Kniha Osudu

VI.

Cass stojí vedľa mňa, ruky má prekrížené na prsiach a hľadí do diaľky za stopármi. Idem k nej.

,,Všetko OK?" spýtam sa.
,,Na tom nezáleží," odvetí. Potom mi podá kľúč.
,,Nedovoľ, aby ho získali."
,,Ja tomu nerozumiem, Cass. Vysvetli mi, čo sa deje." poviem s neskrývanou naliehavosťou.
,,Poď," povie mi a odchádza smerom k prístrešku. Stmieva sa a ja fakt nemám chuť ostať tu sama, navyše keď sa stopári môžu vrátiť. Idem za ňou.

,,Čo si sa od tvojho strýka dozvedela, predtým ako si utiekla?" začne Cass.
,,Že chce písať osud ľudstva. A že na to potrebuje knihu, kľúč a spomienku," odpoviem. Prichádzame k prístrešku.

Cass sa usmeje.
,,To všetko je pravda," povie, zastaví pri dvoch pňoch, na ktorých predchvíľou sedeli stopári a ja si až teraz všimnem, že medzi nimi je z kameňov vytvorený kruh - ohnisko. Cass chytí dva kamene a začne ich škrtať o seba - zapaľuje oheň. Pokračuje:
,,Spisovateľ potrebuje Knihu Osudu, kľúč k truhle, v ktorej je kniha ukrytá a spomienku na heslo, ktoré knihu otvorí."

Oheň sa rozhorí a Cass si sadne na peň oproti mne.
,,Tento kľúč, čo máš je tým kľúčom od truhly."
Vytiahnem ho z vrecka a perezerám si ho vo svetle "táboráku". No jedna vec mi stále nesedí. Zdvihnem zrak od kľúča a upriamim ho na Cass.

,,Ako to, že toho o strýkovom pláne tak veľa vieš?" spýtam sa.
,,Spisovateľ vedel, že sám to nikdy nedokáže," odvetí Cass.
,,Navyše potreboval spomienku, ktorú on nikdy nemal. Preto našiel spôsob ako vyvolať postavy z kníh a donútil ich, aby mu slúžili."

Cass zodvihne zo zeme hrubší konár a prehrabuje ním pahrebu. V hlave mi prúdia rôzne myšlienky. Zrazu to všetko začína dávať zmysel.

,,Jen a Kyra, " poviem. Cass sa na mňa spýtavo pozrie.
,,Aj oni sú postavy z knihy," pokračujem.
,,A sú v strýkovej moci. Ale oni tú spomienku nemajú. Strýko musel vyvolať určite viac postáv..."

Nastalo chvíľkové ticho. Každý z nás je očividne ponorený do vlastných myšlienok. Pozriem na Cass. Zrazu mi do skladačky zapadne další kúsok a pochopím. Cass sa usmeje. Asi chápe, že som na to prišla. Poviem:
,,Aj ty si postava z knihy."

,,Je to tak," odvetí Cass a na dôkaz vytiahne z puzdra na boku zelenú knihu. Prezrie si jej obálku akokeby sa uisťovala, že je to tá správna kniha a pokračuje:
,,Spisovateľ ma vytvoril, pretože niečo chcel. Chcel spomienku a tú spomienku mám ja."

,,Ako sa ti podarilo ujsť?" opýtam sa.
,,Spisovateľ spravil chybu," odpovie Cass a listuje v knihe.
,,Ja nie som tak celkom postava z knihy. Som len jedna z možností, na ktoré autor pomyslel, keď túto knihu písal." Cass náhle zastaví na jednej strane a knihu otočí ku mne. Vidím čistú bielu stranu so zvláštnym symbolom uprostred.
,,Tu som prišla na svet." povie Cass a poklepká prstom po symbole.
,,Strany predtým obsahujú pravý príbeh, na stranách potom je všetko, čím som prešla."

Prezerám si zvláštny symbol v knihe a zdá sa mi povedomý. Akoby som už niečo podobné videla. Zrejme to bol jeden z tých troch symbolov v strýkovej pracovni... Nad tým teraz nebudem rozmýšľať.

Cass knihu zatvorí a pokračuje:
,,Spisovateľ dokáže postavy, ktoré vyvolá, ovládať. Vie riadiť ich myšlienky aj skutky. To, vďaka čomu som dokázala utiecť bolo, že som dostala do rúk túto knihu. Tak som zabránila Spisovateľovi aby ovládal moje skutky a keď som utiekla do lesa, dostala som sa mu aj z dosahu myšlienok. Pokiaľ mám túto knihu a som od Spisovateľa v bezpečnej vzdialenosti, nemá nado mnou nijakú moc."

Prikývnem. Už rozumiem, čo to všetko znamená. A aj keď to znie dosť desivo, poviem:
,,Pokiaľ sa nedostane ku Knihe Osudu. Potom bude mať moc nad nami všetkými."

Pri pomyslení na to... No radšej nad tým nebudem rozmýšľať. Zrazu viem, čo treba robiť. Bude to ťažké, ale nemôžem to tak nechať. Neviem, kde odrazu beriem všetkú tú odvahu a odhodlanie, no nemienim nad tým rozmýšľať. Treba ich využiť skôr, ako ma znovu opustia.

,,Musíme tomu zabrániť," poviem a som rozhodnutá urobiť pre to všetko.
,,Čo chceš robiť?" opýta sa Cass.
S odpoveďou ani chvíľku neváham:
,,Nauč ma bojovať."