VII.

34 5 0
                                    

,,Sophia," počujem hlas.
,,Sophia, vstávaj..."
Pomaly otváram oči. Nado mnou stojí Cass, spoza nej presvitajú lúče vychádzajúceho slnka. Dnes na sebe nemá plášť, ale čierne tielko a na ňom má prehodené kožené popruhy na palicu. S jej strapatými blond vlasmi a škrabancom na ramene vyzerá ako vystrihnutá z nejakého dobrodružného filmu. Keď uvidí, že som hore, na tvári sa jej mihne úsmev. V ruke drží dve dlhé palice.

,,Je čas ísť," povie. Potom sa pozrie na môj členok a opýta sa:
,,Ako sa máš?"
Postavím sa. Členok ma už skoro vôbec nebolí.
,,Lepšie," odvetím.
,,To je dobré," povie a hodí mi jablko.
,,Ďakujem."
S chuťou sa zahryznem do jablka. Je výborné. Aj som zabudla, aká som hladná. Dnes budem potrebovať veľa energie. Začína sa môj výcvik.

Kráčame po lesnej cestičke smerom na lúku. Cass vraví, že je to najlepšie miesto na výcvik s palicou. A prečo nie? Je tam veľa priestoru na oháňanie sa palicou okolo seba... Našťastie to od prístrešku nie je veľmi ďaleko. Cass nesie palice, ja ruksak s obedom. Slnko pekne svieti a vyzerá to na pekný deň. Prichádzame na lúku.

Zastavíme uprostred a až teraz vidím aká je tá lúka veľká. Zložím ruksak na zem k osamelému stromu na lúke a idem za Cass, ktorá stojí o kúsok ďalej. V ruke drží obidve palice. Jednu mi podá a s druhou v ruke sa postaví oproti mne.

,,Môj výcvik zahŕňa tri lekcie" povie,
,,Základy, čo je správne držanie palice, obratnosť, a základné pohyby.
Výkon v boji, čiže obrana, útok a presnosť.
A nakoniec ťa naučím používať zopár iných zbraní."
Mám na jazyku otázku aké to budú zbrane, ale poviem si, že sa to v pravý čas dozviem.

,,Takže...postreh!" vykríkne zrazu Cass a hodí mi palicu. Skôr ako sa stihnem spamätať, palica leží na zemi. Je to obyčajný hrubší konár zo stromu, mierne zakrivený na konci. Pozriem sa na rovnú hladkú palicu, ktorú drží v rukách Cass.
,,Prečo nemôžem mať pravú palicu?" spýtam sa s náznakom krivdy v hlase.
,,Kto si počká, ten sa dočká," povie Cass a mykne plecami,
,,Ver mi. Viem čo robím."
So sklamaním zdvihnem zo zeme ten konár a postavím sa oproti nej. Palica, či konár, na tom nezáleží, poviem si, keď sa nenaučím bojovať, nikdy nezastavím strýka.

,,Chyť palicu do ruky, takto," povie Cass a postaví sa vedľa mňa, ruku s palicou natiahne dopredu. Zopakujem jej postoj a spýtavo sa na ňu pozriem. Cass prikývne.
,,Najprv ťa naučím pár jednoduchých trikov," povie a na ukážku chytí palicu do jednej ruky, zatočí ňou sprava doľava, prejde ňou poza chrbát a ukončí to postavením palice vedľa seba. Súčasne pokračuje:
,,Tak palicu viac spoznáš a získaš väčšiu obratnosť."
Prikývnem. Super. Ak toto zvládnem, už sa nikdy nenechám naháňať šialenými stopármi, pomyslím si.

Cass sa postaví vedľa mňa a začne krok za krokom všetko dôkladne vysvetľovať.
,,Natiahni ruku pred seba a chyť si do nej palicu tak, aby tvoja ruka bola uprostred, takto," povie a názorne mi to ukáže. Nasledujem jej príklad. Cass položí palicu na zem a postaví sa za mňa.
,,Palicu drž vo vodorovnej polohe," povie a opraví mi ruku.

,,A teraz sa ňou pokús nakresliť okolo seba ležatú osmičku," pokračuje, zatiaľ čo sa vráti k svojej palici a predvedie mi to.
,,To je jednoduché," poznamenám s úsmevom a napodobním pohyb Cass.
,,Ako myslíš, prejdime na niečo náročnejšie, sleduj." odvetí Cass, zrýchli a do kreslenia osmičky pridá otáčanie palicou na každom boku. Asi som to trošku zakríkla...

,,Toto nezvládnem, Cass." poviem. Cass položí palicu a postaví sa za mňa.
,,No táák. Musíš si veriť, Sophia. Nestrácaj odvahu a dokážeš to." Cass má pravdu. Nemôžem sa vzdať. Chcem predsa zachrániť svet pred strýkom. Dokážem to!
,,Tak dobre. Pokračujme. Ja to dokážem!" poviem s odhodlaním.
,,Tak sa mi to páči!" usmeje sa Cass a dáme sa do toho. Cass sa postaví za mňa chytí moju ruku a spoločne krútime palicou zo strany na stranu.

O chvíľku už palicu ovládam aj sama.
,,A teraz skús zadný kruh," povie Cass, keď si všimne, že mi to už celkom ide. Názorne znovu roztočí palicu v pravej ruke zboka nabok, potom si ju rýchlo prechytí do ľavej ruky a prejde s ňou poza chrbát, kde ju znova chytí do pravej. Skúsim to po nej zopakovať, no konárom si nabúram do stehna a skríknem od náhlej bolesti. Cass sa oprie o svoju palicu a pokrúti hlavou.
,,Takto to nepôjde. Potrebuješ prestávku."

,,Prestávku?" prekvapene sa opýtam,
,,Nepotrebujem prestávku. Chcem pokračovať ďalej." poviem rozhodne.
,,Každý potrebuje prestávku. Aj ty to neskôr oceníš," povie a z ruksaka vytiahne jablko.
,,Tak dobre," poviem, prešmyknem sa okolo nej, vezmem jej jablko z ruky a s chuťou sa doň zahryznem.

,,Ako dlho bude trvať môj výcvik? Kedy sa naučím bojovať ako ty?" opýtam sa s plnými ústami. Cass vytiahne z ruksaka druhé jablko.
,,Výcvik bude trvať päť dní a kedy sa naučíš poriadne bojovať, to záleží len na tebe." odvetí Cass a zahryzne do jablka.

Po skončení 'obedovej' prestávky ma Cass zavedie na vzdialenú časť lúky, ktorá je celá zarastená trávou vysokou skoro až po pás.
,,Zvyšok dňa trénujeme tu," vyhlási.
,,Veď je tu vysoká tráva," namietnem.
,,Dobrý postreh," povie Cass akoby sa nechumelilo.
,,Trebalo by to tu pokosiť," poznamenám. Stále neviem, čo tým chce Cass dosiahnuť.
,,Tak šup do práce," vyzve ma Cass a kývne hlavou smerom na vysokú trávu. Ona si zo mňa strieľa.
,,Nestrieľam si z teba," povie, akoby mi čítala myšlienky. ,,Palicu máš, nič viac nepotrebuješ."
Po týchto slovách odíde kúsok ďalej ku stromu, sadne si na zem a oprie sa o kmeň. Otvorí svoju knihu a začíta sa.
Zhlboka sa nadýchnem. Tak fajn. Ona si bude oddychovať a ja tu mám sekať trávu konárom, ptetože kosačky neexistujú, však?
Pevne zovriem konár v rukách. Tak fajn, Cass. Možno sa ma chceš zbaviť, ale ja sa nevzdám. A ak po mne chceš, aby som s palicou skosila celú lúku, tak to urobím!
Zaženiem sa a z celej sily švihnem palicou.

Kniha OsuduWhere stories live. Discover now