Kniha Osudu

XXIII.

Nechápem, ako je to možné. No odkedy som ušla od strýka, je toho veľa, čomu nechápem.
Každopádne ma niečo schmatlo a potiahlo cez druhú vrstvu bariéry a z nejakého dôvodu som ňou tentokrát prešla bez problémov.
Svet za ňou je svetlejší, ale stále to nie je to, čo som očakávala. Ešte z toho nie som vonku. Je to len druhý level.

Dopadnem do prachu, ktorý sa okolo mňa len tak rozvíri. Oči ma okamžite začnú štípať. Kýchnem si a vzápätí sa rozkašlem.
Len čo sa prach okolo mňa usadí, prestanem si šúchať oči a rozhliadnem sa okolo v nádeji, že zistím, kto alebo čo ma to vlastne zachránilo.
Kúsok odo mňa leží na zemi v prachu moja palica a hneď vedľa nej zapnutá baterka, ktorú som nechala v stane, keď som ako hlúpa vybehla do búrky za stopármi. No to je všetko. Nikto ďalší tu nie je.

Moju pozornosť upúta veľký mrak zvýreného prachu, pár metrov ďalej. Pokúsim sa zaostriť pohľad cez svoje zaslzené oči, no namiesto toho si zas kýchnem.
,,HAPČÍ!"
Samozrejme, že tým odkýchnem už usadený prach, ktorý začne okolo mňa zas poletovať. Hlúpa alergia!
Takto by sa to mohlo opakovať stále dookola, lenže na to nemám čas. A ani trpezlivosť a ani nervy.
Chmatnem do jednej ruky palicu a do druhej baterku a postavím sa.
Zrazu spoza mňa začujem niečo ako dupot láb. Rýchlo sa otočím a posvietim si rovno do veľkej tlamy plnej ostrých zubov.
,,ÁÁÁÁÁÁÁÁ!"
Hodím sa k zemi, pričom celkom zabudnem na prach. Niečo veľké ma preskočí, minie moje vlasy len o kúsok.
,,HAPČÍ! HAPČÍ!" rozkýcham sa. Oči ma začnú hrozne štípať. Cez slzy vidím všade naokolo jednu veľkú tmavú šmuhu.
Čo najrýchlejšie sa zdvihnem na nohy a zameriam sa na hocijaký pohyb v tej rozmazanej tme, svietiac si baterkou. Zrazu sa z tej tmy oddelí čierny tieň a skočí priamo na mňa. Tentoraz už nie som taká hlúpa a nešmarím sa do prachu. Namiesto toho sa zaženiem palicou a tresnem tú zubatú šmuhu po hlave. Rýchlo si utriem uslzené oči do rukáva a keď šmuha zaútočí zas, uhnem sa nabok.
Zažmurkám. Konečne sa mi začne zaostrovať pohľad. Uvedomím si, že bojujem s niečím, čo vyzerá ako dvojmetrová čierna puma, zubatá ako piraňa. Ak má toto potiahlo cez bariéru, tak jedine preto, že je to hladné.
Hmmm, Sophia, myslím že máš problém...

Puma priskočí ku mne a zaženie sa labou. Podarí sa mi ju odraziť baterkou, no náraz je taký silný, že mi vyrazí baterky z baterky a svetlo zhasne.
Baterky z baterky - jééj...!
Našťastie si na šero privyknem celkom rýchlo. Strčím nefunkčnú baterku do vrecka a radšej pevnejšie chytím palicu. Puma ma preskočí a zaútočí zozadu, lenže ja som pripravená. Zvrtnem sa a v okamihu, keď na mňa zas vycerí zuby, strčím jej do cesty palicu. Puma ju bez problémov prehryzne napoly.
Tak a dosť! S touto palicou som sa naučila bojovať, brániť aj útočiť. Vybudovala som si k nej citový vzťah, ako by to povedala Cass. Nikto mi ju hrýzť nebude!

Zovriem v rukách teraz už dve polovice mojej bývalej palice, z ktorých odkvapkávajú pumine sliny - fuuj -  a vrhnem sa na pumu. Už sa nebránim. Už útočím. V tej rýchlosti pohybov sa okolo mňa a pumy zas zvíri prach. Prižmúrim oči, čím zabránim prachu aby sa mi nahrnul do očí. No zbytočne povieš človeku "nedýchaj".
Okamžite sa zas rozkýcham.
Ani neviem ako, zrazu ma puma nejak prednými labami sotí na zem a ja dopadnem rukou priamo na baterky, čo vypadli z mojej baterky.
Jauvajs!
Puma dupne prednými labami do prachu priamo vedľa mojej hlavy a zazubí sa na mňa.
Ako odpoveď jej kýchnem priamo do tváre.
,,HAPČÍ!"
Stavím sa o čokoľvek, že sa jej moje sople v tvári nepozdávali. Karma je zdarma. To máš za tie sliny, pomyslím si.
,,Vŕŕŕŕ!" zavrčí puma naštvane. Jej zuby sa nebezpečne priblížia.

Čo človek spraví pre záchranu svojho života, keď si uvedomí, že je v koncoch?
Ja bleskovo vytiahnem z vrecka baterku a šupnem do nej baterky zo zeme. Ten reflektor svetla namierim priamo pume do očí.
Puma zaspätkuje. A potom sa zničoho nič rozplynie do tieňov. Čože?! Nechápavo sa zamračím na miesto, kde ešte pred chvíľou stála. Namiesto všetkých tých logických otázok typu či neplánuje nejaký úskok, mi mysľou preletí jedna: Môžem mať z alergie na prach halucinácie?
Odpoveď sa nedozviem, pretože sa odkiaľsi priženie ďalšia puma a švacne ma labou po ramene. Skončím v prachu, no okamžite zadržím dych, aby som sa vyhla ďalšiemu kýchaniu. Ruku mám ako v ohni. Odhadujem to na "krásny" trojitý škrabanec, tiahnuci sa po ramene až dozadu na chrbát. Puma otvorí tlamu a chystá sa ukončiť môj život, keď ju zrazu zboku tresne palica po hlave. Pumu to odkloní nabok a tak si namiesto mňa dá veľké sústo hliny a prachu.
,,No vidíš, ty tvrdohlavé zviera! Naučím ťa na vegetariánsku diétu!" ozve sa známy hlas. Som príliš nadšená na to, aby som riešila, že prach nemá nič spoločné s vegetariánskou stravou.
,,Cass!"
,,Aj ja ťa rada vidím, Sophia," odvetí a uškrnie sa, potom po mne prejde rýchlym pohľadom.
,,Vyzeráš hrozne," skonštatuje.
Je celá od prachu, a keď poviem celá, myslím tým fakt CELÁ. Bielu košeľu, ktorá už nie je biela, má na ramene roztrhnutú a jeden z rukávov je na franforce. Pod okom má čerstvý škrabanec a jej strapaté blond vlasy sú na jednej strane značne kratšie - zrejme práca nejakej pumy. Napriek tomu nevyzerá vyčerpane, ani že by jej niečo z toho prekážalo.
,,Že to vravíš práve ty," vrátim jej. Potom hlavou ukážem na pumu, ktorá sa márne snaží povypľúvať všetok ten prach.
,,Máš nejaký nápad?" spýtam sa jej.
,,Ja nie, ale ty máš," povie a zahľadí sa na baterku, ktorú stále držím v ruke.
,,Toto nefunguje. Len čo sa puma vyparila, skočila na mňa zozadu." namietnem.
,,Nezmysel." odbije ma a tak mi nezostáva nič iné, len jej veriť. Z nejakého dôvodu to pre mňa nie je ťažké.
Len čo puma usúdi, že je zbytočné snažiť sa povypľúvať všetok prach, zdvihne hlavu a skočí rovno na Cass. Rýchlo jej hodím baterku a Cass posvieti pume do očí. Puma sa rozplynie. V pohotovosti čakám, odkiaľ sa na nás vyrúti, ale nič sa nestane.
,,Ako je to možné?" spýtam sa.
,,Tá puma, ktorej "žiarivé slniečko" si bola ty, sa naozaj rozplynula. Toto bola ďalšia." vysvetlí Cass jednoducho,
,,Teraz odtiaľto vypadnime skôr, ako im prídu posily."