Kniha Osudu

LII.

»∞«

Sophia POV.
Keď sa zdvihnem zo zeme, Jade s Damonom už odchádzajú. Jen a Kyra ich nasledujú, no nijak im v tom nebránia, takže asi prešli na našu stranu. Alebo to len predstierajú. Chystám sa na Jade zakričať, nech na nich dávajú pozor, no mám dosť starostí s Cass. Nedovolím si ju ani na chvíľu spustiť z očí, pretože z výcviku viem, čoho je schopná. Súboj proti nej mi neustále pripomína chvíle ako ma učila biť a brániť sa. V tom mi napadne, že možno práve to jej pomôže odpútať sa od strýkovho vplyvu. Keď jej pripomeniem, kým naozaj je.

»∞«

Damon POV.
Rozhodneme sa ísť cez pivnicu z dvoch dôvodov. Po prvé, hlavný vchod je oveľa nápadnejší. Po druhé, je to bližšie a teda nemusíme obchádzať celý dom dookola.
Hneď ako vstúpime cez prvé dvere a tie sa za nami s buchotom zavrú, dôjde nám, že sme spravili obrovskú chybu. Len čo Jen zasvieti svetlo, pred nami sa zjaví Spisovateľova armáda v plnom počte. Mieri na nás kopec rôznych zbraní od lukov, cez pušky až po dáke moderné paralyzéry. Všimnem si dokonca chalana s kúzelným prútikom. Najviac ma však upúta ryšavé dievča stojace vpredu, ktoré drží v ruke niečo, čo vyzerá ako odtrhnutá ručička z veľkých hodín.
Kyra obdivuhodne pískne.
,,A sme nahratí," poznamená Jen.
Mňa však stále zaujíma ryšavé dievča a všimnem si, že aj Jade naň ukradomky upiera pohľad. V tej chvíli ryšavka mávne svojou podivuhodnou zbraňou a zakričí: STOP!
Pripravujem sa na hocičo, no všetky moje očakávania zmietne zo stola fakt, že celá Spisovateľova armáda, okrem tej ryšavej, zostane nehybne stáť.

,,Vasilisa?" spýta sa Jade neveriacky.
,,Henrietta s ostatnými sa dostali do knižnice," vysvetlí, ,,oslobodzujú všetkých. Kým sa im vráti čas, budú naspäť vo svojich knihách," vysvetlí Vasilisa.
,,Tomu sa vraví štýlové prevzatie kontroly." uznám, zatiaľ čo stopári si vymenia krátky pohľad. Aj oni sa asi konečne vrátia naspäť, no nevyzerá, že by sa z toho nejak veľmi tešili.
,,Moja úloha sa tu končí. Tiež sa musím vrátiť," povie Vasilisa nakoniec.
,,Vďaka za všetko," rozlúči sa Jade.
Stopári kývnu hlavou.
,,Tešilo ma," poviem.
Vasilisa sa usmeje a začne sa strácať.
,,Choďte už."
Nato sa rozbehneme pomedzi nehybný dav zastavený v čase.
,,Nech je čas na vašej strane."

»∞«

Sophia POV.
Buch! Palice sa nám skrížia a my sa stretneme pohľadom. Teda v skutočnosti to je Cassina palica a moja metla, ktorú som našla pri dverách záhradného domčeka. Na detailoch nezáleží.

,,Musíš správne odhadnúť uhol a silu, ktorú vložíš do švihu," povedala mi kedysi dávno, pri výcviku. ,,Pokiaľ je daný predmet hrubší, či tvrdší ako tvoja palica, nikdy neveď švih kolmo naňho."
Nato spravím otočku a naberiem rýchly švih, ktorý zamierim na Cassinu palicu. Cass švihne palicou na obranu, no ja okamžite vypočítam uhol a nakloním palicu vo svoj prospech. Cassina palica sa s hlasným PRÁSK! zlomí na dve polovice.
,,Hej! To je môj ťah!" skríkne na mňa, keď jej v ruke ostane len zlomený kus.
,,To ty si ma ho naučila, pamätáš?" spýtam sa s nádejou.
,,Po tom, ako si ma zachránila v lese pred stopármi."
,,Nekecaj blbosti!" odbije ma a zaútočí na mňa zlomeným kusom palice.

»∞«

Jade POV.
V dome je ticho a prázdno a ja sa nemôžem ubrániť zlému pocitu, pretože v takýchto tichých chvíľach sa v knihách zvykne niečo pokaziť. No napriek tomu sa pristihnem, ako si kdesi v kútiku duše želám, aby sa niečo naozaj pokazilo. To napätie je vzrušujúce. Niečo ako keď ťa uprostred noci pošlú na druhú stranu lesa, pretože otec uviazol s drevom za riekou a ty jediná vieš nájsť brod aj po tme. V tom momente máš pocit, že si ten najodvážnejší človek, na ktorého sa tú noc mesiac pozerá.

Všetci sa hneď rozbehneme hore schodmi, keď na nás zakričí Kyra.
,,Hej, ľudia?"
Všetci sa za ňou otočíme a všimneme si, že aj Kyra sa už začína strácať.
,,Asi už nastal môj čas," povie.
Jen okamžite zbehne dole ku nej.
,,Nie, Kyra, nemôžeš ma tu nechať samého."
,,Nikdy ťa neopustím, Jen. Darujem ti moju knihu," odvetí teraz už polopriehľadná stopárka,
,,Všetkým im to zrátaj."
,,To ty takisto," Jen sa smutne usmeje.
Potom sa obaja otočia k nám.

Síce v ich príbehu stáli na zlej strane, nikdy som ich nevnímala ako tých zlých, aj keď, na druhej strane ani ako tých dobrých. Vždy boli spolu-parťáci a aj keď im ich "tímová práca" vôbec nevyšla, v celom príbehu boli za tých, vďaka ktorým som sa pri čítaní rozhodne nenudila.

,,Choďte, ja vás dobehnem," povie Jen.
,,Rada som ťa stretla naživo," poviem Kyre.
,,To ja takisto." odvetí a kývne na rozlúčku mne aj Damonovi. Damon jej kývne späť. Ja sa usmejem.

Nič nevydrží večne, povedala Zoë Večernica a povedalo aj veľa iných ľudí, lenže stále si s tými slovami spájam ju.
Všetko sa raz skončí. Aj príjemné chvíle strávené v kruhu knižných postáv.
Jeden kruh sa uzatvoril.
Ďalší sa ešte len uzavrie - a to čoskoro.

Nato sa s Damonom obrátime a rozbehneme sa hore schodmi. Jena s Kyrou necháme dole v ich historicky prvom aj poslednom objatí.
,,Jen sa nevráti?" spýta sa Damon, keď vyjdeme na chodbu na poschodí. Mal dať na moje slová, keď som mu v minulosti vravela, nech viac číta.
,,Jen je už vo svojom príbehu mŕtvy. Nemá sa kam vrátiť." vysvetlím.
,,A čo bude robiť?"
,,Najlepšie preňho bude zabudnúť. Odpútať sa od svojej knihy. Stať sa plne človekom."
,,Aby mohol rozhodovať sám za seba."
,,Aby mohol rozhodovať sám za seba," zopakujem.
,,Lenže to znamená, že bude musieť zabudnúť aj na Kyru, nie?"
,,Áno. Myslíš, že to zvládne?" spýtam sa teraz ja.
,,Je to jeho rozhodnutie." odvetí Damon neurčito.

Zrovna otváram dvere, za ktorými sú schody do podkrovia, keď na chodbe niečo buchne.
Zrazu sa osamelo stojaca skriňa otvorí dokorán a vypadne z nej Jamesov malý poskok - Frederika, ktorá s hlasným "AU!" pristane na zemi. Väčšiu pozornosť však venujem veci, ktorá vypadne zo skrine za ňou, buchne jej po hlave a pristane asi desať centimetrov pred ňou. Kniha so zelenou obálkou a zlatým ozdobným písmom. Sedem divov sveta.
,,To je Cassina kniha! Ber ju!" vykríknem a Damon sa okamžite vrhne za ňou, lenže Frederika je rýchlejšia. Schmatne knihu a už uháňa preč, akokeby práve potiahla batoh plný jedla z rohu hojnosti, v hrách o život. S Damonom si vymeníme krátky pohľad v duchu "ty tam a ja tam" a potom sa každý vydáme svojim smerom.