlila som to Care a jej to očividne neprekážalo. V internáte som si nechala tašku, trocha som sa upravila a vzala si taxík, ktorý ma odviezol k Dylanovmu domu. Zaklopala som a čakala. Nechcela som zvoniť aby som ho náhodou nezobudila, ak by spal. Dvere otvoril Jacob, mal kruhy pod očami, tiež nevyzeral nejako extra odpočinuto.

„Ideš za Dylanom?“

„Jasné,“ usmiala som sa.

„Je vo svojej izbe,“ pozval ma dnu. Vyzula som si botasky a precupkala k jeho izbe. Jemne som zaklopala a otvorila dvere. Dnu bola tma, jediný slnečný lúč prichádzal cez vetračku na okne. Dylanovo telo bolo zahrabané pod paplónom a okolo neho bolo po päť vankúšov.

„Ahoj miláčik, spíš?“ zašepkala som a vošla dnu. Potichu som pribuchla dvere a prešla k nemu. Bol pretočený na bruchu, na kraji postele. Čupla som si k nemu a pohladila ho po líci. Pomaly otvoril unavené oči a niečo zamumľal.

„Nemyslel som si že prídeš, a už vôbec nie tak skoro,“ zavzdychal a prevrátil sa na chrbát.

„Chcela som ťa vidieť, dnes si mi v škole chýbal,“ dala som mu pusu na líčko, odtiahla pár vankúšov a pritlačila sa k jeho telu.

„Aj ty si mi chýbala,“ konečne sa pousmial. Zavrel oči, asi chcel oddychovať. Ponorila som si hlavu do jeho krku. Celý horel, horúčka zasiahla celé jeho telo. Určite mal vysokú teplotu. „Málokrát sa mi stáva že som chorý.“

„Stáva sa,“ zašepkala som. Celú hodinu sme bez jedného slova ležali vedľa seba. Potom opäť upadol do hlbokého spánku, ani nevnímal že som pri ňom. Dala som mu bozk na čelo a vyšla z izby. Jacob sedel na gauči s nejakou babou. Keď som zabuchla dvere na izbe postavili sa obidvaja naraz.

„Už môžem ísť k Dylanovi?“ spýtala sa Jacka a so mnou to myklo. Blondínka mala umelé kozy, veľké modré oči na ktorých bola hrubá čierna linka, červené tričko s veľkým výstrihom a jeany, tie jej siahali iba na boky. Vlasy mala zviazané do vysokého copu.

„Ako mu je Beca?“

„Práve zaspal, má horúčku.“

„Idem sa naňho pozrieť, chudáčik,“ zatiahla blondínka a prešla namyslene okolo mňa ako keby jej Dylan patril. Okamžite ako zavrela dvere na izbe pribehla som k Jacobovi.

„Kto to je preboha?“

„Tracy, Dylanova kamarátka, je z mojej školy. Raz sme boli v klube, tam sa tí dvaja spoznali. Neboj sa Rebeca, ona ho chce ale som presvedčený že on miluje iba teba.“ Nadvihla som urazene obočie a prešla do chodby. Obula som si botasky, schmatla som bundu a zmizla. Dylan spal, kto vie čo tam asi tá blondína robila, ak by som videla že ho obchytkáva zlomila by som jej tú ruku. Radšej som na to ani nemyslela a kráčala po uliciach rovno k internátu. Pešo som to mala asi 15 minút. Tesne pri križovatke mi zazvonil mobil. Na displeji svietila Dylanova rozosmiata tvár a jeho meno, plus číslo. Zodvihla som.

„Áno?“ opýtala som sa.

„Zlatko, kedy si odišla? Videla si Tracy?“

„Ta blondínka, ktorá sa tvári že si jej majetok? Áno, videla som ju.“